Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-204-2013.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/204/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7343/147, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanému: T. F.T., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XX, B., občan SR, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Šumšalom, AK so sídlom Budatínska 59, Bratislava, v konaní o zaplatenie 346,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 6,57 Eur z a s t a v u j e.
Žaloba sa zamieta
Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy vo výške 346,42 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník uzatvoril so žalobcom ako veriteľom úverovú zmluvu č. 3708186879 (ďalej len zmluva). Úverová zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička, a teda vybavenia úveru prebieha v týchto prípadoch telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky žalobcu s následnou písomnou komunikáciou. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný telefonicky kontaktoval zamestnancov žalobcu za účelom získania úveru, t.j. finančnej hotovosti. Pri telefonickom vybavení úveru, na základe výzvy zamestnanca žalobcu, žalovaný nadiktoval všetky potrebné osobné údaje a údaje o zamestnávateľovi, ktoré boli následne zapracované do zmluvy, ktorá bola žalobcom odoslaná na podpis žalovanému spolu s Úverovými zmluvnými podmienkami, a ktorý ju podpísanú spätne vrátil žalobcovi. Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len ÚP) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 497,91 Eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 48 mesačných splátkach po 19,55 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚP („Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“) bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 28.03.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 349,74 v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,024% bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 29.03.2011 + 8 percentuálnych bodov/365 dní. Žalobca eviduje ku dňu podania žaloby voči žalovanému dlh vo výške 346,42 Eur.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k.: 40Ro/1150/2013-19 zo dňa 10.06.2013, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, avšak nakoľko bol napadnutý odporom súd vo veci nariadil pojednávanie.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca - spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. sa domáha zaplatenia sumy v celkovej výške 346,42 EUR s príslušenstvom. Zo samotnej žaloby však nie je zrejmé, aký je právny titul žalobcu na vymáhanie práve žalovanej sumy, nakoľko žalovaný celý svoj záväzok riadne a včas splnil. Žalobca svoje tvrdenia opiera iba všeobecne, keď sa odvoláva na Úverovú zmluvu bez konkretizovania ustanovení, ktoré by odôvodňovali jeho nárok. 4. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 346,42 EUR bez toho, aby jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré konkrétne ustanovenie Úverovej zmluvy a/alebo aký zákon mal žalovaný porušiť, rovnako neuvádza, odkiaľ odvodil jednotlivé výšky dlžných súm (istinu, sankcie, a pod.). 5. Na vyvodenie si obrazu o žalobcovi považuje žalovaný za potrebné uviesť všetky historické okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby na súd: 6. Žalobca sa prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, už v roku 2011, konkrétne listom zo dňa 29.04.2011 domáhal zaplatenia sumy 349,74 EUR. Žalovanému na jeho naliehanie nebolo uvedené, z čoho presne vymáhaná suma pozostáva, preto sám z vlastnej iniciatívy vydokladoval všetky úhrady, na základe čoho vymáhanie zo strany uvedenej spoločnosti ustálo (žalovanému nebola doručená žiadna odpoveď). 7. Začiatkom roku 2012 bola žalovanému zo strany P.. J. A., rozhodcu doručená žaloba podaná P.. X. X., advokátom, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 259,06 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 25,17 EUR. Rozhodcovské konanie bolo zo strany žalovaného ako spotrebiteľa namietnuté ako neprijateľné a neprípustné, pričom spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. bola opakovane vyzvaná na odôvodnenie svojej peňažnej požiadavky. Žalovaný nedostal žiadne vyjadrenie iba Uznesenie rozhodcu, že konanie zastavuje. 8. Žalovaný s odstupom času opäť obdržal od žalobcu, zastúpeného spoločnosťou SAF INVESTMENT, s.r.o., IČO: 36 285 850, list zo dňa 25.06.2012, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 377,80 EUR, pozostávajúcej z istiny 321,25 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 56,55 EUR. Žalovaný opakovane vyzval žalobcu o preukázanie dôvodov, od ktorých si tento odvodzuje svoju pohľadávku. Právny zástupca žalovaného sa zúčastnil aj stretnutia so zástupcom spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., pánom Mgr. Oliverom Suchým, ktorý sa k výške vymáhanej sumy nevedel nijako bližšie vyjadriť a prisľúbil jej preverenie. Do dnešného dňa žalovaný žiadne vyjadrenie neobdržal. 9. Ďalšou snahou žalobcu bolo podanie žaloby na súd v tomto konaní v roku 2013, pričom opätovne svoj nárok žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami neodôvodnil a dožaduje sa zaplatenia sumy 346,42 EUR s príslušenstvom. 10. Ako vidieť, ani po opakovanej snahe žalovaného o zistenie informácie, na základe čoho, resp. akých právnych skutočností by mal spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ňou neustále inú uvádzanú dlžnú sumu zaplatiť, mu táto informácia oznámená nebola. 11. Konanie spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. je neštandardné a minimálne podozrivé, aby spoločnosť, ktorá žiada peniaze od svojho dlžníka, nevedela právne relevantným spôsobom preukázať svoj nárok a prostredníctvom rôznych spoločností vymáhala zaplatenie vždy inej sumy. 12. Z vyššie uvedeného žalovanému nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností, resp. od čoho spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. odvodila finančné požiadavky/nároky (istinu, príslušenstvo), ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha. 13. Žalovaný popiera pohľadávku žalobcu čo do výšky aj dôvodov, z ktorých mala vzniknúť aj z nasledovných dôvodov: 14. Zo strany žalovaného bolo z čerpaného/poskytnutého úveru vo výške 497,90 EUR splatených 606,05 EUR, z čoho jednoznačne vyplýva, že istina úveru bola v celej výške zaplatená. 15. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iných najmä h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, 16. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
17. Podľa ustanovenia § 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 18. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (§4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) 19. Úverová zmluva č. 3708186879 zo dňa 28.08.2007 uvedené náležitosti neobsahuje, preto máme za to, že poskytnutý úver sa zo zákona považuje za bezúročný. Zo strany žalovaného bolo z čerpaného/ poskytnutého úveru vo výške 497,90 EUR riadne splatených 606,05 EUR, z čoho jednoznačne vyplýva, že istina úveru bola v celej výške zaplatená. Suma zaplatená nad istinu predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu považujeme žalobu podanú spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. za neodôvodnenú. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný zato, že žalobca nemá právny titul na vymáhanie dlhu, nakoľko dlh ako ho opísal neexistuje, a že požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 346,42 EUR s prísl., je voči nemu právne neodôvodnená.
21. Okrem toho Úverová zmluva č. 3708186879 zo dňa 28.08.2007 obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré majú vplyv na jej platnosť, ku ktorým sa však v tomto štádiu nie je potrebné, vzhľadom na vyššie uvedené, vyjadrovať. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Okresný súd Bratislava III uznesením platobný rozkaz, č.k. 44Ro/1150/2013, zo dňa 10.06.2013, zrušil a nariadil v predmetnej veci pojednávanie, na ktorom voči žalovanému žalobu zamietne.
23. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2013 sa žalobca vyjadril k podanému odporu a špecifikoval žalobný návrh, pričom bližšie uviedol, že žalobcovi bol odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru už prvou splátkou, pričom navrhovateľovi neuhradila splátku č. 48 a nasledujúce. V zmysle § 3 Hlavy 6. ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru: „klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace....“. S poukazom na skutočnosť, že sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením vyššie uvedených splátok, stal sa celý zostatok čerpaného úveru splatným, pričom splatnosť nastala dňa 28.04.2011. Ďalej navrhovateľ bližšie špecifikoval jednotlivé časti žalovanej sumy, a to: sumu 72,01 Eur- istinu ako dlžnú sumu úveru do času zosplatenie (28.04.2011) ako súčet jednotlivých splátok úveru vyrubených avšak odporkyňou nezaplatených do času zosplatenenia, sumu 106,68 Eur- zosplatnená istina ako dlžnú sumu úveru, ktorú by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho plnenia úveru, suma 12,11 Eur- úverový úrok do času zosplatnenia, suma 6,24 Eur- ušlý úrok ako celkový úver, ktorý by si mohol navrhovateľ voči odporkyni uplatniť, v prípade riadneho plnenia úveru, suma 5,29 Eur- zmluvnej pokuty, suma 40,30 Eur-kapitalizovaný úrok z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení do podania návrhu, t.j. od 14.05.2011 do 17.07.2013, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 200,04 Eur od 18.07.2013 do zaplatenia. 24. Navrhovateľ v uvedenom písomnom podaní taktiež vzal návrh vo veci samej v časti kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 3,38 Eur späť a žiadal aby sú konanie v tejto časti zastavil, z dôvodu, že si navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil nárok z omeškania vyšší na aký má v skutočnosti nárok, t.j. vo výške 43,68 Eur. Pričom na kapitalizovaný denný úrok z omeškania má navrhovateľ nárok od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení (t.j. 14.05.2011) do podania (resp. spísania ) návrhu na vydanie platobného rozkazu (t.j. do 17.07.2013), a to nasledovne: 9,25% ročne (0,025% denne) zo sumy 200,04 Eur od 14.05.2011 do 17.07.2013 = 795 dní omeškania = 40,30 Eur.
25. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 06.09.2016, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca mal preukázané doručenie predvolania dňa 25.08.2016, pojednávania sa nezúčastnil svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a súčasne súhlasil s tým, aby súd rozhodol v danej veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, súčasne súdu oznámil, že v prípade ak sa žalovaný na pojednávaní zúčastní a uvedie akúkoľvek skutočnosť spochybňujúcu uplatnený nárok žalobcu žiadal súd o odročenie nariadeného pojednávania. Žalovaný mal preukázané doručenie predvolania dňa 30.08.2016, pojednávania sa zúčastnil. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise ich prečítaním, a to s/so: Úverovou zmluvou č. 3708186879 zo dňa 28.08.2007, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., splátkový
kalendárom žalovaného, výpisom žalobcu z OR, poštovým podacím hárkom, ako aj s ostaným spisovým materiálom. 26. Na tomto mieste súd s ohľadom na vyjadrenie žalobcu v ospravedlnení z účasti na pojednávaní vyslovuje záver, že ospravedlnenie žalobcu a jeho právneho zástupcu nemá oporu ani v zásade hospodárnosti a v danom prípade sa nejednalo ani o dôležitý dôvod na jeho strane. Ustanovenie § 183 ods. 1 CSP jednoznačne stanovuje, že pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie. Zásada hospodárnosti konania je v prvom rade zásadou pre súd, aby konanie prebiehalo bez zbytočných prieťahov a nákladov. Odvolávanie sa na zásadu hospodárnosti konania ako dôvod pre neprítomnosť na pojednávaní jednoznačne nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Ak sa strana sporu nezúčastní ústneho pojednávania, čo je vnímané ako jej právo a nie povinnosť, vystavuje sa nemožnosti brániť sa proti prípadnej procesnej obrane.
27. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že je pravda že 27.08.2007 došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorá vznikla na základe telefonického rozhovoru a samotná úverová zmluva je označená ako telefónna pôžička. K uzatvoreniu úverovej zmluvy predchádzala skutočnosť, že žalovaný našiel inzerát, v ktorom sa žalobca vyjadruje, že takéto pôžičky poskytuje. Žalovaný zavolal na telefónne číslo, uvedené v inzeráte, kde poverená pracovníčka žalobcu povedala, resp. sa ho opýtala, akú sumu by potreboval, pričom mu nepovedala žiadne bližšie informácie, typu úrokov a iných platieb spojených s úverom. Následne mu úverová zmluva bola zaslaná poštou, v tejto sa pozdávala mesačná výška splátky, preto úverovú zmluvu podpísal. Úverové zmluvne podmienky sa mu vzhľadom na drobnosť písma, nedali dobre prečítať a preto tieto nepodpisoval. Na základe tejto zmluvy, žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15 000 SK v prepočte na eura 497,90 EUR, s výškou mesačnej splátky 598 SK po prepočte 19,55 EUR s počtom splátok 48, kde konečná výška úveru mala byť vo výške 28 272 SK po prepočte 936,46 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 41,90%. Žiadne iné údaje a informácie v zmluve obsiahnuté nie sú. Do dnešného dňa žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 606,05 EUR, ako vyplýva je nesporné že medzi účastníkmi sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, preto medzi účastníkmi konania ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. 28. Úverová zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická najmä tým, že sa uzatvára pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov a spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ jednostranne sám a v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozícii slabšou stranou zmluvného vzťahu a preto mu patrí zákonná ochrana. Máme za to, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. a) a i) zákona č 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sú totiž uvedené nejaké údaje a však nevyplýva z nich ani z celkovej zmluvy aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a ostatných nákladov. Žalobca uviedol len výšku celkovej splátky, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky na ktoré sa jednotlivé platby započítavajú. Teda žalovaný v čase uzatvárania zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Okrem toho ako sme už uviedli, jednalo sa o telefónnu pôžičku, bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a informovania žalovaného. Máme za to, že keďže zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 pism. a) a i) zákon o spotrebiteľských úveroch, je potrebné v zmysle § 4 ods. 5. tohto zákona považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka uvedenia sa z RPMN je pre bežného spotrebiteľa nielenže komplikované, ale aj nejasné, neurčite, a nezrozumiteľné zistiť z čoho táto reálnosť pozostáva. Samotná RPMN uvedená v zmluve predstavuje 41,90 %, teda