Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-142-2015.pdf
PDF · 114.71 KB
No categories available
11P/142/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloletého Y. Č., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: C.. V. Y., W.. X.XX.XXXX, F. V., F. XX, zast. JUDr. Gabriela Jablonská, advokátka, AK so sídlom Letná 47, Košice a otec: T. Č., W.. XX.X.XXXX, F. V., U. XX, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Mal. Y. S., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. Č., W.. XX.X.XXXX sumou 150 Eur mesačne od 22.9.2015 do budúcna vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 22.9.2015 do 31.8.2016 vo výške 372,33 Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu v čase od 15.00 hod. do 20.00 hod., každú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme a vráti matke v mieste jej bydliska.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2015 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne od 22.9.2015 do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 30.10.2015. Maloletého žiadal zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 v prípade, že medzi rodičmi nedôjde k dohode, navrhol znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti pre maloletého, resp. iného najvhodnejšieho zverenia.
4. Z výpovede matky súd zistil, že dňa 21.9.2011 sa narodil mal. Y.. K uzavretiu manželstva medzi rodičmi nedošlo. K uzavretiu manželstva medzi rodičmi nedošlo a to aj napriek tomu, že k spolužitiu predchádzalo šesť rokov spoločného stretávania sa. Keď matka otehotnela otec dieťaťa odmietol
možnosť hypotékou riešiť spoločnú kúpu bytu. Preto začali spolu žiť až vtedy keď rodičia otca dieťaťa im poskytli možnosť užívania časti rodinného domu. Služby spojené s užívaním rodinného domu uhrádzali vo výške jednej polovičky nákladu, keďže sa tento dom členil na dve samostatné bytové jednotky. Spolužitie bolo spočiatku harmonické, postupne sa však u otca prejavil sklon k dominantnému postaveniu rodine, čo viedlo až k agresívnemu správaniu sa voči matke. Podľa názoru matky táto skutočnosť pramenila v rodine výchovy ako aj z tej skutočnosti, že otec pracuje ako veliteľ čaty Q. A.Q. A. U. V.. Toto stupňujúce sa agresívne správanie bolo dôvodom prečo sa sobáš 2x odložil a prečo došlo vo februári k odchodu matky zo spoločnej domácnosti. Tomuto odchodu predchádzal snaha riešiť celú vec cestou psychologickej poradne, avšak počas sedenia otec odišiel pre nezáujem veci riešiť. Ani odchod zo spoločnej domácnosti spor nevyriešil, naopak sa vzťahy neustále zhoršovali. Agresivita otca sa prejavovala v jeho správaní sa k matke, neustálymi slovnými napádaniami ako aj príkazmi, čo malo byť prioritou pre matku.
5. Matka je nezamestnaná, lebo od júna do novembra 2015 má prerušené vysokoškolské štúdium druhého stupňa na prírodovedeckej fakulte v Košiciach. Štúdium bolo prerušené z dôvodu nepredloženia záverečnej práce v termíne stanovenom školou. Momentálne žije matka so svojimi rodičmi, kde majú k dispozícii jeden plat a finančne žije z prostriedkov, ktoré získala rozdelením časti majetku získaného počas spolužitia s otcom.
6. Maloletý navštevuje materskú škôlku, netrpí žiadnymi chorobami, ktoré by si vyžadovali zvýšené finančné výdavky, nemá ani záľuby. Vzťah otca s dieťaťom je bez problémov. Mesačné výdavky matky sú nasledovné : ubytovanie u rodičov 50 Eur mesačne, od júna matka neplatil nič, strava, drogéria, ošatenie pre oboch 400 Eur mesačne, poistenie pre dieťa kvartálne 76 Eur, stavebné sporenie vo výške 60 Eur, ktoré bolo pre tento rok jednorázovo uhradené z finančnej vyrovnávky s otcom.
