Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobkyne: F. Y., Q.. X.X.XXXX, U. Š.Z. O. XXX/XX, W., zastúpenej: JUDr. Michal Antal, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: J. Y., Q.. XX.X.XXXX, U. Š. O. XXX/XX, W., zastúpenému: H.. Š. U., U. H. A. XX, W., o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. zapísanej na LV č. XXXX ako byt č. X, číslo vchodu Š. O. XX, na 4. p. bytového domu súpisné č. XXX spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5295/225500 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku s parcelným č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 790 m2, z titulu vrátenia daru.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov S. F. G. G. U., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Darovacou zmluvou zo dňa 14.10.2014 a jej dodatkom zo dňa 22.12.2014; Listom zo dňa 11.1.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Zástupca žalobkyne uviedol, že k zániku darovacej zmluvy došlo na základe žiadosti žalobkyne o vrátenie daru, ktorá bola odôvodnená troma skutočnosťami, ktorá každá sama o sebe by bola spôsobilá vyvolať takéto následky, žalovaný sa po uskutočnení darovania začal k žalobkyni oveľa horšie správať, pri ich stretnutiach ju osočoval čo jej spôsobovalo nemalé psychické i zdravotné ťažkosti, druhá skutočnosť je, že žalovaný nedodržiaval svoj záväzok opatrovať žalobkyňu ktorá mu okrem zmluvy vyplýva aj zo Zákona o rodine, tretím dôvodom je že žalovaný bez privolenia žalobkyne vybral z jej vkladnej knižky väčší obnos finančných prostriedkov a tento jej odmieta vrátiť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa je ovplyvnená S. F., ktorá je jej vnučkou, žalobkyňa túto skutočnosť odmieta, čo sa týka tvrdenia ohľadne inej údajnej dohody vybratia finančných prostriedkov, zotrváva na tom, že žalovaný vybral tieto finančné prostriedky bez privolenia žalobkyne.

4. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju pozýval aj k obedu v nedeľu, po tom keď už bola podpísaná darovacia zmluva, on chcel aby zmluvu urobili, hovorila mu, že načo veď nemá súrodencov a aj tak to bude jeho, on to chcel písomne napriek tomu, že mu povedala, že je to drahé, on povedal, že to zaplatí, čo by neurobila pre syna, boli to aj dve listiny, bolo tam aj to, že sa má o ňu starať a ako sa má ku nej správať, už po podpise zmluvy sa stalo napr. že chcela, aby nevesta zaplatila daň, dávala jej peniaze

