Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-228-2021.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/228/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. , so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, V., v konaní o zaplatenie 137,93 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 54,57 eura s príslušným úrokom z omeškania zastavuje.
II. V zastavujúcej časti sa žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5,99 eura od 21.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,36 eura od 24.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 25.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 24.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 28.12.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca má voči žalovanému vo vyhovujúcej časti n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 85,88 eur spolu s 5% úrokom z omeškania z dlžných súm, zmluvnej pokuty vo výške 52,05 eur ako aj náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Uvedenú skutočnosť oznámil predchodca žalobcu v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanému. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s., a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb (v ďalšom texte len „zmluva“) v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom, a.s., ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Tým vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. Žalobca si tiež uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú vypočítal podľa vzorca základ zmluvnej pokuty = základ zmluvnej pokuty- ( počet dní uplynutých z doby viazanosti /celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty bol dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka v písomnej
forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálne výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom sna rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31.05.2021 platobný rozkaz sp. zn. 19Up/598/2021, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
3. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk ani po vykonaných šetreniach. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 1, 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Platobný rozkaz sa tým zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.).
4. Súd vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúci odoslanie písomnosti odstúpenia od zmluvy ( ktorej súčasťou je aj upozornenie podľa § 43 ods. 13 zákona o elektr. komunikáciách).
5. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 21.03.2022, pričom sa k nej nevyjadril.
6. Žalobca ma výzvu súdu predložil požadované doklady, ktoré preukazovali, že na postúpenie pohľadávky boli splnené všetky zákonné podmienky. Žalobca zobral pred pojednávaním žalobu späť vo výške 54,75 eur s príslušenstvom, t.j. v časti zodpovedajúcej poplatkom za náklady vymáhania ( 2 x 19,80 eur ) a za náklady vymáhania - upomienka ( 3x 4,99 eur ).
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa §146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh čiastočne späť skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebol potrebný, súd akceptoval čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 54,57 eura s príslušenstvom úrokom z omeškania zastavil.
11. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu(teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi, ktorý žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu ako reakciu na výzvu súdu, preto by mal súd priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania, avšak zo spisu vyplýva, že žalovanému v uvedenom konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
12. Súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1 000 eur a pretože žalovaný sa k žalobe nevyjadril, neboli skutkové tvrdenia žalobcu sporné a to aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26.9.2018 č.k. 6Co/143/2018-99 a z 16.10.2018 č.k. 15Co/6/2018-89 a uznesenie Ústavného súdu SR z 11.júna 2019 sp.zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a požiadavka nespornosti skutkových tvrdení je splnená tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav :
14. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 23.12.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalovanému bola poskytnutá aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX, číslo SIM karty: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Žalovanému bol aktivovaný program služieb „Mobilný internet S“ s dobou viazanosti 24 mesiacov, súčasťou ktorého bolo koncové zariadenie IMEI Huawei E5577 za kúpnu cenu 9 euro a obsahom zmluvy bol tiež uvedený základ zmluvnej pokuty a to vo výške 140 eur. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrou č. 8214988889 zo dňa 01.08.2018, splatnou dňa 20.08.2018 sumu vo výške 5,99 eura; faktúrou č. 8215191659 zo dňa 08.08.2018, splatnou dňa 23.08.2018 sumu vo výške 1,36 eura; faktúrou č. 8223173001 zo dňa 08.12.2018, splatnou dňa 27.12.2018 sumu vo výške 5,99 eur; faktúrou č. 8221150932 zo dňa 08.11.2018, splatnou dňa 23.11.2018 sumu vo výške 25,79 eura; faktúrou č. 8219150634 zo dňa 08.10.2018, splatnou dňa 23.10.2018 sumu vo výške 30,78 eura, faktúrou č. 8217161956 zo dňa 08.09.2018, splatnou dňa 24.09.2018 sumu vo výške 10,98 eura. Z dôvodu neplnenia si svojich povinností riadne a včas faktúrou č. 8237685293 zo dňa 08.07.2019 a splatnou dňa 23.07.2019 za obdobie od 08.06.2019 - 07.07.2019 bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta v celkovej výške 52,05 eura.
15. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 25.07.2019 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 15.06.2019 ako aj upozornil žalovaného na jeho záväzok v sume 137,93 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že pohľadávku v prípade jej neuhradenia môže postúpiť inej osobe aj bez jej súhlasu, a to s poukazom na § 43 ods. 13 zák. 351/2011 Z. z.
16. Pôvodný veriteľ Slovak Telekom a.s., oznámil žalovanému listom zo dňa 17.12.2020 postúpenie pohľadávky.
17. Žalobca vo výzve na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 12.03.2021 žalovanému oznámil, že aktuálny zostatok pohľadávky zo zmluvy č. 3001037202 ku dňu 12.03.2021, ktorú eviduje predstavuje sumu 141,77 eur. Žalobca súčasne žalovanému oznámil, že z titulu trov právneho zastúpenia výška pohľadávky vzrástla o sumu 65,93 eur. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 141,77 eur v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy.
18. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
19. Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a s) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
27. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 28. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že zmluva o poskytovaní verejných služieb považuje súd za zmluvu uzavretú stranami sporu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. s tým, že s poukazom na predmet činnosti žalobcu, ide aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval v pozícií spotrebiteľa.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému služby, za ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil istinu, vyúčtovanú faktúrami, ktorá po čiastočnom späťvzatí predstavuje sumu 31,31 eura. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušil zmluvné povinnosti. Pretože žalovaný ani na základe predžalobnej výzvy si nesplnil svoj dlh, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu za poskytnuté služby. Súd mal preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom, a to na základe toho, že mu bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená po splnení všetkých podmienok. V tomto smere žalobca preukázal aj splnenie podmienok podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z., predovšetkým existenciu kvalifikovanej výzvy za ktorú považoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.07.2019, ktoré bolo zo strany žalobcu súdu predložené. Čo sa týka nároku uplatneného titulom zmluvnej pokuty vo výške 52,05 eura, súd poukazuje na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovaného podľa čl. 7 zmluvy o poskytovaní verejných služieb, Žalovanému bola poskytnutá zľava zo štandardných poplatkov za služby v hodnote 140 euro, ktorá sa považovala aj za zmluvnú pokutu, teda počiatočnú sumu, ktorá bude v závislosti od dĺžky trvania zmluvy, klesať . Ide o typ degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá bola vypočítaná podľa zmluvných podmienok, ktoré súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) a s) Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd odkazuje na ustanovenia o zmluvnej pokute, keď z hľadiska funkcie zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody. Žalovaný, i keď vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností a jeho konanie v rozpore s uzatvorenou zmluvou a zákonom nemôže požívať zvýšenú ochranu na úkor osoby, ktorá jej poskytla služby, za ktoré žalovaný nezaplatil dohodnutú cenu.
32. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5,99 eura od 21.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,36 eura od 24.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 25.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 24.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,99 eura od 28.12.2018 do zaplatenia, pričom žalovaný sa dostal do omeškania vždy deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré žalobca žalovanému vystavil, pričom tento nárok súd žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb, t. j. od kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Keďže súd samostatne rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti, potom predmetom konania ostala suma 83,36 eura. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 83,86 eura a preto mu súd priznal voči žalovanému vo vyhovujúcej časti nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konanie rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať, pričom tieto netvrdili ani strany sporu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .