Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-657-2015.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/657/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: F. X. J., A..C.., C. C. J. Y.N. XX, R., práv. zast.: JUDr. K. Š., A., R. X, E., proti žalovanej: Š. P., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. L. XXXX/ X, L., o zaplatenie 271,08 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 47,16 Eur zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 161,76 Eur, s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 13.11.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 19,20%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 271,08 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 13.11.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ, uzavrel so žalovanou Z. XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 453,26 Eur na nákup tovaru, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 10 mesačných splátkach po 27,99 Eur. Žalovaná uhradila sumu 237,24 Eur, ďalšie úhrady nepreviedla. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s povinnosťou splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca ju listom z XX.XX.XXXX vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná dlh nezaplatila. Uplatnil si trovy konania.
2. Žalobca v podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX, pred začatím pojednávania, oznámil, že v časti pokút a poplatkov vo výške 47,16 Eur berie žalobu späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Súd, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu konanie v časti konanie o zaplatenie sumy 47,16 Eur zastavil.
7. Žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na rozsudok Krajského súdu v I. XXCo/XXX/XXXX, v zmysle ktorého podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zákon sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a súčasnej absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) a § 10 ods. 1. Keďže žalobcom predložená úverová zmluva má písomnú formu, nie je splnená podmienka pre označenie úveru za bezúročný. V tomto podaní žalobca uviedol, že žalovanej poskytol úver vo výške 217,74 Eur, ktorý mala žalovaná uhradiť v 10 splátkach po 27,99 Eur.
8. Po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 223,92 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
9. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli strany sporu včas predvolané. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 112 Civilného sporového poriadku svoju neúčasť neospravedlnila (ďalej len CSP), ani nežiadala o odročenie pojednávania. Súd za splnenie podmienok uvedených v ust. § 178 ods. 2 CSP, vec rozhodol v neprítomnosti strán sporu
10. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaná, ako fyzická osoba (klient) dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalobcom, ako veriteľom Zmluva o pôžičke Quatro č. XXXXXXXXXX pod evid. č. XXXXXXXX. Predmetom Zmluvy o pôžičke bolo financovanie televízora V. XXLKXXX v kúpnej cene 399,-Eur. Žalovaná uhradila 40% akontáciu v sume 181,26 Eur. Celková suma pôžičky je vyčíslená sumou 279,90 Eur a následne je uvedená celková suma pôžičky bez poistenia sumou 272,-Eur. Pôžička mala byť uhradená v 10 splátkach po 27,20 Eur, následne je uvedená splátka s poistením 27,99 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške XX,XX%, RPMN XX,XX%, priemerná hodnota RPMN XX,XX%. Celkové náklady spotrebiteľa sú zjednané na 217,74 Eur. Termín konečnej splatnosti je uvedený X/XXXX. Jedná sa o typicky formulárovú zmluvu, pričom v časti označenej ako „Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky“ nie je uvedený žiaden údaj.
11. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad žalovaná splatila celkom sumu 237,24 Eur vrátane akontácie 181,25 Eur, ktorú uhradila v deň uzavretia zmluvy, teda dňa XX.XX.XXXX.
12. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca vyzval žalovanú na úhradu istiny zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 235,12 Eur najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Podľa pripojenej obálky sa zásielka vrátila žalobcovi dňa XX.X.XXXX s oznámením poštového doručovateľa, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote.
13. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pre podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné dojednania medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. V konaní nebolo sporné, že žalovanej poskytol žalobca úver. Sporné však bolo, či zmluva, na základe ktorej bol žalovanej, ako spotrebiteľovi, teda slabšej strane sporu, úver poskytnutý, je platnou a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky.
20. Z obsahu predloženej úverovej Zmluvy a účelu, na ktorý boli žalovanej finančné prostriedky poskytnuté jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Na vzťahy upravené medzi stranami sporu v tomto konaní sa použijú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa a v prípade, ak tieto predpisy neupravujú niektorú otázku, nastupuje úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, použije sa právna úprava Obchodného zákonníka iba v prípade, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
21. Preskúmaním Zmluvy o pôžičke súd zistil, že v nej nebola jednoznačným spôsobom uvedená celková výška pôžičky. Údaj s názvom „Celková suma pôžičky“ je v Zmluve uvedený v dvoch variantoch a to sumou 279,90 Eur a 272,-Eur (bez poistenia). Keďže Zmluva neobsahuje údaj o dojednaní poistenia, celková suma pôžičky mala predstavovať sumu 272,-Eur, pričom mesačná splátka (pri dohodnutej splatnosti 10 mesiacov) potom mala predstavovať sumu 27,20 Eur. V žalobe žalobca tvrdil, že dojednaná splátka predstavovala 27,99 Eur. Táto splátka by prichádzala do úvahy len v prípade poistenia, ktoré však nebolo v zmluve dojednané. Žalobca navyše v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zobral žalobu čiastočne späť sám uvádza, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 217,74 Eur, ktorý mala žalovaná zaplatiť v 10 splátkach po 27,99 Eur (3. varianta).