a žalovaný na ňu začal kričať, že prečo nepočká, až keď jej to príde písomne, že to má platiť. Potom sa stalo, že svatka doniesla zákusok, ona jej ho veľmi chválila, potom jej priniesla koláč, žalovaný na to povedal, že „čo si taká nenažratá“. Išla s nimi so žalovaným do Zavaru, na nejaké vystúpenie, synovcova manželka urobila dobrý šalát zobrala si a pochválila ho, žalovaný jej tam povedal „čo si taká nenažratá“. Na druhý deň jej volala synovcova manželka J. T. a pýtala sa, že čo sa to u nich robí. Potom sa stalo to s tým zaplatením dane, keď na ňu žalovaný tak strašne kričal prečo nepočká, až jej príde rozhodnutie. Povedala mu, prečo musí tak kričať, či jej to nemôže normálne povedať, on nepovedal nič. Na otázku súdu či boli ďalšie situácie kedy sa k nej žalovaný hrubo správal? Žalobkyňa uviedla: ,,Prišiel žalovaný s knižkou, pýtal sa jej, že koľko stojí taký pohreb, ja som povedala, že neviem, ja som sa veľmi zle cítila, keď mi to hovoril, cítila som sa už v truhle vystretá, potom mi zase povedal, že môj manžel si ma zobral, lebo som bola pekná mladá, keď ma aj považoval za sprostú.“ Na otázku súdu, či ešte iným spôsobom ju žalovaný hrubo urazil? Žalobkyňa uviedla: ,,Žalovaný nedodržal to, že by sa o mňa staral a mal mi pomáhať a nepomáha mi. Žalovaný mi nepomáhal, len ma urážal, už to bolo podpísané.“ Na otázku súdu čo ju viedlo k podaniu tohto návrhu? Žalobkyňa uviedla: ,,Ja som bola žalovanému a jeho žene zablahoželať k narodeninám kúpila som im kvety, nevesta si dala kvety do vázy, žalovaný sa vyjadril: „toto si mi kúpila, ja žltú neznášam, to sú kvety na cintorín“, a šmaril ich do kúta. Ja už si neviem spomenúť, čo ma ešte pourážal, už si to nepamätám.“ Na otázku súdu prečo chce vrátiť byt a ako prišla na to, že môže podať takýto návrh na súd? Žalobkyňa uviedla: ,,To, že chcem vrátiť byt to bol môj nápad, potom mi pomohla vnučka - dcéra žalovaného S. F. nájsť právnika, ja som jej povedala, že chcem, aby mi žalovaný, ktorý je jej otcom vrátil byt a tých 10.000 eur, ona mi začala veľmi pomáhať, stravu mi nosila, mala veľmi dobrého manžela, toto začalo až po tom ako bola zmluva podpísaná, ja som jej povedala, že to nemôžem zadarmo prijímať, že jej dám občas 50,-eur, ona mi povedala, že nie, lebo som sa o ňu starala 6 rokov a ja ti to musím odplatiť. Keď prišiel jej manžel objal ma. Tak to teraz aj je, že sa o mňa starajú. Ona mi pomohla nájsť advokáta.“ Na otázku zástupcu žalobkyne, stalo sa že vás žalovaný osočoval? Žalobkyňa uviedla: ,,Toho bolo dosť. Ja to už neviem, čo mi povedal.“ Na otázku zástupcu žalobkyne, aká bola vaša dohoda ohľadom peňazí na vkladnej knižke? Žalobkyňa uviedla: ,,Dohodli sme sa, že 5000 eur mi nemusí vrátiť, ja som mu povedala, že po mojej smrti mu tých 5000 eur zostane aj niečo navyše, lebo mám slušný dôchodok, on hovorí: „ty si mi povedala, že môžem manipulovať aj s ostatnými peniazmi“. Ja som mu povedala, ty klameš, ja som mu povedala, že po mojej smrti mu zostane ešte niečo.“ Na otázku zástupcu žalobkyne prečo ste prestali chodievať na obedy k žalovanému? Žalobkyňa uviedla: ,,Lebo už som toho mala dosť, toho, že vždy ma niečo urazil, svatka ich vždy napomenula, moja nevesta bola vždy ku mne milá, len môj syn mi takto robil zle.“ Na otázku zástupcu žalobkyne, stará sa v súčasnosti o vás žalovaný? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie, lebo ja som mu povedala, že ho nechcem vidieť, lebo len stále kričí a kričí.“ Na otázku zástupcu žalobkyne či vyzývala žalovaného na vrátenie peňazí? Žalobkyňa uviedla: ,,Áno. On mi ich nevrátil, nepovedal mi, prečo mi ich nevráti.“ Na otázku zástupcu žalobkyne viete si spomenúť ešte na nejakú situáciu kedy vás syn urazil? Žalobkyňa uviedla: ,,Ja som už potom s nimi nemala žiadne styky.“

5. Zástupca žalovaného uviedol, že je toho názoru, že nie sú splnené dôvody na postup podľa § 630 OZ, príčina tohto sporu netkvie v správaní žalovaného voči žalobkyni ale v záujme tretej osoby a to S. F., ktorá vlastne odrezala kontakty medzi žalobkyňou a žalovaným, aby nadobudla predmetný byt po žalobkyni. S. F. ponúkala žalobkyni, že pôjde bývať do starobinca v Š., žalobkyňa s tým súhlasila a že S. F. pôjde do jej bytu, preto tam bol ten moment starostlivosti zo strany S. F., keď vnučka S. F. nemala kontakt s žalobkyňou, tento sa obnovil až po tom keď sa dozvedela, že došlo k darovacej zmluve.

