Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: Y. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Ľ.. E. XXXX/X, I., o zaplatenie 106,86 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04.05.2013 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04.05.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,40 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 106,86 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.

Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 11.05.2012 zmluvu o pôžičke č. 20212477, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v celkovej 316,44 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach po 26,37 eur. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas (v súlade so zmluvou a podmienkami), preto ho žalobca listom zo dňa 10.04.2013 označeným ako predžalobná upomienka, vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Uvedená zásielka bola žalobcovi vrátená ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa: neprevzatá v odbernej lehote.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.08.2016 (č.l. 34) vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie manipulačných poplatkov v sume 8,64 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na základe uvedeného čiastočného späťvzatia tunajší súd v prvom výroku tohto rozsudku konanie v späťvzatej časti zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len .

Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk, spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.

S poukazom na § 297 písm. b ) Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

3. Súd sa oboznámil so zmluvou o pôžičke, vrátane obchodných podmienok veriteľa, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 16.08.2016 (č.l. 34) a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.05.2012 zmluvu o pôžičke ev. číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 249 eur (nie ako tvrdil žalobca v žalobe vo výške 316,44 eur), ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 12-tich mesačných splátkach po 26,37 eur poštovou poukážkou. Pôžička bola úročená ročnou úrokovou sadzbou 58,17 %, ročná percentuálna miera nákladov podľa zmluvy predstavovala 58,17 %, priemerná RPMN bola vo výške 41,82 % a celková suma pôžičky, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy vrátiť bola 316,44 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len VOP), ktoré sú písané mimoriadne drobným a ťažko čitateľným písmom, vo forme splývajúceho textu.

Žalobca písomným podaním zo dňa 10.04.2013, označeným ako predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a zároveň ho vyzval, aby celkovú istinu vo výške 166,14 eur uhradil obratom, najneskôr však do troch dní od doručenia upomienky.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný z vyčerpanej sumy pôžičky (249 eur) splatil žalobcovi za obdobie od 20.06.2012 do 15.01.2015 (t.j. do začatia súdneho konania) celkovo sumu 218,22 eur.

4. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.05.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1- 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení pltnom do 31.12.2012 (ďalej len zák. č. 129/201 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. f ), písm. k), písm. x) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.

Podľa § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah, založený predmetnou zmluvou o poskytnutí pôžičky, posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel žalobca ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý pri jej uzavretí konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci obchodnej či podnikateľskej činnosti.

Z formy a obsahu zmluvy je zároveň zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy s drobnými písmenami) mal žalobca vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 cit. zák.) a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní.

Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv a zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), písm. f), písm. k) a písm. x) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve o úvere nie je uvedená adresa predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením žalobcu ako jednej zo zmluvných strán.

V zmluve zároveň absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý musí byť presne určený a to uvedením konkrétneho dátumu alebo iným spôsobom, ktorým bude nesporne a jednoznačne určiteľný

- vypočítateľný dátum splatnosti poslednej splátky, čo v tomto prípade nebolo splnené. Na splnenie tejto povinnej náležitosti nepostačuje len to, že v niektorých prípadoch je možné vypočítať si dátum konečnej splatnosti z obsahu celej úverovej zmluvy, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby údaj o konečnej splatnosti bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený ako jej samostatná náležitosť. Zmluva ďalej neobsahuje uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Zároveň v zmluve nie je uvedený ani názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 citovaného zákona.

Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetnú pôžičku v zmysle § 11 ods. 1, písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ na základe predmetnej zmluvy nemôže od odporkyne ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 249 eur a z predloženého splátkového kalendára je zrejmé, že z poskytnutej pôžičky žalovaný do začatia súdneho konania splatil celkovo sumu 218,22 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutú pôžičku je v zmysle vyššie uvedeného, potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, súd podanej žalobe vyhovel iba v časti rozdielu medzi istinou pôžičky 249 eur a doposiaľ celkovo splatenou sumou 218,22 eur. Výsledná suma tak predstavuje 30,78 eur a vo zvyšku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd zároveň neprihliadal na započítanie splátok žalovaného vykonané žalobcom aj na úroky či poplatky, z dôvodu, že tieto boli účtované bez právneho dôvodu, keďže pôžičku je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva a to od 05.05.2013 t.j. od uplynutia lehoty na dobrovoľné splnenie, určenej v predžalobnej upomienke žalobcu zo dňa 10.04.2013 (č.l. 5).

6. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 106,86 eur s príslušenstvom. V priebehu konania vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie manipulačných poplatkov vo výške 8,64 eur späť, pričom toto späťvzatie nezavinil svojím správaním žalovaný (keďže v zmysle tohto odôvodnenia je potrebné predmetnú pôžičku považovať za bezúročnú a bez poplatkov). Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 30,78 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 28,80 % a žalovaný v rozsahu 71,20 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného tak predstavuje výsledný úspech žalovaného v konaní 42,40 %.

Súd preto v zmysle § 255 ods. 1, 2 priznal žalovanéhu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,40 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.