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú ako korektív zmluvnej slobody. Ide predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, majú svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je inštitút dobrých mravov. Preto i právnym úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strán, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
24. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii je dlžník, s primeranou výškou odplaty a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok NSSR z XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX).
25. Ústavný súd vo svojom náleze z XX.XX.XXXX C.. P.. I.. Ú. XX/XX (zbierka zákonov C., Č. XX, Č.. XX/ XXXX), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky MS č. 45/1964 Zb., s ust. § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
26. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.
27. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.
28. Súd v rámci posudzovania primeranosti dohodnutého úroku z úveru zisťoval mieru obvyklú a to Úrokovými mierami vykazovanými domácimi úverovými inštitúciami vypočítanými harmonizovanej metodiky, ktorá v súlade s Nariadením (EC) No 63/2002 ECB, sektorová klasifikácia v súlade s ESA 14 + S15 úvery poskytované v eurách rezidentom eurozóny - priemerné úrokové miery zo stavu nových a nových obchodov - Nové obchody za obdobie 03/12 domácnosti - spotrebiteľské úvery a ostatné úvery.
29. V prejednávanom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX bola pri spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka 8,05 %. V zmluve bol úrok z úveru dohodnutý ročnou úrokovou sadzbou XX,XX%, čo je viac o XX,XX % ako obvyklá úroková miera. Takto stanovené úroky, vykazujúce už znaky úžery, je potrebné považovať za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.
30. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej úverovej zmluvy a v nej vymedzeného spôsobu predmetu samotného hlavného plnenia (výška požičanej sumy, úrok z úveru) nie je teda vôbec jasné, či a za akých podmienok bol tento úver v skutočnosti dojednaný. Kým na jednej strane sa uvádza výška úveru 279,90 Eur, z ktorej sumy žalobca vypočítal splátku 27,99 Eur, v ktorej sume podľa tvrdenia žalobcu mala žalovaná úver splácať, následne žalobca uvádza už výšku úveru 272,-Eur. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca uvádza, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 217,74 Eur, ktorý mala žalovaná zaplatiť v 10 splátkach po 27,99 Eur. V skutočnosti bol žalovanej poskytnutý úver na nákup tovaru, ktorého kúpna cena predstavovala 399,-Eur, pričom po odpočítaní uhradenej akontácie výška úveru predstavuje 217,74 Eur. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že hlavný záväzok a jeho súčasti, ktoré sú uvedené v Zmluve zo dňa XX.XX.XXXX sú nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné.
31. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
32. Na základe vyššie uvedených zistení a citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil Zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX ako neplatnú. Do úvahy teda prichádza len bezdôvodné obohatenie.
33. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Nebolo sporné, že žalovaná na reálne požičanú sumu mimo akontácie poukázala dve splátky a to dňa XX.XX.XXXX sumu 27,99 Eur a dňa XX.X.XXXX sumu 27,99 Eur.
35. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je z dôvodu jej zmätočnosti (výšky poskytnutého úveru a výšky splátok) ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (v časti dojednaného úroku) neplatná, žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť len to, čo jej žalobca poskytol. Ak
teda kúpna cena tovaru predstavovala 399,-Eur a žalovaná uhradila akontáciu 181,26 Eur a dve splátky po 27,99 Eur, zostáva jej doplatiť ešte sumu 161,76 Eur, na zaplatenie ktorej súd žalovanú zaviazal. V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
36. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Keďže žalobca vyzval žalovanú na úhradu nesplateného úveru upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej jej na plnenie určil lehotu 3 dní od jej doručenia a žalovaná upomienku prevzala XX.XX.XXXX, pričom dlžnú sumu nezaplatila, súd ju zaviazal na zaplatenie 8,75% ročného úroku z omeškania od XX.XX.XXXX.
39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. V danom prípade zobral žalobca žalobu v časti o 47,16 Eur späť bez uvedenia dôvodu a vecného vyriešenia žalovaného nároku. Žalobca v konaní nepreukázal, že by k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo v dôsledku správania sa žalovanej (uhradenia žalovanej sumy), teda žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, opak žalobca nepreukázal. V časti zastaveného konania bol žalobca neúspešný, keď procesne zavinil čiastočné zastavenie konania.
42. Pri celkovej žalovanej sume 271,08 Eur bol žalobca úspešný v časti istiny v sume 161,76 Eur, čo predstavuje XX,XX%. Žalovaná bol úspešná vo výške 109,32 Eur, čo predstavuje XX,XX %. Čistý úspech žalobcu je XX,XX % (XX,XX% - XX,XX%), ktorom rozsahu mu patrí náhrada trov konania.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. § 364 [Komentár WK] [DS]
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).