6. Žalovaný uviedol, že chce opísať symbiózu vzťahov a ich vývoj, v podstate keď sa s manželkou odsťahovali od jeho matky - žalobkyne, kde bývali 5 rokov, bolo to v decembri 1989, presťahovali sa do vlastného bytu, do roku 2009, čo je termín jeho rozvodu s bývalou manželkou, bol vzťah so žalobkyňou veľmi štandardný. Po rozvode v roku 2009 tento vzťah nadobudol aj citovejšiu intenzitu, keďže bol sám aj žalobkyňa bola sama, s tým, že obidve jej vnučky, teda jeho dcéry S. F. G. S. Y. sa prestali o žalobkyňu zaujímať, prerušili kontakty, matku to prvé dva roky veľmi trápilo, s tým, že pre S. F. mala len jedno slovo - zmija. Bol medzi nimi, teda medzi ním a žalobkyňou vytvorený určitý bezpečnostný štandard, ktorý spočíval v tom, že okrem pravidelných vzájomných návštev, každý večer pred ôsmou ho

prezvonila, čo bol signál, že je všetko v poriadku, keď ho prezvonila dvakrát, volal jej naspäť, lebo bolo niečo akútne. Toto fungovalo od obdobia roku 2009 do 25.1.2016. Na prelome leta, jesene roku 2014 resp. už mesiac pred tým mu matka - žalobkyňa oznámila, že jej vnučka S. F. ju začala navštevovať a to pomerne intenzívne, upozornil ju na to, že obidvaja majú negatívne skúsenosti s S., keď S. ignorovala tak jeho ako i jeho matku. Nemôže presne určiť príčinu vzťahu medzi jeho dcérou a žalobkyňou, S. tvrdila, že žalobkyňa ju vždy mentorovala. Upozornil žalobkyňu, že zintenzívňovanie návštev je účelové, na prelome augusta a septembra 2014 bola u nich nejaká oslava, vybehol von, prišiel za ním svokor a krstný a upozornili ho, že debata vo vnútri naberá zvláštny smer, žalobkyňa tam vyhlásila pred všetkými, že S. F. všetko odpustila a je jej ľúto vnúčat a preto sa rozhodla, že predmetný byt jej daruje. Svokor jej povedal, že mala by si túto situáciu premyslieť v kľude, pokoji, to bolo v nedeľu, v utorok prišiel na návštevu k žalobkyni, kde jej situáciu objasnil, že sa jedná o veľmi účelové chovanie jeho dcéry teda jej vnučky, ktorá hraničí s hyenizmom. Povedal jej, že pokiaľ pre neho ako dediča bola situácia braná ako status quo, ale ak nespravia právny prevod nehnuteľnosti bude neustále pod tlakom S. F.. Matka súhlasila, k tomuto úkonu došlo a skutočne na určité obdobie skoro roku S. F. dala pokoj, prestali návštevy. Na otázku súdu, či S. F. vedela, že došlo k darovaniu? Žalovaný uviedol: ,,Žalobkyňa tvrdí, že S. o tom vedela, ja neviem, či o tom vedela.“ V tom istom období ho žalobkyňa informovala o tom, že s S. komunikuje v intenciách tých, že po jej smrti by sa stal dedičom jej bytu a následne by ho daroval S.. Vtedajšia sekvencia udalosti skončila tým, podľa tvrdenia žalobkyne, že S. F. ju tesne pred uzavretím darovacej zmluvy telefonicky vyzvala, aby na druhý deň išli spolu k notárovi ohľadom bytu. Keď jej pani žalobkyňa oznámila, že nemieni tento úkon spraviť a nebude to vôbec riešiť, tak S. F. jej treskla z telefónom. Tieto informácie má od žalobkyne. Potom nastalo to obdobie, zhruba rok, pokoja. Zhruba o rok teda v lete 2015 znovu začali návštevy S. F., veľmi emotívne podfarbené vodením vnúčat (detí Lucie), hádzaním sa tam okolo krku, tušil, že sa zase bude niečo diať. Žalobkyňa postupne pod rôznymi zámienkami začala ich pravidelné stretnutia obmedzovať. Stretnutia prebiehali dovtedy tak, že dvakrát do mesiaca bola u nich na obede, alebo na opekačke, popri tom ju brával na koncerty, vždy bola tradícia oslavovať jej meniny v čárde, samozrejme trávili spoločné Vianoce. V tomto období došlo k zmene, že nedeľňajšie kávičky u žalobkyne kde chodil s druhou manželku aj dcérou sa zmenili na utorňajšie. Pod rôznymi zámienkami sa intenzita vzťahov zmenšovala napr. že povedala, že nebude chodiť na cudzie koncerty, len na ich. Samozrejme ak potrebovala pomoc - odviesť lekárovi, pomôcť, poradiť, bol samozrejme k dispozícii 24 hodín. Vzhľadom na vysoký vek matky začali pribúdať problémy, vždy ich stretnutie ukončoval obligátnou vetou - nikomu cudziemu neotváraj a nič nepodpisuj. Toto ovšem bolo párkrát porušené, podpísala aj zmluvu nejakým energetickým firmám, vznikli chaosy kam a čo má platiť, manželka to musela potom riešiť. Niekedy dostával až strach, pretože dochádzalo k situáciám, ktoré boli na hrane, napr. zavolala, že jej odišiel kompletne plynový sporák, pri prezretí sporáka zistil, že žalobkyňa zabudla tento sporák ovládať, zle s ním manipulovala, sporáku nič nebolo, potom ju pracne učil znovu ovládať sporák. Na otázku súdu, keď boli takéto situácie, kedy to bolo nahrane, či sa stalo, že sa správal k žalobkyni tak ako to uviedla? Žalovaný uviedol: ,,Moja matka má horší sluch, ovládanie aktuálnej problematiky je zložité, ak som jej chcel niečo vysvetliť musel som s ňou komunikovať spôsobom pozerať jej do očí a pomerne dôrazne a hlasnejšie túto vec s ňou prebrať. Akonáhle som videl, že stratila so mnou očný kontakt, bolo to treba zastaviť a bolo to potrebné dať do polohy, aby sa na mňa pozerala. Viem, že toto moju matku dráždilo, pretože som jej nehovoril stále napr. ako dobre vyzerá na svoj vek, čo počúvala od svojho okolia, ale musel som riešiť danú problematiku. Ja som sa pri danej problematike správal dôrazne.“ Na otázku súdu či jej povedal, že je nenažratá? Žalovaný uviedol: ,,Toto som nepovedal, ja takéto slovo ani nemám v slovníku. Tá situácia ktorú opísala, k čomu malo dôjsť v Zavare, bola dávno pred tým, pred podpisom zmluvy. Tá druhá situácia, ku koláču od svatky, nie som si vôbec vedomý, že by som jej mal povedať, keď jej svatka doniesla koláč, že je nenažratá. Čo sa týka kvetov, ktoré mi mala priniesť, nie je pravdou, že žltá nie je mojou obľúbenou a k žiadnemu hádzaniu kytice nedošlo, k skutočnosti, že som jej povedal, že otec si ju zobral preto, že bola mladá pekná a že si ju zobral preto aj keď bola sprostá, k tomuto došlo tak, že ja sa venujem histórii svojej rodine, a informácie získané z archívov o mojom otcovi som jej samozrejme predával, vždy sa čudovala, prečo jej otec, teda jej manžel tieto veci o sebe nepovedal, na čo som odpovedal, hovoríme o roku ich zosobášenia, povedal som jej, že uvedom si, že v tomto roku 1951 otcovi zomrela prvá žena, bol znárodnený, bol chvíľu vo väzení, mal konflikty s mojim bratom, bola mu doručená deložácia na Sudety, preto som jej vysvetlil, že on už bol na dne a vlastne nepotreboval svojej peknej mladej nekonfliktnej a pomerne jednoduchej žene vôbec tieto veci a ešte staršieho dáta hovoriť. Nevyslovil som to, že je sprostá.“

Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka finančných prostriedkov z vkladnej knižky, v skutočnosti v apríli 2015 mu bolo ponúknuté odkúpenie prevádzky. Celú čiastku samozrejme nemal, preto oslovil matku, či by mu dokázala požičať 5000,- eur, samozrejme nebol problém, asi o 6 týždňov chcel matke knižku vrátiť, bol tam s manželkou, na čo mu matka povedala aby si tých 5000 nechal, že má slušný dôchodok. Potom došlo k takej komunikácii žartovnej čo asi stojí pohreb. Na knižke zostalo asi 4500 eur, ktoré nemienil v tom momente použiť, ale keďže sa vyskytla kúpa 3-izbového bytu v Kremnici za smiešnu sumu, pre ich potreby, keď v Kremnici v tom čase začali robiť výskum hudobného archívu. Až po vzniku týchto problémov, po darovacej zmluve mu matka povedala, že ona to myslela tak, že použiť peniaze z nej môže až po jej smrti. Matke dal podpísať jednoduché potvrdenie kde bolo číslo knižky a zostatok sumy, bol to doklad o vrátení sumy. Na otázku zástupcu žalobkyne či v súčasnosti opatruje žalobkyňu? Žalovaný uviedol: ,,Nepožiadala ma o žiadnu službu alebo pomoc.“ Na otázku zástupcu žalobkyne kedy ste naposledy boli s vašou matkou? Žalovaný uviedol: ,,Dvakrát na prelome júla a augusta 2016.“ Na otázku zástupcu žalobkyne odnášali ste po poslednom pojednávaní z bytu matky nejaké predmety? Žalovaný uviedol: ,,Áno. Čo sa týka písomného vyhlásenia o prejavení vôle zo dňa 13.7.2016, toto je resumé niekoľkoročných debát s mojou matkou, jedná sa o mobiliár po mojom otcovi, nespochybňujem vlastnícke právo mojej matky k týmto veciam avšak ide o veci ktoré patrili ešte pôvodnej manželke môjho nebohého otca, navrhol som toto ja, že tieto veci, časť ktoré matka aktuálne nepotrebuje si odveziem keď pred tým mi raz hovorila zober si ich potom že nie, v tomto vyhlásení sú tiež uvedené veci , ktoré zostávajú matke, tento doklad považujem za pís. doklad o tom, že matka mi niektoré veci po otcovi darovala, resp. všetky čo sú uvedené v tomto vyhlásení niektoré s okamžitým odvozom a veci ktoré zatiaľ zostávajú v jej byte.“

