Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/79/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v exekučnej veci oprávneného V. O. W., a.s., so sídlom XXX XX G., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému Event Horizont Security, s.r.o., so sídlom 984 01 Lučenec, Maróthyho 14, IČO: 43 934 331, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Danielom Šintajom, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Majerská cesta 96, o vymoženie pohľadávky v sume 2 438 122,68 Eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorský úrad 010 01 Žilina, D. Dlabača 2/978 pod spisovou značkou Ex 844/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/948/2012-114 zo dňa 24.11.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Výroku uznesenia, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol sa n e d o t ý k a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom pod sp. zn. EX 844/2012 podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) a to podľa zákonných kritérií vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a súčasne súd zamietol návrh povinného na odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2, 7 a 8 Exekučného poriadku. V odôvodnení uznesenia exekučný súd ohľadom 1. výroku, ktorým rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že tvrdenia povinného o tom, že rozsudok rozhodcovského súdu odporuje dobrým mravom, respektíve, že bol vydaný v rozpore s právom účastníka na spravodlivý proces na základe toho, že nebolo vyhovené jeho námietke zaujatosti proti osobám rozhodcov, ktoré povinný obšírne popísal vo svojom v podaní, súd nepovažoval za skutočnosť spôsobilú privodiť zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zamietnutie námietok zaujatosti zo strany príslušných orgánov v rámci rozhodcovského konania nemôže súd bez ďalšieho považovať za konanie, ktorého výsledkom by bola skutočnosť, že rozhodcovský súd by zaviazal povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Súd ďalej konštatoval, že povinný v tomto prípade nesprávne dôvodil rozporom rozhodcovského rozsudku s dobrými mravmi. K rovnakému záveru súd dospel aj pri druhej námietke týkajúcej sa nevykonania dôkazu v rozhodcovskom konaní, čím mala byť porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Ani táto skutočnosť podľa názoru exekučného súdu nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko nespôsobuje a priori rozpor plnenia s dobrými mravmi a ani jeho rozpor s právnymi predpismi. Pokiaľ ide o poslednú výhradu povinného o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neprijateľnosti, respektíve jej rozporu s dobrými mravmi, súd poznamenal, že povinný je obchodnou spoločnosťou a

preto na jeho konanie nemožno vzťahovať predpisy súkromného a verejného práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a teda ani ustanovenie o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd preto dospel k záveru, že tvrdenia povinného v žiadnom ohľade nespôsobujú neprípustnosť exekúcie a nezakladajú teda ani žiaden iný dôvod, pre ktorý by nebolo možno exekúciu vykonať. Na základe toho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie s takýmto právnym posúdením zamietol. Následne súd zdôvodnil 2. výrok uznesenia, ktorým zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a uviedol, že nakoľko nemožno očakávať zastavenie exekúcie s prihliadnutím na dôvody, pre ktoré súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, návrh povinného na odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2, 7 a 8 Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru a svojím rozhodnutím spôsobil právnu neistotu v postavení povinného. Súd sa vôbec nezaoberal tým, v súvislosti so zásadou práva účastníka na spravodlivý proces, že podľa povinného vo veci exekučného titulu rozhodoval zaujatý rozhodcovský súd. Ako poukázal v samotnom návrhu, v rozhodcovskom konaní bola zrejmá ekonomická a personálna prepojenosť rozhodcov so žalobcom, čo vyvolalo vážne pochybnosti o ich nezaujatosti. Rozhodcovia mali byť z rozhodcovského konania vylúčení, čo sa však nestalo, a teda v konaní nerozhodovali nezaujatí a nestranní rozhodcovia, čím nepopierateľne došlo k porušeniu zásady práva účastníka na spravodlivý proces. Exekučný súd podľa názoru odvolateľa nesprávne právne vyhodnotil aj námietku, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a v rozpore s dobrými mravmi. Z rozhodnutia súdu vôbec nie zrejmé, na základe akých právnych predpisov a z akých úvah súd k takémuto záveru došiel. Povinný poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách a argumentuje, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 1. 4. 2008 uzatvorená Zmluva o spolupráci v oblasti realizácií komplexných finančných operácií. Táto zmluva sama o sebe neobsahovala žiadnu rozhodcovskú doložku. V zmysle bodu 1. 2. sa len konštatovalo, že obchody sa budú riadiť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, platnými a účinnými v čase uzatvorenia obchodu. V zmysle bodu 7. 14. Zmluvy sa konštatovalo, že banka si vyhradzuje právo meniť, upravovať, dopĺňať alebo rušiť tieto všeobecné zmluvné podmienky, teda aj bez súhlasu klienta. Povinný potom argumentuje, že nikdy nedostal od banky samostatný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 93b zákona o bankách. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola zakomponovaná ani v texte zmluvy, povinný vlastne nemal reálnu možnosť vyjadriť sa, či návrh rozhodcovskej zmluvy prijme alebo nie. Zároveň povinný nebol vôbec poučený o dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný taktiež všeobecné podmienky nikdy nepodpisoval. Bez ohľadu na to, či povinný fyzickou osobou bol alebo nie, rozhodcovská doložka musí byť platne dohodnutá. Súd sa však touto otázkou bližšie nezaoberal, len jednoducho odmietol námietku z dôvodu, že povinný je obchodnou spoločnosťou a nevzťahujú sa na neho predpisy o ochrane spotrebiteľa. Súd predovšetkým ignoroval tú skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uvedená len vo všeobecných podmienkach banky a nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Povinný tak má za to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne a teda rozhodol neoprávnený orgán. V zmysle uvedeného nie je vôbec podstatné, či povinný je obchodnou spoločnosťou alebo fyzickou osobou, súd je povinný posudzovať rozhodcovské konanie bez toho, aby sa naňho vzťahovali účinky materiálnej právoplatnosti rozsudku, čo sa však v tomto prípade nestalo. Okrem uvedeného povinný poukázal na to, že v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, ktoré by naplnilo znaky zásady na spravodlivý proces, a teda aj spravodlivé odôvodnenia rozhodnutia. Má za to, že odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné a porušuje právo účastníka na spravodlivú súdnu ochranu a v jeho rámci právo na riadne a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že súd sa vôbec nezaoberal ani námietku miestnej príslušnosti, ktorá bola vznesená. Povinnému sa taktiež javí nepochopiteľnou skutočnosťou, že súd úplne ignoroval dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/727/2012, kde medzi tými istými účastníkmi a na základe exekučného titulu z rovnakého rozhodcovského konania bol odklad exekúcie povolený. Na základe uvedeného povinný má za to, že súd vo veci odkladu exekúcie a zastavenia exekúcie rozhodol nesprávne a navrhuje preto, aby bolo predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného považuje rozhodnutie exekučného súdu za správne. Skutočnosti, ktoré povinný uvádza, buď opakovane namietal aj v rozhodcovskom konaní, alebo ich začal namietať až v súvislosti s exekučným konaním, pričom mal možnosť sa k nim vyjadriť už aj v rozhodcovskom konaní. K otázke údajnej zaujatosti rozhodcov oprávnený uviedol, že túto skutočnosť povinný opakovane namietal aj v rozhodcovskom konaní, pričom o nej bolo dvakrát

