Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Ing. Dušana Matanina a Bohuslava Kopeja, v trestnej veci obžalovaných: G. Ž. K. E.., pre prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 295/13/7702 zo dňa 09.06.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný G. Ž.Y., U.. XX.XX.XXXX H. D., F. R. E. T. XXX/XX, E., F.. Č.. H. Ú. U. H. H. L.,

obžalovaný G.. N. D., U.. XX.XX.XXXX H. T., F. R. T. XXX/XX, XXX XX L. U. V.,

obžalovaný G.. W. Č., U.. XX.XX.XXXX H. T., F. R. Š. XXX/XX, XXX XX L. U. V.,

obžalovaný G.. N. R., U.. XX.XX.XXXX H. T., F. R. T. XXX/XX, XXX XX L. U. V.,

uznávajú sa za vinných, že

v bode 1/ rozsudku obžalovaní G. Ž.Y., G.. N. D., G.. W. Č. G. Ž. K. G.. N. D. po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase, okolo 00.30 hod. dňa 30.05.2013 prišli k predajni V. C. U. T. Z. Č.. X H. L. U. V., O. T., kde G.. N. D. dával pozor a G. Ž. za pomoci páčidla vylomil vchodové dvere a následne aj ďalšie vstupné dvere do uvedenej predajne, obaja vošli dnu a z miestnosti skladu a samotnej predajne odcudzili alkohol a cigarety rôznych značiek, energetické nápoje, mäsové výrobky a cukrovinky, odcudzené veci uložili do veľkej cestovnej tašky, ktorú spoločne odniesli do miesta bydliska G.. N. D., kde si odcudzené veci rozdelili a následne G.. N. D. toho istého dňa 30.05.2013 prostredníctvom sociálnej siete kontaktoval G.. W. Č., ktorý v čase okolo 21.00 hod. uvedeného dňa prišiel do miesta pobytu G.. N. D., kde mu G.. N. D. ukázal odcudzené veci a aj napriek tomu, že mu oznámil, odkiaľ veci pochádzajú, tieto spoločne ukryli v lese v blízkosti miestneho cintorína v obci L. U. V. a časť veci si G.. W. Č. zobral pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti V. C. T., E. N., N. Č.. XX, T., B.: XXXXXX, vznikla krádežou škoda vo výške 772,80 eur a poškodením zariadenia škoda vo výške 76,84 eur,

v bode 2/ rozsudku obžalovaný G. Ž. G. Ž. Q. E. dňa 14.07.2013 v čase o 10.48 hod. vošiel do nákupného centra L., H.. O.. E.. U. D. Š. H. T., kde s úmyslom odcudzenia zobral tovar a to 2 fľaše alkoholu značky Vodka Nicolaus 0,7 l, ktoré si v priestoroch predajne vložil do vaku, ktorý mal na tento účel pri sebe a s takto odcudzeným tovarom prešiel pokladničnou zónou bez toho, aby ukrytý tovar zaplatil, kde následne bol prichytený pracovníkom

SBS, čím takto krádežou pre L. E. A., H.. O.. E.., F. V. XX/A, R., B.: XXXXXXXX, spôsobil krádežou škodu vo výške 15,18 eur, pričom takéhoto konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol za obdobný čin dňa 08.07.2013 postihnutý príslušníkmi OO PZ v Humennom blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 20,00 eur a taktiež sa takéhoto konania dopustil, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/163/2012 zo dňa 29.01.2013,

v bode 3/ rozsudku obžalovaní G.. N. D., G.. N. R. G.. C. Ž. Q. L. U. V. dňa 10.10.2013 v presne nezistenom čase, okolo polnoci prišiel k potravinám Q.. K. U. I. Z. Č.. XX H. L. U. V., O. T., kde so sekerou rozbil sklenenú výplň vchodových dverí a následne cez vzniknutý otvor vošiel dnu do priestorov predajne odkiaľ z pultu odcudzil cigarety a alkohol rôznych značiek, z registračnej pokladne finančnú hotovosť vo výške 97,00 eur, odcudzené veci odniesol do garáže rodinného domu s popisným číslom XXX/XX U. T. Z. H. L. U. V., kde zobudil G.. N. D., ktorému povedal, že vykradol potraviny a nechal mu časť odcudzených vecí a nasledujúci deň 11.10.2013 v čase okolo 07.00 hod. sa G.. N. D. stretol s G.. N. R. Q. L. U. V., ktorému ukázal odcudzené veci a aj napriek tomu, že mu oznámil, odkiaľ veci pochádzajú, tieto spoločne ukryli v lesnom poraste v časti Q.. N., L.. Ú.. O. L. U. V. a časť veci použili pre vlastnú potrebu, čím takto C. T. - D. K., Q. Č.. XXX, L. U. V., O. T., B.: XXXXXXXX, vznikla krádežou škoda vo výške 1.014,55 eur a poškodením dverí predajne vo výške 65,28 eur,

teda

obžalovaný G. Ž.