7. Svedkyňa S. F. uviedla, že obaja účastníci konania sú jej príbuzní, žalobkyňa je jej starou mamou zo strany otca, žalovaný je jej otcom. S babkou má výborný vzťah, v podstate sa o ňu starala do 6 rokov, s otcom nemá žiadny vzťah, od roku 2009 nie sú v žiadnom kontakte. Na otázku súdu či má k niektorému z účastníkov taký vzťah, ktorý by mohol ovplyvniť výpoveď v tomto konaní, svedkyňa uviedla: ,,Nie.“ Na otázku zástupcu žalobkyne čo viete o vzťahu žalobkyne a žalovaného? Svedkyňa uviedla: ,,Tento vzťah môžem popísať len na základe informácií od mojej starej mami - žalobkyne, keďže s otcom od roku 2009 nie som v žiadnom kontakte. S babkou som teraz vo veľmi intenzívnom kontakte, nosím jej stravu trikrát do týždňa. Babka mi jedného dňa zavolala, bolo to v roku 2014, myslím že v júni, s tým, že mi chce darovať predmetný byt, ja som jej povedala, že sa to musí vyriešiť právne, lebo dedičom je môj otec, povedala mi, že ona sa s ním ešte poradí. Na to týždeň sme spolu volali, boli na nejakej oslave, kde sa o tom rozprávali aj s pánom U., ktorého je nepoznám a stará matka sa vyjadrila, že nechce vydediť svojho syna, povedala to mne. Potom čo mu stará matka nehnuteľnosť darovala, viem že boli v kontakte raz za týždeň, chodila tam k obedu, prípadne chodila na koncerty. Asi takto pred rokom mi stará matka povedala, že ani mi to nechcela povedať, ale že prišiel k nej môj otec povedala mu, že ho nechce už ani vidieť, prišiel si k nej po nejakej hodiny aj s dcérou a po nejaký kľúč, ktorý nie je už asi 30 rokov. Povedala mi, že otec na ňu kričal, preto mu povedala, že ho nechce už ani vidieť. Následne mi povedala toho i viacej, napr. že bola urazená v jeho spoločnosti, napríklad mi hovorila, že si zlomila ruku a otec ju pred všetkými kamarátkami hrešil, že jej predsa hovoril, že nemá chodiť po ľade, hovorila mi, že jej povedal, že je nenažratá, darovala mu nejaké kvetiny, jemu sa nepáčila farba, tieto kvety pred všetkými hodil do kúta, nikdy sa jej nepýtal, či niečo potrebuje, či má lieky, či má na lieky, nezaujímal sa.“ Na otázku zástupcu žalobkyne, kto sa v súčasnosti stará o žalobkyňu? Svedkyňa uviedla: ,,Starám sa teraz o ňu ja. Nosím jej jedlo trikrát do týždňa, vymenili sme jej gauč za nový, koberce, toaletu, periem jej upratujem, keď niekam potrebuje ísť tak ju odveziem, platím jej všetky účty.“ Na otázku zástupcu žalobkyne máte vedomosť, že by sa žalovaný o žalobkyňu staral? Svedkyňa uviedla: ,,Nie.“ Na otázku zástupcu žalobkyne viete ako je teraz žalobkyňa na tom finančne? Svedkyňa uviedla: ,,Doteraz si právne zastúpenie platila sama, teraz čerpá finančné prostriedky na tento účel z vkladnej knižky. Myslím, že žalobkyňa má celkom slušný dôchodok, všetky platby sa platia z jej dôchodku.“ Na otázku zástupcu žalovaného kedy ste kontaktovali svoju starú mamu, odkedy ste v kontakte resp. odkedy sa zintenzívnili kontakty? Svedkyňa uviedla: ,,So starou matkou sme boli stále, výnimkou je rok 2009-2011 nakoľko v ten rok som sa rozvádzala ja, rozvádzali sa moji rodičia, riešila som vysokú školu,