7. Stretávanie sa otca s dieťaťom je riešené tak, že po službe má otec tri dni voľna. Prvý deň voľna otec vyzdvihne dieťa zo škôlky a na druhý deň ráno ho do škôlky odvedie. Keďže sa strany vedia dohodnúť, nenavrhuje ho riešiť. 8. Otec uviedol, že neodmietol možnosť bývania riešiť hypotekárnym úverom ale zabezpečil dočasným bývaním u svojich rodičov v rodinnom dome, kde bývali tvorila horná polovica domu ako samostatná bytová jednotka. Nájom sa delil na polovicu, ktorý uhrádzal on, hypotekárny úver na byt bol odložený, pokiaľ matka neskoční školu a nenájde si stále zamestnanie, aby nemohlo dôjsť k finančnej tiesni, ktorá by aj nastala keď momentálne matka nemá prácu. Zo strany matky bol po celý čas na neho vyvíjaný nátlak a to bezdôvodne, nakoľko bolo výhradne v tejto podobe v tejto dobe úplne postačujúce. Spolužitie bolo zo začiatku úplne v poriadku ale postupne prerástlo do hádok pre stálu nespokojnosť matky. To, že sa u neho prejavovalo dominantné agresívne správanie je účelové pre zdiskreditovanie jeho osoby a spojitosť s prácou je vykonštruovaná, nakoľko sa veliteľom stal až po určitom čase spolužitia. Zrušenie svadby bolo rozhodnutie z oboch strán, keď si ani on nebol týmto krokom istý pre ustavičné hádky a že za každú hádku môže on bez minimálne sebakritiky zo strany matky. Možné riešenie v psychologickej poradni, s ktorým nakoniec súhlasil bolo aj pre agresívne správanie matky, ktorá ho fyzicky fackami napádala pri hádkach s odôvodnením, že si to zaslúžil a to, že z poradne odišiel je klamstvo. Po tomto kroku došlo k určitej náprave vo vzťahu ale nezabránilo to v rozchode. Nakoniec došlo k odchodu matky zo spoločnej domácnosti, čo u neho vyvolalo ľahostajnosť riešiť, keďže sa dozvedel, že po možnej kúpe bytu cez hypotekárny úver ho plánovala aj tak opustiť a potrebovala ho len na ručenie v banke. Na podnet matky sa k veci priznal, čo viedlo uňho k úplnej strate dôvery. Po odchode matky došlo k finančnému vyrovnaniu v jej prospech, kde sa spoločne nasporené peniaze a peniaze z predaja osobného vozidla spolu cca 12.300 Eur rozdelili na 3.300 Eur pre neho a 9.000 Eur pre matku. Rozdelenie peňazí bolo problematické lebo s takou sumou nesúhlasil ale ďalej už peniaze neriešil kvôli synovi.
9. Otec uviedol, že s maloletým dieťaťom trávia rodičia rovnaký čas. Na finančnej stránke sa podieľajú obaja. Otec platí škôlku od 20 - 60 Eur, záleží podľa daného mesiaca. Ošatenie pre syna zabezpečovali obaja polovičnou sumou peňazí do času, pokiaľ matka neprestala pracovať, potom to zabezpečoval on.
10. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2014 do 9/2015 bol vo výške 920 Eur netto, za obdobie od 10/2015 do 12/2015 vo výške 1.055 Eur netto, za obdobie od 1/2016 do 2/2016 vo výške 943 Eur netto, za obdobie od 3/2016 do 7/2016 vo výške 989 Eur netto.
11. Z oznámenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.9.2015. Evidencia trvá. Matka poberá prídavok na dieťa od 1.9.2011 do doby trvania podmienok v sume 23,52 Eur. Z pripojeného potvrdenia bolo zistené, že matka od 1.12.2015 poberá pomoc v hmotnej núdzi v mesiaci 1/2016 = 31,20 Eur, 2/2016 = 39,60 Eur, 3/2016 = 39,60 Eur, 3/2016 = 84,30 Eur. Z pripojeného potvrdenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberá pomoc v hmotnej núdzi.
12. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
13. Otec predložil listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
14. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane.
15. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.
21. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
22. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
24. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca,
na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Rodičia majú náklady spojené s výchovu, výživou, ošatením maloletého dieťaťa. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Otec je zamestnaný s mesačným príjmom vo výške 900 - 1000 Eur. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
25. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150 Eur mesačne je primerané.
26. Za obdobie od 22.9.2015 do 31.8.2016 vzniklo na strane otca dlžné výživné vo výške 372,33 Eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: alikvotná čiastka za mesiaca 9/2015 = 150 Eur : 30 = 5 x 8 dní spolu 40 Eur, 10/2015 do
12/2015 = 150 Eur x 2 mesiace = 300 Eur, 1/2016 do 8/2016 = 150 Eur x 8 mesiacov, t.j. 1.200 Eur, spolu 1.540 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby na strane otca a to výživné po 100 Eur mesačne za obdobie 1/2016 do 8/2016, t.j. 800 Eur, vecné plnenia - 7,48 Eur pulóver 15.10.2015, 20,97 Eur obuv 11.2.2016, platby do škôlky dňa 4.4.2016 = 105,91 Eur, 90 Eur, 35 Eur, platby otca na škôlku vo výške 58,31 Eur, 15 Eur a 35 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 372,33 Eur.
27. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
30. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
31. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
32. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným
rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.