v bode 1/ rozsudku - spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a spôsobil tak malú škodu, v bode 2/ rozsudku - prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

obžalovaný G.. N. D.

v bode 1/ rozsudku - spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a spôsobil tak malú škodu, v bode 3/ rozsudku - spoločným konaním ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou osobou,

obžalovaný G.. W. Č.

v bode 1/ rozsudku ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou osobou,

obžalovaný G.. N. R.

v bode 3/ rozsudku spoločným konaním ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou osobou,

čím spáchali

obžalovaný G. Ž.

v bode 1/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,

obžalovaný G.. N. D.

v bode 1/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3/ rozsudku - prečin podielnictva § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný G.. W. Č.

v bode 1/ rozsudku - prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

obžalovaný G.. N. R.

v bode 3/ rozsudku - prečin podielnictva § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaný G. Ž.

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Trestného zákona, v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušuje výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/70/2014 zo dňa 18.6.2014, právoplatným dňa 15.7.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na osem mesiacov a súčasne ruší aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovaný G.. N. D.

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v zmysle § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. e) Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

obžalovaný G.. W. Č.

Podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j), l) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

obžalovaný G.. N. R.

Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona, súd upúšťa od potrestania, pretože vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodených: v bode 1/ rozsudku - V. C. T., E. N., N. Č.. XX, T., B.: XXXXXX,

v bode 3/ rozsudku - C. T. - K., G.B. D. Q. XXX, XXX XX L. U. V., B.: XXXXXXXX, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor podal na obžalovaných G. Ž., G.. N. D., G.. W. Č., G.. N. R. K. G.. C. Ž. obžalobu pre tri skutky (totožné so skutkami uvedenými v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku), ktoré právne kvalifikoval ako prečiny - krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a podielnictvo podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Po podaní obžaloby súd podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku, vylúčil trestnú vec obvineného C. Ž., na ktorého bola pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2 Pv 295/13/7702-29 zo spoločného konania na samostatné konanie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júla 2016, prokurátor po zisťovaní súdom uviedol, že nemá záujem konať o dohode o vine a treste a predniesol obžalobu v zhode s jej písomným vyhotovením tak, ako bola doručená dňa 12.06.2015 (vrátane tam uvedenej právnej kvalifikácie).

Po zákonom poučení všetci obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo skutkov uvedených v obžalobe. Následne samosudca zisťoval stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaných - prokurátor uviedol, že: „U G. Ž. poukazujem na to, že škoda pod bodom 1/ bola spáchaná v sume vyššej ako 266,00 eur, krádež bola vykonaná vlámaním a vlámanie je potrebné považovať za závažnejší spôsob konania. Preto budem navrhovať uznať vinu pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) TZ, s poukazom na § 138 písm. e) TZ.“

Samosudca upozornil prokurátora, že v obžalobe je skutok pod bodom 1/ je kladený za vinu nielen G. Ž., K. K. N. D., preto nie je zrejmé, z akého dôvodu upravuje právnu kvalifikáciu iba k G. Ž.. Prokurátor na to reagoval tak, že to isté čo uvádzal, platí aj vo vzťahu k G.. N. D..

Na tomto mieste súd považuje za nutné vysvetliť ďalší procesný postup:

V dôsledku toho, že prokurátor (nevedno prečo predniesol obžalobu s tam uvedenou právnou kvalifikáciou) až po vyhlásení obžalovaných o vine za skutky uvedené v obžalobe (avšak ešte pred prijatím vyhlásenia) upozornil na zmenu právnej kvalifikácie pri skutku pod bodom 1/ u O.. G. Ž. K. G.. N. D., ktorý sa má pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje prednesená obžaloba - t. j. podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) TZ, samosudca upozornil obžalovaných a obhajcov, že sa stotožňuje s prednesom prokurátora, pričom pri tejto právnej kvalifikácii ide o zločin, pri ktorom je zákonom stanovená trestná sadzba 3 - 10 rokov. Samosudca aplikujúc analogicky ustanovenie § 234 ods. 2 TP, upozornil obžalovaných G. Ž. K. G.. N. D. a ich obhajcov na možnosť navrhnúť dôkazy plynúce z upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie.

Poukazujúc na obsah ustanovenia § 349 ods. 1 TP, podľa ktorého samosudca vykonáva konania o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov, musela byť vec postúpená senátu. V situácii, kedy už bolo nariadené hlavné pojednávanie, súd musel použiť analógiu a uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, per analogiam, samosudca postúpil vec senátu. Samosudca súd si vedomý svojho nesprávneho postupu (pretože sám mal po preskúmaní obžaloby postupovať podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku a § 241 ods. 2 ešte pred nariadením hlavného pojednávania), aj keď formálne nerozhodol podľa § 281 ods. 1

- obsahovo však svojim postupom dosiahol zákonné obsadenie súdu senátom, ktorému vec po vyslovení vlastnej nepríslušnosti postúpil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2016 (už konal senát) prokurátor opäť odmietol konanie o dohode o vine a treste a to aj napriek tomu, že všetci obžalovaní sa takéhoto konania domáhali.

Po prednesení obžaloby s už pozmenenou právnou kvalifikáciou všetci obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo skutkov uvedených v obžalobe. Súd prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo skutkov uvedených v obžalobe a po zistení osobných pomerov obžalovaných vykonával iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Po prečítaní výpovedí svedkov a vykonaní listinných dôkazov, súd ukončil dokazovanie.

Všetci obžalovaní v záverečnej reči vyjadrili ľútosť nad tým, čo spáchali a v rovnakom zmysle prednášali aj posledné slovo.

O vine obžalovaných za skutky uvedené v obžalobe súd nemal pochybnosti nielen v dôsledku ich vyhlásenia, ale aj po oboznámení sa so spisovým materiálom pri preskúmaní obžaloby predsedom senátu a prísediacimi pred hlavným pojednávaním.

Súd konanie obvinených G. Ž. K. N. D. uvedené v bode 1/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým spoločne si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a spôsobil tak malú škodu, čím spáchali prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.

Súd konanie obvineného G.. W. Č. uvedené v bode 1/ rozsudku, posúdil ako koananie, ktorým ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou osobou, čím naplnil znaky prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd konanie obvineného G. Ž. uvedené v bode 2/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím spáchal prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd konanie obžalovaných G.. N. R. K. G.. N. D. v bode 3/ rozsudku posúdil ako konanie, ktorým spoločným konaním ukryli a na seba previedli veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou osobou, čím spáchali prečin podielnictva § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.

Súd výrok o treste u obžalovaného G. Ž. odôvodňuje tým, že pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) TZ, to je že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako vyrovnanú, preto nepristúpil k úprave trestnej sadzby podľa zásad uvedených v § 38 TZ, ale iba v zmysle asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 TZ.

Obžalovaný G. Ž. spáchal viac trestných činov, z toho jeden zločin, všetky samostatnými skutkami.

Pri úprave trestnej sadzby súd postupoval podľa rozhodnutia č. 32/2009 - publikovaného v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 4/2009 - i keď citovaná judikatúra bola prijímaná v čase, kedy ešte v dôsledku nálezu ústavného súdu nestratila účinnosť časť prvej vety za bodkočiarkou, druhého odseku ustanovenia § 41 TZ. V dôsledku nálezu ústavného súdu dolná hranica (tri roky) pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 4 (čin najprísnejšie trestný, ktorého sa obžalovaný dopustil) zostáva nedotknutá.

Obžalovanému G. Ž. súd pri ukladaní testu pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu a postupoval podľa kritérií uvedených v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) TZ, okrem iného aj preto, že zo strany obvineného bola vyvolaná iniciatíva k uzavretiu dohody o vine a treste, pričom na to boli splnené všetky procesné podmienky a len od úvahy prokurátora záviselo, či pristúpi ku konaniu o dohode o vine a treste, teda len od jeho úvahy záviselo, či a v akej miere využije ustanovenie § 39 ods. 4 TZ.

V konaní o dohode o vine a treste by bolo možné znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby najnižšie na úroveň dva roky, súd využil zákonnú možnosť mimoriadneho zníženia trestu v rovnakom rozsahu, akoby to bolo možné urobiť v konaní o dohode o vine a treste a uložil obžalovaného G. Ž. trest odňatia slobody na dva roky nepodmienečne.

Súd výrok o treste u obžalovaného G.. N. D. odôvodňuje rovnako ako výrok o treste u obžalovaného G. Ž. - u tohto mladistvého obžalovaného súd samozrejme aplikoval aj zákonnú úpravu trestných sadzieb v zmysle § 117 ods. 1 TZ, pričom bez mimoriadneho zníženia trestu by spodná hranica u obžalovaného G.. D. predstavovala sadzbu jeden rok a šesť mesiacov.

Splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu u obvinených vzhľadom na okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 TZ, súd konštatuje v troch rovinách:

- obžalovaní sa k trestnej činnosti priznali v celom rozsahu a to aj k najzávažnejšiemu skutku, t. j. krádež pod bodom 1/ rozsudku, i keď prípravnom konaní by v prípade spochybnenia výšky škody, jej stanovenie bolo značným spôsobom problematické - a tým aj trestná sadzba plynúca z právnej kvalifikácie,

- skutku sa dopustil G. Ž. vo veku blízkom veku mladistvých, za ktorý sa podľa § 127 ods. 2 považuje osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku. Túto poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. d) súd vo výroku o treste nekonštatoval a nezohľadňoval ju z toho dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť - nebol však produkovaný ani dôkaz, ktorý by takéto konštatovanie vylúčil. G. Ž. je narodený 25.01.1995 a iba pre približne štyri mesiace veku presahujúceho deň, kedy dovŕšil osemnásť rokov sa na neho nevzťahovali osobitné ustanovenia o mladistvých - teda účinku ustanovenia § 117 ods. 1 TZ.

- odmietanie konania dohody o vine a treste prokurátorom za situácie, keď inak sú splnené všetky procesné podmienky,

- nesprávny procesný postup prokurátora a samosudcu pri oznámení právnej kvalifikácie pri skutku pod bodom 1/ u O.. G. Ž. K. G.. N. D., ktorý sa má pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje prednesená obžaloba - nič nebránilo prokurátorovi po tom, čo zistil nesprávnu právnu kvalifikáciu v obžalobe vziať obžalobu späť, následne upozorniť na zmenu právnej kvalifikácie a po následných procesných úkonoch predložiť súdu obžalobu s už správnou právnou kvalifikáciou.

Kombinácia týchto okolností dosiahla podľa názoru súdu takú intenzitu, že vo svojom súhrne nadobudli v konkrétnom prípade taký význam, že ich súd posúdil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 39 ods. 1 TZ, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) TZ, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratšiu ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej päť rokov.

Uložiť trest podľa kritérií uvedených v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 najmä v ustanovení odseku 3, bolo možné len po aplikácii § 39 ods. 1 - teda pri mimoriadnom znížení trestu, nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu súd uzavrel, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania - vtedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd teda uložil obžalovaným G. Ž. K. G.. N. D. tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom výkon uloženého trestu odňatia slobody u obž. G.. N.. D. súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok.

Obžalovaného G.. W. Č. súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace a určil skúšobnú dobu na jeden rok, pričom súd vzal do úvahy, že obžalovaný G.. W. Č. už bol trestne stíhaný pre

prečin krádež podľa § 212 ods. 1 TZ, pričom trestného stíhanie sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/22/2013 upustením od potrestania obžalovaného.

U obžalovaného G.. N. R. súd podľa § 98 písm. a) TZ, upustil od potrestania, pretože vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Uložené tresty (obžalovaným G. Ž., G.. N.. D. K. G.. W.. Č.) majú nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovanými, ale najmä vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život.

V súlade s § 288 ods. 1 TP, súd odkázal poškodených v bode 1/ rozsudku - V. C. T., E. N., N. Č.. XX, T., B.: XXXXXX, v bode 3/ rozsudku - C. T. - K., G. D. Q. XXX, XXX XX L. U. V., B.: XXXXXXXX, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces, ktorí sa riadne v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody na civilný proces, z toho dôvodu, že na hlavnom pojednávaní nebolo možné preukázať rozsah doteraz neuhradenej škody už aj s poukazom na to, že vykonanými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že poškodenému družstvu V. C. bola časť škody uhradená poisťovňou a poškodenej C. T. bola časť odcudzených vecí vrátená. Bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho (pričom obžalovaný G. Ž. je vo väzbe - pozn. súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.