moje bývanie, novú prácu, ten vzťah nebol intenzívny, resp. nebol žiadny, musela som si v sebe upratať vzťahy, pretože som vedela, že v tom čase bol s ňou v intenzívnejšom kontakte môj otec.“ Na otázku zástupcu žalovaného museli ste si upratať aj vzťah k svojej starej matke, keď ste ju dovtedy nenavštevovali? Svedkyňa uviedla: ,,Musela som zistiť kto mi chýba a kto mi nechýba. Vedela som , že je v intenzívnom kontakte s mojim otcom, potom sme natrafili na seba v Kauflande so starou matkou a otcom, čakala som bábätko, vtedy sme si so starou mamou povedali, že jej určite prídem bábätko ukázať.“ Na otázku zástupcu žalovaného od obdobia od roku 2011 do roku 2014 ste ako často navštevovali starú matku? Svedkyňa uviedla: ,,Chodila som tam asi raz za mesiac, volávali sme si.“ Na otázku zástupcu žalovaného prečo ste kontakt po roku 2014 obmedzili? Svedkyňa uviedla: ,,Kontakt sme neobmedzili, v 2014 mi povedala, že prepísala byt na otca, hovorila mi že očakávala starostlivosť ale tejto sa nedočkala, podľa mňa to že išla k nim raz za týždeň na obec a na koncert nemožno považovať za starostlivosť.“ Na otázku zástupcu žalovaného keď ste chodievali k žalobkyni, za celé obdobie ste sa stretli u matky so svojim otcom? Svedkyňa uviedla: ,,Nie, nikdy som ho tam nestretla.“ Na otázku zástupcu žalovaného ponúkli ste žalobkyni náhradné bývanie? Svedkyňa uviedla: ,,Nie. Na túto debatu došlo z mojej iniciatívy.“ Na otázku zástupcu žalovaného aká to bola ponuka? Svedkyňa uviedla: ,,Ja som sa jej spýtala, či by jej nebolo lepšie v súkromnom zariadení pre seniorov, kde by mala lekárov, čisto, každý deň teplú stravu, žalobkyňa mi povedala, že to teraz nerieši, že teraz nie, pretože čakala, že sa dočká starostlivosti od syna, keby sa jej zhoršil zdravotný stav.“ Na otázku zástupcu žalovaného čo by sa potom stalo s bytom? Svedkyňa uviedla: ,,My sme sa o byte nebavili potom ako mi povedala, že nechce otca vydediť.“ Na otázku zástupcu žalovaného boli ste svedkyňou osobného kontaktu medzi žalobkyňou a žalovaným? Svedkyňa uviedla: ,,Nie, všetko viem iba z počutia od starej mami.“

8. Svedkyňa G. U. uviedla, že žalovaný je jej zaťom. Pozná i žalobkyňu. Na otázku súdu či má k niektorému taký vzťah, ktorý by mohol ovplyvniť jej výpoveď? Svedkyňa uviedla: ,,Predpokladám že áno, lebo ich mám rovnako rada.“ Na otázku zástupcu žalobkyne, čo viete o vzťahu žalobkyne a žalovaného? Svedkyňa uviedla: ,,Viem, že sa už nestýkajú, pretože žalobkyňa si neželela, aby chodil žalovaný do jej bytu, ktorý mu darovala.“ Na otázku zástupcu žalobkyne viete aj prečo si to neželala? Svedkyňa uviedla: ,,Ja len z toho čo hovorila žalobkyňa, že keď chodila k žalovanému na spoločný obed zvyčajne sa pohašterili a viem, že potom žalobkyňa vyhlásila, aby jej vrátil byt, ale nebola som svedkom toho, keď sa to malo stať, lebo ja som nebola vždy na tých obedoch.“ Na otázku zástupcu žalobkyne viete uviesť nejaké konkrétne situácie pri obedoch, ako to prebiehalo? Svedkyňa uviedla: ,,Začalo to v pohode, ale napríklad keď žalobkyňa začala spomínať svoje susedky a J. si to neželal, potom sa pohádali, lebo mu to bolo nepríjemné, tie reči klebety o susedách.“ Na otázku zástupcu žalobkyne spomínate si na situáciu kedy žalovaný povedal žalobkyni nejaké konkrétne slová ktorými ju mal častovať? Svedkyňa uviedla: ,,Možno jej to povedal v mojej neprítomnosti, ale takéto slovo si nespomínam.“ Na otázku zástupcu žalobkyne máte vedomosť o tom, že by sa staral žalovaný o žalobkyňu po tom ako bol byt na žalovaného prepísaný? Svedkyňa uviedla: ,,Za ten posledný rok keď si neželala, aby chodil do bytu tak nie, ale predtým sa o ňu staral, zaujímal sa, pomáhal jej, keď bolo treba niečo odniesť, zaniesť. Napríklad žalobkyňa urobila cesto, a keď jej nefungovala trúba, tak sa pieklo u neho. Inak žalobkyňa je sebestačná.“ Na otázku zástupcu žalobkyne, v tomto roku v júni keď si bral žalovaný nejaké veci z bytu, ako prebiehalo toto stretnutie, pustila ho do bytu? Svedkyňa uviedla: ,,Áno, boli dohodnutí telefonicky, že si príde pre veci, bola som tam ja, ja som podpísala vyhlásenie o tom, aké veci si prevzal, ona s tým súhlasila.“

9. Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 14.10.2014 medzi F. Y. ako darkyňou a J. Y. ako obdarovaným a Dodatku č. 1 zo dňa 22.12.2014 k darovacej zmluve súd zistil, že predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území W. zapísaná na LV č. XXXX ako byt č. X, číslo vchodu Š. O. XX, Q. X. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXX spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5295/225500 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku s parcelným č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 790 m2. Obdarovaný zriadil k nehnuteľnosti vecné bremeno strpieť doživotné bývanie a užívanie celej nehnuteľnosti v prospech darkyne.

10. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 11.1.2016 adresovanej žalobkyňou prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu žalovanému vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na vrátenie darovanej nehnuteľnosti - bytu č. X zapísaného na LV č. XXXX kat. územia W. spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom. Ako dôvod uviedol, že žalovaný sa mal správať dlhodobo hrubo, nepríjemne a nedôstojne, pri stretnutiach mal žalovanú osočovať a chovať sa nezodpovedajúc postaveniu matky a syna, čím jej spôsoboval nemalé psychické i zdravotné ťažkosti. Okrem uvedeného jej mal žalovaný v roku 2015 z vkladnej knižky vybrať sumu 10.000 eur, pričom mal zvolenie vybrať si sumu 5.000,- eur.

11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa darovala darovacou zmluvou zo dňa 14.10.2014 a jej dodatkom zo dňa 22.12.2014 predmetné nehnuteľnosti (byt s príslušenstvom) žalovanému. Súd mal preukázanú i skutočnosť, že k darovaniu došlo z iniciatívy žalovaného, ktorý je jediným synom žalobkyne a ktorý tým chcel zabrániť tomu, aby žalobkyňa nebola neustále pod tlakom jej vnučky S. F., ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala záujem o predmetný byt. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti titulom vrátenia daru s poukazom na to, že žalovaný sa po tom ako nadobudol nehnuteľnosť k nej správa dlhodobo hrubo, nepríjemne a nedôstojne, pri stretnutiach ju osočuje, ďalej, že žalovaný nedodržiaval svoj záväzok opatrovať ju a ďalším dôvodom je že žalovaný bez jej privolenia vybral z jej vkladnej knižky väčší obnos finančných prostriedkov a tento jej odmieta vrátiť.

13. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe. V zmysle citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3978613&FragmentId2=3978614> Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným, nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. (JUDr. Imrich Fekete, CSc. Občiansky zákonník, EUROKÓDEX, s.r.o.)

14. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je nepochybné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je v súčasnosti narušený, k postupnému obmedzovaniu kontaktov dochádzalo od leta 2015 (dovtedy sa žalobkyňa a žalovaný pravidelne stretávali), kedy podľa tvrdenia žalovaného sama žalobkyňa postupne pod rôznymi zámienkami začala ich pravidelné stretnutia obmedzovať, čo žalovaný pripisuje zintenzívneniu návštev S. F. u žalobkyni. V súčasnosti sa žalobkyňa a žalovaný pravidelne nestretávajú, z výpovedí účastníkov konania ako i oboch svedkýň vyplýva, že žalobkyňa si sama neželá, aby ju žalovaný navštevoval, keď mu povedala že ho nechce vidieť. Žalobkyňa v samotnom návrhu na začatie konania neuviedla žiadne konkrétne konanie žalobcu (okrem vybratia finančných prostriedkov z jej vkladnej knižky), ktoré považovala za hrubé správanie sa voči nej. Až pred súdom žalobkyňa označila niektoré konkrétne situácie, ktoré považovala za nevodné až hrubé správanie sa žalovaného a to:

- chcela, aby nevesta zaplatila daň, dávala jej peniaze a žalovaný na ňu začal kričať, že prečo nepočká, až keď jej to príde písomne, že to má platiť;

- stalo sa, že svatka doniesla zákusok, ona jej ho veľmi chválila, potom jej priniesla koláč, žalovaný na to povedal, že „čo si taká nenažratá“;

- žalovaný prišiel za ňou s vkladnou s knižkou, pýtal sa jej, že koľko stojí taký pohreb, veľmi zle sa cítila, keď jej to hovoril;

- žalovaný jej povedal, že jej manžel si ju zobral, lebo bola pekná mladá, keď ju aj považoval za sprostú;

- žalovanému a jeho žene bola zablahoželať k narodeninám kúpila im kvety, nevesta si dala kvety do vázy, žalovaný sa vyjadril: „toto si mi kúpila, ja žltú neznášam, to sú kvety na cintorín“, a šmaril ich do kúta; Žalovaný poprel, že žalobkyni povedal, že je nenažratá; poprel, že by vyhodil kyticu ktorú mu žalobkyňa darovala; poprel že by vyslovil, že je sprostá, vtedy jej iba vysvetlil, že jej nebohý manžel nepotreboval svojej peknej mladej nekonfliktnej a pomerne jednoduchej žene hovoriť niektoré veci zo svojej minulosti; čo sa týka výtky žalobkyne, že žalovaný na ňu kričí, žalovaný to odôvodnil tým, že matka - žalobkyňa má horší sluch, ak jej chcel niečo vysvetliť musel s ňou komunikovať spôsobom pozerať jej do očí a pomerne dôrazne a hlasnejšie túto vec s ňou prebrať; k situácii s vkladnou knižkou a pohrebom sa žalovaný vyjadril tak, že po tom ako mu požičala vkladnú knižku aby si vybral peniaze a chcel jej ju vrátiť, došlo podľa neho k žartovej situácii s pohrebom, nie ako to opisuje žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že okrem toho, že žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, takéto správanie obdarovaného, a to ani vzhľadom na pokročilý vek žalobkyne, by nebolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, keď ako vyplýva z výkladu k uvedenému zákonnému ustanoveniu, nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu, pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Žalobkyňa poukazovala i na skutočnosť, že žalovaný jej neposkytuje starostlivosť. I keď z ustálenej judikatúry vyplýva, že hrubým porušením dobrých mravov je i neposkytnutie potrebnej pomoci, súd je toho názoru, že v danej veci nejde o takýto prípad. Podľa názoru súdu neposkytnutím potrebnej pomoci, ktorú možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov je taký prípad, keď je darca odkázaný na pomoc inej osoby. V danej veci žalobkyňa má síce vysoký vek, ale je schopná zabezpečiť si základné potreby, resp. v súčasnosti jej pomáha vnučka S. F. a ako už súd uviedol, žalovaného žalobkyňa sama odmieta. Dôvodom pre vyhovenie žalobe nemohla byť ani skutočnosť, že žalovaný vybral časť finančných prostriedkov z vkladnej žalobkyne (podľa jej tvrdenia bez jej súhlasu), keď žalobkyňa má možnosť sa zákonnými prostriedkami domáhať ich vrátenia, preto takéto konanie vôbec nemožno subsumovať pod zákonné dôvody pre vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)

16. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.