Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-454-2013.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/454/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti proti žalovanej G. bytom R. za účasti intervenienta na strane žalovanej Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo Nám. č. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, zast. Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o. so sídlom Zámocká 10 , Bratislava o zaplatenie 241,30 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 271,30 Eur od 19.09.2009 do 23.05.2010, zo sumy 231,30 Eur od 24.05.2010 do 01.07.2010 a zo sumy 211,30 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia sa z a s t a v u j e .
Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .
Žalovaná a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 má nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavila žalovaná. 2. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške 0,19 % denne zo sumy 271,30 Eur od 19.09.2009 do 23.05.2010, zo sumy 231,30 Eur od 24.05.2010 do 01.07.2010 a zo sumy 211,30 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. 3. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 4. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne zo sumy 271,30 Eur od 19.09.2009 do 23.05.2010, zo sumy 231,30 Eur od 24.05.2010 do 01.07.2010 a zo sumy 211,30 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil. 5. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou si uplatňoval na žalovanej zaplatenie zmenkovej sumy a príslušenstva pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola podpísaná žalovanou ako vystaviteľom zmenky. 6. Žalovaná sa k veci nevyjadrila, nedostavila sa ani na pojednávanie hoci bola riadne predvolaná, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmenkou zo dňa 19. 11. 2008, zmluvou o úvere zo dňa 19. 11. 2008, celým obsahom spisu XC/XXX/XXXX, obsahom pripojeného spisu XEr/XXXX/ XXXX tunajšieho súdu, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. K. dňa 15. 4. 2010, uznesením
OS Rimavská Sobota č.k. XEr/XXXX/XX o zastavení exekúcie zo dňa 10.5.2011,, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový stav. 8. Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007, ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavila žalovaná dňa 19. 11. 2008. Iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. 9. Vzhľadom na tú skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene právnej úpravy rozhodnej pre posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu a vzhľadom na zadovážené doklady súd nariadil vo veci pojednávanie, pretože posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho vzťahu medzi stranami sporu s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde nebolo potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd vydáva iba v prípade, že odmieta žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento prípad, keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v nariadení pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi stranami sporu, resp. právny vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu až do existencie právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje. 10. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere dňa 19. 11. 2008, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške pôvodne 8.000,- Sk t.j. 265,55 eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške pôvodne 6.880,- Sk t.j. 228,37 eur v 12- ich mesačných splátkach po 41,16 eur, kde dlžník zaplatí celkovo čiastku 493,93 eur. V zmysle bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že je uzavretá dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej zmenke nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru. 11. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 12. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. 13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 14. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 16. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 4 ods. 3, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula povinnosť pre žalovanú vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu 265,55 eur ako následok toho, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. 17. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom zaviazal zaplatiť žalovanú sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia na tunajšom súde č. konania XEr/XXXX/XXXX, ktorá exekúcia bola zastavená z dôvodu nedostatkov v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku. Predmetné uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011. 18. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom, kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 17 je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ani nepodpísala, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu žiadne nároky titulom predloženej zmenky. 19. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS (napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa Nariadenia č. 861/2007, ktoré v článku 19 odkazuje na použitie národného procesného práva. 20. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára, a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, kde u žalobcu pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej kancelárie A. bol až do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany žalovanej ako vystaviteľa zmenky, a teda žalobca pri nadobudnutí práv zo zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovanej a žalovaná môže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pričom súd, ako to bolo uvedené aj vyššie, posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala - úverovej zmluvy, žalovanej nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných prostriedkov pre žalobcu, ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia upravujú procesné práva strán sporu, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015, v zmysle aj prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z. § 25 g. 21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná úprava § 4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške úveru, v danom prípade z dvojnásobku úveru, jednoznačne možno charakterizovať ako plnenie v rozpore
s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že žalobca v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si žalobca nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom prípade. 22. Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde žalobca a jeho právny predchodca konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimerané plnenie, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom vo výške 265,55 Eur na 12 mesiacov je poplatok vo výške 228,37 Eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré si žalobca uplatňuje na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1. 23. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené priamo stranou sporu alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na tieto námietky je možné konštatovať, že zmenka bola vydaná na zabezpečenie úveru, ktorý je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a žalovanej svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto žalobca si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho žalobu zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. 24. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. 25. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej mali vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. im priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. 26. Súd v konaní konal ako so stranou sporu aj s intervenientom - pôvodne vedľajším účastníkom, ktorý vstúpil do konanie podľa pôvodnej právnej úpravy O.s.p., a preto s poukazom na prechodné ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. bolo potrebné vychádzať z toho, že účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní zostávajú zachované, keďže podľa pôvodnej úpravy O.s.p. sa stal účastníkom konania a mal teda legitímne očakávania na pokračovanie svojej účasti v konaní, kde bez výslovnej zákonnej úpravy nemožno pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, teraz v postavení intervenienta, uprieť jeho účasť v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.