je zrejme že v tejto sú započítané aj ďalšie náklady poplatky, paušály a služby ktoré si žalobca účtuje pri takýchto zmluvách a ktoré podľa nášho názoru reálne neodrážajú výdavky žalobcu s poskytovaním týchto úverov, ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľa. Čo sa týka všeobecných úverových podmienok, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojom vyjadrení k odporu, máme za to že tieto úverové podmienky sú bežne nečitateľné nakoľko sú vyhotovené drobným písmom, preto s nimi nemožno spájať žiadne právne účinky. Okrem toho, úverové podmienky nie sú účastníkmi podpísané ani datované a máme za to že ich nemožno považovať za súčasť úverovej zmluvy a ani za individuálne dojednanie ohľadom toho že v jednotlivých splátkach je zahrnutý okrem príslušnej časti úverovej istiny a úrok, ani ohľadom dojednania v ustanovení o zmluvnej pokute v ktorej zaplatenie sa žalobca rovnako domáha. Máme za to, že žalobca nemôže od žalovaného
ako spotrebiteľa požadovať úrok ani zmluvnú pokutu a ani iné v zmluve neuvedené poplatky a platby, nakoľko tieto nie sú obsahom dojednania medzi účastníkmi konania, nie sú uvedené v písomnej zmluve. 29. Okrem toho je potrebné poukázať aj na rozpor s dobrými mravmi, v prípade samotnej výšky úroku, ktoré medzi zmluvnými stranami nebol platne dohodnutý a ktorého výška predstavuje zrejme až 20% ročne nakoľko podľa štatistiky NBS, priemerná úroková miera úverov obchodných bánk v mesiaci august 2007, kedy bol poskytnutý úver medzi účastníkmi konania, táto činili 13,9% ročne za spotrebiteľské úvery, pre obdobie 1-5 rokov. Túto skutočnosť považujeme za rozhodnú pre posúdenie že predmetná úverová zmluva je v časti výšky úroku neplatná. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
30. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
31. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
32. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
34. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
35. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
36. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
37. Podľa § 52 ods. 2 OZ; Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 52 ods. 3 OZ; Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 53 ods. 1 OZ; Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 40. Z obsahu a formy zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a boli do nej len dopisované konkrétne údaje, týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. 41. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah treba aplikovať ustanovenia právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. 42. Nakoľko žalobca vzal žalobcu v časti kapitalizovaného denného úroku z omeškania prevyšujúcej sumu 64,35 Eur ( t.j. v časti 6,57 Eur) späť pred otvorením prvého pojednávania a s poukazom na ust. § 164 ods. 1 CSP, kedy nebol súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby potrebný, súd s ohľadom na
prejavenú vôľu žalobcu a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 146 ods. 1 CSP konanie v časti kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 6,57 Eur zastavil. 43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je vo zvyšnej časti nedôvodná a to z nasledovných dôvodov: 44. V prejednávanom prípade sa jedná o právny vzťah strán sporu na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods.1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001Z.z.. 45. Členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 46. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka. 47. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 48. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 49. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,v ktorom sa okrem iného uvádza: 50. „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu strán sporu, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“ 51. Zmluvu považoval súd za úmyselne zmätočnú v rozpore s ust. § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko hoci aj navonok spĺňala formálne stanovené podmienky, uvedením viacerých údajov v jednej zmluve spojených s poskytnutím jedného úveru s nejasnosťou ohľadom voľby podmienok za ktorých má byť úver poskytnutý, predstavuje snahu obchádzať zákon, teda právnu úpravu, ktorá striktne žiada uvádzať presné a vyčerpateľné údaje o podmienkach poskytovaného úveru tak, aby tieto boli jednoznačné a nezameniteľné. Naviac zmluva obsahuje nečitateľné malé písmo a javí sa ako nepreskúmateľná. 52. Vo zvyšku je však žaloba nedôvodná v zmysle vyššie uvedených dôvodov ju bolo potrebné zamietnuť. 53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. Nakoľko mal žalovaný plný úspech v spore, keďže súd žalobu zamietol, priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie