Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: VISIMPEX spol. s r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Klčové 85/1, IČO: 34 096 132, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Bratislava, Račianska 66 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1113323/2015 zo dňa 30. septembra 2015 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Trenčín č. 1096631/1/206385/2015 zo dňa 19. mája 2015 takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného ako aj Colného úradu Trenčín, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí a postupu pri ich vydávaní.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1113323/2015 zo dňa 30. septembra 2015 zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 1096631/1/206385/2015 zo dňa 19. mája 2015 (ďalej aj ,,správny orgán I. stupňa“), ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona, za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 500 eur a povinnosť uhradiť náklady spojené s prejednaním colného deliktu určené paušálnou sumou 33,19 eur.

3. Žalobca v podanej žalobe vytýkal správnym orgánom, že do jeho majetkových práv bolo zasiahnuté napriek tomu, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty colného deliktu. Zastával názor, že aj pri objektívnej zodpovednosti je potrebné preukazovať objektívnu stránku. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že uvedením nesprávnych údajov v colnom vyhlásení došlo k vymeraniu nesprávnej, či nižšej sumy dovozných platieb, nakoľko znakom tejto skutkovej podstaty nie je uvedenie nesprávnych údajov v colnom vyhlásení. Poukázal na skutočnosť, že v podanom colnom vyhlásení údaje vyplnil v súlade s pravidlami, ktoré vyžadujú colné predpisy a colné vyhlásenie doložil listinami, na základe ktorých bolo colné vyhlásenie vyhotovené a ktoré ustanovujú colné predpisy. Žalobca teda podal colné vyhlásenie v súlade s colnými predpismi. K nesprávnemu výmeru malo podľa žalobcu dôjsť nie v dôsledku konania žalobcu, ale v dôsledku konania orgánu, ktorý vydal osvedčenie o pôvode tovaru, u ktorého sa následne vykonaným šetrením zistilo, že tento orgán nemal vydať osvedčenie o pôvode tovaru. Zastával názor, že o dobrej viere možno hovoriť len na strane žalobcu, ktorý predložil osvedčenie o pôvode tovaru vydané oprávneným orgánom. Preferenčné zvýhodnenie bolo priznané

na základe listiny, ktorá podľa colných predpisov je dokladom o pôvode tovaru a ktorú vydal príslušný orgán. Z hľadiska objektívnej stránky považoval za preukázané, že v danom prípade je priama príčinná súvislosť medzi konaním subjektu, ktorý vydal listinu, ktorou osvedčil pôvod tovaru s nesprávnou výškou dovozných platieb, pretože colné orgány nie na základe colného vyhlásenia, ale na základe osvedčenia o pôvode priznali tarifné zvýhodnenie na pôvodný tovar. Konanie žalobcu tak nemožno považovať za nebezpečné pre spoločnosť. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní nebol predložený jediný dôkaz o tom, že listina je falošná.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v danej veci bol zodpovedným subjektom žalobca, ktorý mal postavenie deklaranta v colnom konaní a ktorý zároveň poskytol colnému úradu príslušné informácie, na základe ktorých mal byť (a následne aj bol) predmetný tovar prepustený do navrhnutého colného režimu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutým následkom bola colným úradom dostatočne preukázaná. Žalobca bol ako deklarant povinný uvádzať v colnom konaní správne údaje a predkladať pravé doklady a zároveň splniť všetky povinnosti súvisiace s umiestnením predmetného tovaru do navrhnutého colného režimu. Pretože žalobca v colnom konaní neuviedol colným orgánom správne údaje o pôvode tovaru, bol predmetný tovar prepustený do navrhnutého colného režimu na základe nesprávnych údajov. Spôsob získania nesprávnych údajov nemá vplyv na skutočnosť, že to bol práve žalobca, kto tieto údaje poskytol colným orgánom v colnom konaní a že práve na základe týchto žalobcom poskytnutých nesprávnych údajov došlo k prepusteniu tovaru. Rovnako nemá na zodpovednosť žalobcu vplyv ani prípadná otázka jeho vedomosti o nesprávnosti údajov, ktoré colným orgánom poskytol. Samotný akt podania colného vyhlásenia mohol byť v súlade s colnými predpismi, avšak v súlade s colnými predpismi nebola skutočnosť, že žalobca v podanom colnom vyhlásení uvádzal nesprávne údaje o dovážanom tovare, čo colný úrad podrobne špecifikoval v napadnutom rozhodnutí. Správne orgány nekonštatovali, že colný dlh bol nesprávne určený z dôvodu, že žalobca podal colné vyhlásenie, ale colný úrad na základe skutkových zistení konštatoval, že niektoré údaje uvádzané žalobcom v podanom colnom vyhlásení nezodpovedali realite, a teda boli nesprávne. Ak žalobca disponoval nesprávnym, falošným a nepravdivým dokladom o pôvode tovaru, nesie zodpovednosť za to, že tento doklad, prípadne v ňom uvedené údaje použil v colnom konaní. V zmysle čl. 199 ods. 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 vyplýva pre žalobcu ako deklaranta povinnosť nielen uvádzať v colnom vyhlásení správne údaje, ale tiež predkladať pravé (nie falošné) doklady. Ak boli v colnom vyhlásené uvedené nesprávne údaje, či boli predložené nepravé doklady, je zrejmé, že účastník konania ako deklarant nesplnil svoju právnu povinnosť a musí znášať objektívnu zodpovednosť za nesplnenie tejto povinnosti. Vyšetrovanie OLAF nebolo realizované slovenskými colnými orgánmi na území Slovenskej republiky, ale osobitnou inštitúciou Európskej únie. Colný úrad tak nemal dôvod ani možnosť do prebiehajúceho konania zasahovať. Colné orgány Slovenskej republiky boli oboznámené s výsledkom vyšetrovania OLAF a následne boli povinné konať a zabezpečiť, aby bola výška dovozných platieb, ktorá sa týkala žalobcu, určená v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Pokiaľ ide o spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu, žalovaný uviedol, že táto spočívala najmä v tom, že jeho konaním bolo spôsobené prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu na základe nesprávnych údajov, čím došlo k vymeraniu nižšej sumy dovozných platieb a k poškodeniu finančných záujmov Európskej únie. Zároveň tým došlo podľa vnútroštátnej úpravy k naplneniu skutkovej podstaty colného deliktu uvedenej v § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol žalobu zamietnuť.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 23.08.2016. Uviedol, že údaje v colnom vyhlásení boli správne, pretože zodpovedali všetkým listinám, ktoré tvorili prílohu colného vyhlásenia. Neexistoval tak rozpor medzi predloženou listinou a údajmi uvedenými v colnom vyhlásení. Zdôraznil, že nie žalobca svojím konaním spôsobil prepustenie tovaru s poskytnutím preferencie do režimu voľného obehu, ale ten, kto takúto listinu vydal alebo na koho požiadanie takáto listina bola vydaná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona, v zmysle ktorého ustanovenia je zodpovedná osoba, ktorá uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu. Zastával názor, že žalovaný vyvodzuje voči žalobcovi zodpovednosť za protiprávne konanie iného subjektu, teda toho, kto spôsobil, že osvedčenie o pôvode tovaru nebolo vydané v súlade s colnými predpismi. V danom prípade absentuje priama príčinná súvislosť medzi podaním colného vyhlásenia a následkom, ktorý nastal. Z hľadiska skutkovej podstaty a preukázanej skutočnosti, že osvedčenie nebolo falošné a že ho vydal príslušný orgán je zrejmé, že údaje v colnom vyhlásení boli správne, pretože boli uvedené do colného vyhlásenia na základe tohto osvedčenia. Neboli tak splnené formálne znaky colného deliktu, medzi konaním a následkom žalobcu neexistuje priama príčinná súvislosť, jeho konanie

nie je možné kvalifikovať ako konanie nebezpečné pre spoločnosť a absencia tohto materiálneho predpokladu vylučuje zodpovednosť žalobcu za colný delikt.

6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

8. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1113323/2015 zo dňa 30. septembra 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 1096631/1/ /206385/2015 zo dňa 19. mája 2015, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona, pretože žalobca v prípade údajov deklarovaných v rozhodnutiach v colnom konaní - v colných vyhláseniach č. 0666310101364 zo dňa 28.03.2011, č. 0666310101714 zo dňa 18.04.2011, č. 0666310103000 zo dňa 08.07.2011 a č. 0666310301272 zo dňa 11.03.2013 (ďalej aj ,,colné vyhlásenia“) spôsobil, že mu bol tovar prepustený na základe nesprávnych údajov. Za uvedené konanie bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500 eur spolu s povinnosťou uhradiť náklady spojené s prejednaním colného deliktu určené paušálnou sumou 33,19 eur v zmysle § 78 ods. 3 Colného zákona.

9. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bolo prijaté po následnej kontrole vykonanej u žalobcu v dňoch 25.09.2014 až 07.11.2014, zameranej na colnú hodnotu dovezeného tovaru, pripočítateľné položky k colnej hodnote, pôvod dovážaného tovaru, správnosť nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru a správnosť vymerania dovozných platieb v colných vyhláseniach.

10. Následná kontrola vykonaná u žalobcu nadväzovala na výsledky prešetrovania vykonaného úradom OLAF v Thajsku, ktoré sú obsiahnuté v Záverečnej správe OLAF zo dňa 05.06.2014. Vyšetrovanie OLAF preukázalo, že zásielky deklarovaného tovaru (spojovací materiál) nemajú pôvod v Thajsku, ale v Číne. Do Thajska tieto zásielky vstúpili v rámci colného režimu vyňatého z dovozných daní a ciel a po uskladnení boli dovezené do Európskej únie.

11. Zo skutočností uvedených v záverečnej správe OLAF správny orgán I. stupňa vo vzťahu k colným vyhláseniam zistil, že žalobca:

- pri dovoze tovaru colne prerokovaného na podklade colných vyhlásení deklaroval v odseku 33 týchto colných vyhlásení colnosadzobné zatriedenie tovaru, avšak okrem colnosadzobného zatriedenia mal žalobca v tomto odseku deklarovať aj kód ,,A999“ určujúci sadzbu konečného antidumpingového cla. Predmetný tovar v prípade colných vyhlásení podliehal antidumpingovému clu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 91/2009, resp. v zmysle Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 924/2012, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie Rady (ES) č. 91/2009,

- v odseku 34a vo všetkých položkách colných vyhlásení uviedol kód krajiny pôvodu ,,TH“, čím v zmysle Prílohy 37 Hlava II bod C odsek 34 v spojení s Prílohou 38 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 deklaroval pôvod v Thajsku, avšak podľa výsledkov vyšetrovania OLAF uvedených v Záverečnej správe OLAF mal deklarovať kód krajiny pôvodu ,,CN“,

- v prípade colného vyhlásenia č. 0666310301272 zo dňa 11.03.2013 žalobca deklaroval v odseku 36 kód ,,200“, čím si uplatňoval preferenciu na colnú sadzbu v rámci GSP bez podmienok a obmedzení na základe predloženého osvedčenia o pôvode tovaru. Na základe výsledkov vyšetrovania OLAF však bolo zistené, že predmetný doklad o pôvode tovaru síce vystavil príslušný orgán v Thajsku, ale na základe nesprávneho uvedenia skutočností zo strany thajských vývozcov. Z uvedeného dôvodu tovar nespĺňal kritérium na priznanie pôvodu v Thajsku a žalobca mal v predmetnom odseku uviesť kód ,,100“.

- v colnom vyhlásení č. 0666310301272 zo dňa 11.03.2013 žalobca taktiež v odseku 44 deklaroval okrem iného kód ,,N865“ spolu s číslom osvedčenia o pôvode tovaru FOMR A ,,IA2013-0014121“, avšak žalobca nemal toto osvedčenie o pôvode v colnom vyhlásení vôbec udávať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neboli dovozné platby vymerané v takej výške, ako mali byť podľa platných predpisov. Konkrétne vznikol rozdiel na dovozných platbách vo výške 97.056,85 eur,

pozostávajúcich zo zmluvného cla vo výške 1.125,57 eur, antidumpingového cla vo výške 79.755,14 eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 16.176,14 eur.

12. Nedostatky zistené u žalobcu v rámci následnej kontroly prerokoval správny orgán I. stupňa na základe Výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených následnou kontrolou zo dňa 21.10.2014 so žalobcom dňa 05.11.2014, o čom bola spísaná Zápisnica vo veci prerokovania nedostatkov č. 1096633/1/97413/2014. Následne správny orgán I. stupňa skutočnosti zistené v rámci tejto kontroly uviedol v Protokole o následnej kontrole zn. 1096633/1/494389/2014 zo dňa 07.11.2014. Zistený colný dlh bol žalobcovi dodatočne vymeraný rozhodnutím č. 10906633/1/494569/2014 zo dňa 07.11.2014 v celkovej výške 28.400,78 eur.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán I. stupňa nadobudol podozrenie, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu colného deliktu podľa ust. § 70 Colného zákona spôsobom ustanoveným v § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona, pretože spôsobil, že tovar mu bol prepustený na základe nesprávnych údajov. Z tohto dôvodu spísal Protokol o podozrení z porušenia colných predpisov právnickou osobou č. 1096633/1/534302/2014 zo dňa 04.12.2014.

14. Následne správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia colných predpisov s výzvou na vyjadrenie zo dňa 22.01.2015 a vydal prvostupňové rozhodnutie č. 1096631/1/206385/2015 zo dňa 19. mája 2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1113323/2015 zo dňa 30. septembra 2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

15. Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je posúdenie, či sa žalobca dopustil colného deliktu v zmysle § 70 Colného zákona, a to konaním alebo opomenutím tým, že porušil colné predpisy spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona.

16. Podľa § 70 Colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).

17. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov.

18. Podľa § 73 písm. a) Colného zákona colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie: pokutu.

19. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eur; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eur.

20. Podľa § 76 ods. 1 Colného zákona pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.

21. Podľa čl. 199 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len ,,Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93“) bez dopadu na možné uplatňovanie penalizačných ustanovení, predloženie vyhlásenia colnému úradu, ktoré podpíše deklarant alebo jeho zástupca, znamená, že deklarant alebo jeho zástupca zodpovedá podľa platných ustanovení za správnosť informácií uvedených vo vyhlásení, pravosť priložených dokumentov a súlad so všetkými povinnosťami, ktoré sa týkajú prepustenia príslušného tovaru do príslušného režimu.

22. Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, účinnom do 30.04.2016 (ďalej len ,,Colný kódex“), colné úrady vydávajú záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväznú informáciu o pôvode tovaru na písomnú žiadosť, konajúc v súlade s postupom výboru.

23. Podľa článku 12 ods. 2 Colného kódexu záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o pôvode tovaru sú pre colné úrady záväzné len vo vzťahu k držiteľovi týchto informácií, čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia alebo určenia pôvodu tovaru.

24. Colné konanie je definované v § 24 ods. 1 Colného zákona tak, že ide o konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo použitie. Colné orgány v colnom konaní nepotvrdzujú pravosť ani správnosť údajov uvádzaných deklarantom na podanom colnom vyhlásení, a tiež nie sú povinné skúmať pravdivosť a správnosť týchto údajov. Za správnosť a pravdivosť údajov uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch zodpovedá v zmysle článku 199 ods. 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 osoba, ktorá colné vyhlásenie podáva - deklarant alebo jeho zástupca, a nie colný orgán. Jedným z faktorov motivujúcich deklarantov uvádzať správne a pravdivé údaje o tovare je okrem iného aj inštitút následnej kontroly upravený v článku 78 ods. 2 Colného kódexu, ktorý umožňuje colným orgánom vykonať kontrolu tovaru a sprievodných dokladov aj po jeho prepustení v colnom konaní do navrhovaného colného režimu.

25. Colné úrady v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonávajú pri následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Následnú kontrolu možno vykonať v lehote troch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo alebo tovaru bolo pridelené colne schválené určenie alebo použitie, pričom rozhodujúca je skutočnosť, ktorá nastala neskôr.

26. Zo znenia článku 78 ods. 2 Colného kódexu vyplýva, že colné orgány môžu vykonávať následnú kontrolu po prepustení tovaru a prijať príslušné opatrenia na nápravu aj vtedy, keď už nie je tovar možné predložiť. Zodpovednosť za správnosť a pravdivosť údajov uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch nesie v zmysle článku 199 ods. 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 stále deklarant, preto nemožno považovať prepustenie určitého tovaru do deklarantom navrhovaného colného režimu za vyslovenie záväzného právneho názoru v rámci správnej úvahy o tom, že deklarantom uvádzané údaje o tovare sú správne alebo pravdivé.

27. V prejednávanom prípade sa žalobcovi kladie za vinu spáchanie colného deliktu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v dôsledku údajov ním uvedených v colných vyhláseniach došlo k prepusteniu tovaru na základe nesprávnych údajov a následnému nesprávnemu výpočtu colného dlhu v nesprávnej, resp. nižšej sume.

28. Napadnuté rozhodnutia boli vydané z dôvodu nedostatkov zistených v rámci následnej kontroly vykonanej u žalobcu, ktoré zistenia nadväzujú na výsledky prešetrovania príslušných orgánov OLAF v Thajsku. Krajský súd konštatuje, že orgány OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) majú legálne oprávnenia na výkon obdobných vyšetrovaní a pri výkone svojej činnosti sú viazané príslušnou legislatívou Európskej únie, ktorá je nadradená vnútroštátnej legislatíve Slovenskej republiky. Ako aj konštatoval žalovaný, postup OLAF, spracovanie a obsah Záverečnej správy obsahujúcej výsledky predmetného vyšetrovania boli vykonané v súlade s legislatívou Európskej únie. Správne orgány tak neboli oprávnené zistené skutočnosti neakceptovať, prípadne ich odmietnuť. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013, upravujúceho aj činnosť OLAF, v zmysle ktorého výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté v správe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo v súdnych konaniach členského štátu.

29. V danej veci nie je sporné, že údaje v colných vyhláseniach uviedol žalobca, ktorý mal v colnom konaní postavenie deklaranta. Rovnako tak krajský súd považuje za dostatočne zistenú a preukázanú skutočnosť, že údaje uvedené v konkrétnych odsekoch jednotlivých colných vyhlásení nie sú správne.

30. V prejednávanom prípade deklarovaný tovar - spojovacie materiály bol dovezený do Európskej únie, v ktorom prípade dovezený tovar musí spĺňať kritériá pôvodu stanovené v Nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93. Pravidlom preferenčného pôvodu, ktoré sa vzťahuje na oceľové spojovacie materiály (článok 76 Nariadenia Komisie č. 1454/93 a jeho príloha 13a), je ich výroba z materiálov akejkoľvek

položky okrem položky daného výrobku. V Záverečnej správe OLAF je výslovne uvedené, že spojovacie materiály neboli v Thajsku vyrobené ani v dostatočnom rozsahu prepracované alebo spracované. Čínske spojovacie materiály sa len prekladali cez sklady v prístave Laem Chabang a cez sklad Best Bonded Warehouse v Chonburi. Preto sa pri prekládke výrobkov predtým dovezených z Čínskej ľudovej republiky nemôže priznať preferenčný pôvod výrobku.

31. Žalobca v odseku 33 colných vyhlásení deklaroval nesprávne údaje spočívajúce v číselných kódoch dodatkového znaku integrovaného sadzobníka Európskeho spoločenstva (ďalej len ,,Taric“), avšak žalobca mal navyše deklarovať aj číselný kód Taric v tvare ,,A999“, určujúci sadzbu konečného antidumpingového cla. Žalobca ďalej v odseku 34a vo všetkých položkách colných vyhlásení uviedol nesprávne údaje o krajine pôvodu, keď v odseku 34a uviedol nesprávny kód ,,TH“ namiesto ,,CN“. Žalobca taktiež v odseku 36 vo všetkých podložkách colného vyhlásenia č. 0666310301272 zo dňa 11.03.2013 nesprávne uviedol kód ,,200“ namiesto kódu ,,100“, v dôsledku čoho si uplatnil preferenciu na colnú sadzbu v rámci Všeobecného systému preferencií bez podmienok a obmedzení na základe predloženého osvedčenia o pôvode tovaru. Podobne tak žalobca v odseku 44 vo všetkých podložkách colného vyhlásenia č. 0666310301272 zo dňa 11.03.2013 nesprávne uviedol kód N865 spolu s číslom osvedčenia o pôvode tovaru FORM A ,,IA2013-0014121“, avšak osvedčenie o pôvode nemal žalobca vôbec uviesť.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia obsiahnuté v Záverečnej správe OLAF zo dňa 05.06.2014 krajský súd považuje žalobcom deklarované údaje v odsekoch 33, 34a, 36 a 44 jednotlivých colných vyhlásení v zhode so správnymi orgánmi za nesprávne.

33. V dôsledku uvedenia nesprávnych informácií žalobcom do jednotlivých colných vyhlásení bol následne predmetný tovar prepustený do navrhnutého colného režimu a boli vymerané dovozné platby v nižšej výške, než aké by boli vymerané v prípade uvedenia správnych údajov. Podpísaním písomného colného vyhlásenia žalobca potvrdil správnosť uvedených údajov. V zmysle článku 199 ods. 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 je však deklarant povinný v colnom konaní uvádzať správne údaje, predkladať a zároveň splniť všetky povinnosti súvisiace s umiestnením predmetného tovaru do navrhnutého colného režimu. Z uvedeného tak krajský súd má, rovnako ako správne orgány, jednoznačne preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu (spočívajúcom v uvedení nesprávnych údajov do colných vyhlásení) a následným prepustením tovaru na základe týchto nesprávnych údajov a s tým spojeným nesprávnym vymeraním nižšej sumy dovozných platieb.

34. Krajský súd konštatuje, že k zodpovednosti za colný delikt, ktorého znaky sú stanovené Colným zákonom, sa zavinenie nevyžaduje, a to ani vo forme vedomej, či nevedomej nedbanlivosti. V ustanovení § 70 Colného zákona je zakotvená absolútna objektívna zodpovednosť, pričom na uplatnenie zodpovednostných následkov - uloženie sankcie vo forme pokuty postačuje samotná skutočnosť porušenia, nesplnenia alebo opomenutia povinností stanovených colným zákonom. Porušenie, nesplnenie alebo opomenutie právnej povinnosti vyplývajúcej z colných predpisov je colným deliktom, ktorým možno postihnúť trestom za predpokladu, že takým konaním sú naplnené znaky deliktu a jeho konkrétnej skutkovej podstaty stanovenej colným zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/41/2009 zo dňa 17.03.2010).

35. Spôsob získania nesprávnych údajov, resp. dokladov, ktoré tieto údaje obsahovali, nemá vplyv na skutočnosť, že to bol práve žalobca ako deklarant, ktorý tieto údaje poskytol orgánom v colnom konaní a že práve na základe týchto žalobcom poskytnutých nesprávnych údajov došlo k prepusteniu tovaru. Platné právne predpisy nevyžadujú, aby túto nesprávnosť žalobca zavinil. Ani žalobcom deklarovanú dobrú vieru nepovažuje krajský súd rovnako ako žalovaný vo vzťahu k vyššie definovanej objektívnej zodpovednosti v rámci skutkovej podstaty colného deliktu za právne relevantnú, v dôsledku čoho nemôže zbaviť žalobcu zodpovednosti článku 199 ods. 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93. Rovnako tak na zodpovednosť žalobcu nemá vplyv ani prípadná otázka o jeho (ne)vedomosti o nesprávnosti údajov. Žalobca mal možnosť požiadať colný úrad o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru v súlade s článkom 12 Colného kódexu. Uvedená právna úprava však neumožňovala vydať záväznú informáciu spätne na už dovezený a do voľného obehu prepustený tovar. Záväzná informácia sa v zmysle uvedeného článku vydávala vždy na tovar, ktorého dovoz sa neuskutočnil, teda na tovar, pre ktorý by boli colné formality splnené až po dátume vydania záväznej informácie. Keďže žalobca o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru nepožiadal a údaje o pôvode tovaru poskytol colným úradom v colnom

konaní bez ich bližšieho overenia, vystavil sa riziku nesprávneho uvedenia pôvodu tovaru a následnej objektívnej zodpovednosti za tieto údaje použité v colnom konaní.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má krajský súd jednoznačne za preukázanú spoločenskú nebezpečnosť žalobcu, ktorá spočívala v tom, že v dôsledku nesprávnych údajov uvedených žalobcom do colných vyhlásení bol prepustený tovar do navrhnutého colného režimu, v dôsledku čoho došlo k následnému vymeraniu nižšej sumy dovozných platieb a k poškodeniu finančných záujmov Európskej únie. Uvedeným konaním žalobcu zároveň došlo podľa vnútroštátnej úpravy aj k naplneniu skutkovej podstaty colného deliktu uvedenej v § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona.

37. Krajský súd zároveň konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa bolo vydané v súlade so zákonom a sankcia pokuta vo výške 500 eur bola žalobcovi vyčíslená v súlade s právnymi predpismi, pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia.

38. Po preskúmaní danej veci tak krajský súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

39. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

40. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento na pojednávaní konanom dňa 06.09.2016 výslovne uviedol, že v prípade úspechu si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.