rozhodnuté a táto námietka bola zamietnutá. Nevidí preto dôvod, prečo by sa touto námietkou mal opakovane zaoberať exekučný súd. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ by skutočne bola neprijateľná, s čím zásadne nesúhlasí, mohol povinný namietať taktiež oveľa skôr, pričom oprávnený poznamenal, že v rozhodcovskom konaní povinný takúto námietku nikdy nevzniesol a na ústnom pojednávaní dňa 07.04.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne uznal právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie konať a rozhodnúť. Svoju právomoc riešil aj samotný rozhodcovský súd a nemal v tomto smere žiadne pochybnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že exekučný súd rozhodol správne, keď zamietol návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

7. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

12. Odvolací súd sa ako s prvoradou vysporiadal s otázkou existencie funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, rozhodnúť o odvolaní povinného podaného do 30. júna 2016. Odvolací súd si vyvodil svoju funkčnú príslušnosť rozhodovať o odvolaní povinného len voči prvému výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 od. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a to s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 4 CSP, nakoľko odvolacie konanie v konkrétnej exekučnej veci začalo dňom 22.12.2015.

13. Krajský súd však konštatuje, že absentuje jeho funkčná príslušnosť rozhodnúť o odvolaní voči druhému výroku odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a to dôsledne rešpektujúc uvedené intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 4 CSP, podľa ktorého je v konaniach začatých do 30. júna 2016 zachovaná funkčná príslušnosť. Voči výroku uznesenia, ktorým súd zamietol návrh na odklad exekúcie prípustné odvolanie nie je (§ 56 ods. 8 Exekučného poriadku s použitím argumenta a contrario), preto je zachovaná funkčná príslušnosť sudcu

rozhodnúť o odvolaní v tomto rozsahu s poukazom na ustanovenie § 374 ods. 3 vety tretej O.s.p.. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a tak v dôsledku odvolania podaného včas a oprávnenou osobou došlo ex lege k zrušeniu napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a opätovne rozhodne vo veci zákonný sudca.

14. Odvolací súd sa následne zameral na preskúmanie vecnej správnosti uznesenia napadnutého odvolaním v jeho prvom výroku, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že je nutné uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a to v dôsledku nesprávnej právnej aplikácie zákonných ustanovení na danú vec.

15. Z odôvodnenia prvého výroku napadnutého uznesenia je zrejmé, že exekučný súd právne posudzoval dôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd však konštatuje, že na daný skutkový stav súd prvého stupňa použil nesprávnu právnu úpravu, resp. aplikoval právnu úpravu, ktorá už nebola v čase rozhodovania exekučného súdu v platnosti a účinnosti. Odvolací súd poznamenáva že ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a to vo všetkých odsekoch bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.2015, pričom exekučný súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval podľa tohto zákonného ustanovenia až dňa 24.11.2015, a to na podklade návrhu povinného datovaného dňa 07.04.2015. Podľa ustanovenia § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. januára 2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Je tak nutné konštatovať, že súd posudzoval dôvodnosť návrhu povinného podľa zákonných kritérií, ktoré už neboli platné a účinné tak v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie právne posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa neúčinnej a neplatnej právnej úpravy, nemožno považovať rozhodnutie súdu za zákonné a správne.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci aplikovaním neúčinnej právnej úpravy súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva a zamietnutím návrhu povinného v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia tak došlo k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

18. Bude úlohou súdu prvej inštancie, aby nanovo posúdil dôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vzhľadom na dôvody neprípustnosti vedenia exekúcie uvádzané povinným, najmä s akcentom na námietku neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v rozpore s ustanovením § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorým dôvodom sa exekučný súd v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal.

19. O odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v druhom výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie rozhoduje sudca okresného súdu (§ 470 ods. 4 .

20. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyslovil, že výroku uznesenia exekučného súdu ohľadom druhého výroku sa rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu funkčnej nepríslušnosti nedotýka.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak c) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, c) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak c) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .