Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7C-76-2014.pdf
PDF · 114.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu K.. C. C., W.. XX. XX. XXXX, bytom N. T. XXX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Revolučná 595, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 672 441, za účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 5 716,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5 716,17 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 716,17 eur od 06. 09. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5 716,17 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 02. 2012 došlo k prasknutiu vodovodného potrubia vedeného popred jeho rodinný dom, v dôsledku čoho unikla voda, ktorá podmočila pôdu a parcelu, na ktorej je tento dom postavený. V dôsledku tohto podmočenia došlo k poklesu terénu v okolí rodinného domu žalobcu a k jeho následnému poškodeniu ako aj k poškodeniu oplotenia pozemku. Žalobca v snahe zistiť príčinu poklesu stavby rodinného domu požiadal o vypracovanie odborného písomného vyjadrenia súdneho znalca v odbore stavebníctvo, K.. R. Q., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení č. 24/4/2013 zistil, že v dôsledku úniku vody došlo k poklesu terénu v okolí rodinného domu a v súvislosti s tým aj následným škodám na rodinnom dome žalobcu. Žalobca, aby zabránil vyšším škodám, si urýchlene zabezpečil spevnenie podložia hlavných múrov, piliera a terasy u obchodnej spoločnosti URETEK SLOVENSKO, s. r. o., za čo zaplatil sumu 4 920,- eur. V súvislosti s ďalšími opravami rodinného domu, plota a terasy vynaložil žalobca zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 796,17 eur Y. T. s miestom podnikania Vyšné Fabriky 17/29, Liptovský Hrádok. Žalovaná listom zo dňa 12. 07. 2012 potvrdila žalobcovi, že dňa 17. 02. 2012 v dopoludňajších hodinách došlo k prasknutiu vodovodného potrubia, pri ktorom mala uniknúť pitná voda v množstve približne 80 m3. Nakoľko žalovaná nereagovala na výzvu žalobcu na náhradu škody, žalobca sa so svojím nárokom obrátil na súd.
2. Súd vo veci najprv rozhodol platobným rozkazom zo dňa 13. 03. 2014, sp. zn. 8Ro/149/2014, proti ktorému podala žalovaná včas odpor. Odpor odôvodnila tým, že k úniku vody došlo pred rodinným domom súpisné číslo XXX vo vlastníctve R. J., pričom uniknutá voda v rozsahu 80 m3 v žiadnom prípade nemohla spôsobiť také škody na rodinnom dome žalobcu. Miesto poruchy bolo na opačnej
strane komunikácie. Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobca si uplatnil náhradu škody po viac ako piatich mesiacoch od poruchy, pričom stavebné úpravy boli vykonané až následne dňa 27. 09. 2012.
3. Žalobca vypovedal, že v čase škodovej udalosti nebol v rodinnom dome súpisné číslo 408, ktorého je výlučným vlastníkom, nakoľko sa dlhodobo zdržiava vo Viedni. O poruche sa dozvedel z telefonátu jeho matky, ktorá následne na základe ním udeleného plnomocenstva riešila túto škodovú udalosť. Vec bola riešená ako poistná udalosť v Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., avšak finančné plnenie mu nebolo poskytnuté z dôvodu, že vodárne nechceli prevziať nijakú zodpovednosť. Nepamätal si, kedy videl škody na rodinnom dome, tieto však opísal ako popraskané múry, poškodené oplotenie okolo domu, popraskané murivo domu , pričom taktiež došlo k poškodeniu elektrických sietí.
4. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že predmetná porucha bola nahlásená a následne opravená dňa 17. 02. 2012, pričom miesto poruchy bolo na opačnej strane komunikácie, ako je postavený rodinný dom žalobcu. Počas poruchy bola zaplavená garáž suseda, ktorý býva oproti rodinnému domu žalobcu. Voda z poruchy sa tak nemohla v takom rozsahu a v takej miere dostať na pozemok žalobcu ani po povrchu, ani podzemím, nakoľko ho sčasti odviedla aj kanalizácia, ktorá sa tam nachádza. Znalecký posudok predložený žalovanou a vypracovaný znalcom v odbore ťažba a geológia jasne preukazuje, že na základe vykonanej sondy charakteru zamrznutia pôdy a stavu zrážok, ktoré boli v tom období, nemohlo dôjsť k takému rozsahu podmočenia rodinného domu, ktorý by spôsobil také škody na nehnuteľnosti žalobcu. Pokiaľ ide o predložený posudok znalca z odboru stavebníctva K.. R. Q., s týmto sa žalovaná nestotožnila, považuje ho za nejasný a nezrozumiteľný. Žalovaná poukázala aj na tú skutočnosť, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 17. 02. 2012 a oznámením škody uplynulo viac ako päť mesiacov, to znamená, že žalobca bol päť mesiacov nečinný a neuplatňoval si voči žalovanej žiadnu škodu. Poukázala na to, že najprv sa začali robiť stavebné práce a až následne bolo vypracované stanovisko K.. R. Q., s ktorým žalovaná absolútne nesúhlasí. Taktiež nesúhlasí ani so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v predmetnom konaní. Splnomocnený zástupca žalovanej navrhol vypočuť veliteľa hasičského zásahu, čím sa má preukázať, že na pozemku žalobcu sa nemohla nachádzať voda v objeme 80 m3. Zároveň navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku K.. Ľ. H.. Tvrdil aj to, že ku škode mohlo dôjsť aj tým, že neboli dodržané stavebné postupy pri budovaní predmetného rodinného domu.
5. Svedkyňa K.. Y. V., matka žalobcu, uviedla, že pred nehodou odišla dňa 04. 02. 2012 do Viedne, pričom už vtedy si všimla okolo domu mláky. Následne jej do zahraničia volala suseda, pani E. J., a informovala ju o tom, že došlo k prasknutiu potrubia, v dôsledku čoho bola zatopený dom svedkyne. Svedkyňa ihneď požiadala pána, ktorý dozeral na rodinný dom žalobcu v čase ich neprítomnosti, aby išiel predmetný dom skontrolovať, na čo jej tento telefonicky oznámil, že voda sa do domu žalobcu nedostala, pričom von sa nedá zistiť nič, nakoľko sa tam nachádza súvislá vrstva ľadu a snehu. Svedkyňa následne prišla z Viedne a zistila, že voda sa dovnútra skutočne nedostala a v dome nebolo nič poškodené. V tom období bolo veľa snehu, preto sa nedalo posúdiť, či voda z prasknutého vodovodného potrubia urobila nejaké škody. Neskôr, keď sa začal topiť sneh, to znamená v priebehu marca a začiatkom apríla, si na terase rodinného domu všimla, že začala odpadávať dlažba. Predmetný dom stál desať rokov a nikdy sa takáto vec nestala. Po týždni a dvoch začali praskať aj sokle a obklad. Najviac ju trápila pätka z plota, pretože na nej najprv videla len prasklinu a neskôr dochádzalo aj k poklesu terénu. Následne upozornila likvidátora ešte v máji, s ktorým sa dohodla, že ak sa budú tie praskliny zväčšovať, svedkyňa to nahlási ako novú poistnú udalosť. K tomu pristúpila dňa 04. 07. 2012. Zdôraznila, že predtým nikdy k takýmto prasklinám na rodinnom dome nedochádzalo a od roku 2002, ako sa postavila hrubá stavba, do roku 2012 nenahlásili žiadnu poistnú udalosť. Svedkyňa uviedla, že odborné vyjadrenie od K.. Q. nepožiadala z vlastnej vôle, ale v snahe pomôcť poisťovni pri objasňovaní veci. Žalovaná ich nikdy nekontaktovala, a to aj napriek tomu, že im z potrubia vytieklo 80 m3 vody, čiže toľko vody, ako by bol trojizbový byt zatopený do výšky jedného metra. Tvrdila, že voda z potrubia vytekala skôr a následne došlo k zlomeniu potrubia pod ťarchou rozmočenej zeminy. Svedkyňa tvrdila, že voda z prasknutého vodovodného potrubia sa šírila popri prípojkách, ktoré smerujú kolmo na pozemok žalobcu, a to k základom rodinného domu. Poukázala na to, že podľa normy tieto výkopy, kde sú prípojky, musia byť vyplnené pieskom, ktorý pre vodu nepredstavuje žiadny odpor a prekážku. Vodovodná šachta, ktorá sa nachádza pred pätkou stĺpa vo vzdialenosti asi tri metre, bola zatopená, pričom tú vodu museli dvakrát z tejto šachty ťahať. Svedkyňa potvrdila, že injektážne práce vykonali prostredníctvom obchodnej spoločnosti URETEK SLOVENSKO, s. r. o., ktorú im odporučila Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.
6. Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom, na ktorom bolo zistené, že vzdialenosť medzi prípojkou žalobcu a miestom poruchy je 4,2 m, medzi miestom sondy a pätkou stĺpa 16 m a medzi pätkou stĺpa a miestom vzniku poruchy 14,90 m. Na obhliadke prítomný svedok K. Y., zamestnanec žalovanej, uviedol, že po ich príchode na miesto poruchy už bola voda viac-menej odstavená aj odčerpaná. Bagrista následne vykopal a obnažil rúru, ktorá bola zlomená, ako keď ju rozpília, čo je normálne v zime, pretože zem pracuje. Následne túto očistili, založili opravný strmeň, odskúšali, odvzdušnili koncový hydrant a zasypali. Uviedol, že podložie bolo vymyté, lebo to bola veľká porucha a voda dlhšie tiekla, takže vymylo podložie pod rúrou. Nevedel sa vyjadriť, kedy začala prvýkrát tiecť voda. Svedok K.. T. H., vedúci strediska vodovodov, na obhliadke vypovedal, že množstvo vytečenej vody odhadli, pričom vychádzali z priemeru potrubia, času, kedy bola porucha nahlásená a času, kedy sa odstavilo potrubie. Tvrdil, že tlak vody na odhad nemá až taký vplyv. V čase poruchy sledovali jednotlivé vetvy, pričom tu bol zaznamenaný vyšší odber, čo bolo neskôr nahlásené aj pánom J.. Potvrdil, že údaje sa zaznamenávajú každé dve hodiny, preto sa nevedel vyjadriť, či množstvo vytečenej vody urobili odhadom od nahlásenia škodovej udalosti alebo od zistenia vyššieho odberu. Svedok tvrdil, že malé množstvá z potrubia vytekať nemôžu, lebo ihneď ako sa objaví prasklina, voda sa vytlačí z potrubia. Ak praskne potrubie a zemina nie je zamrznutá, tak voda vyjde na povrch, ak je zemina zamrznutá, tak vode trvá trochu dlhší čas, kým vyjde hore, ale vždy voda odteká rovnakým smerom. Ak je zemina zamrznutá okolo potrubia, voda nejde nikam. Svedkyňa N. R. na obhliadke vypovedala, že vo februári 2012, keď došlo k poruche, videla, ako tečie voda, a to smerom k domu pána J., ako aj k domu žalobcu. Vtedy bol na mieste aj sneh, aj sa topil, bola to taká kaša, voda tiekla prúdom, bola to hrôza. Uviedla, že na ulici bolo jazero, bolo to niečo povyše poruchy asi v polovici rodinného domu, povyše domu pána J. a voda išla smerom do poľa. Svedok R. J. tvrdil, že voda si na jeho pozemok našla cestu asi tri metre od miesta poruchy popred betónový múrik, nakoľko tam si vybudoval prípojku a zasypal ju osievanou škvarou. Voda išla smerom dolu do poľa, pričom svedok mal zaliatu garáž do výšky 50 cm. Uviedol, že nevidel, či by voda tiekla aj popred dom žalobcu. Po príchode hasičov, títo odvádzali vodu za plot smerom do poľa, pričom táto sa naspäť nevracala. Voda spred brány odtekala na pozemok svedka. Svedok mal vodu aj v kotolni, ale našťastie to hasiči rýchlo odčerpali, pričom svedok odhadol, že nehoda sa mohla stať o tretej v noci. Túto nahlásil až okolo pol desiatej ráno.
7. Z informácie o poruche zo dňa 12. 07. 2012 vypracovanou žalovanou vyplýva, že dňa 17. 02. 2012 v čase o 8.30 hod. nahlásil na dispečing žalovanej pán R. J., bytom N. T. XXX, že na ulici v blízkosti jeho domu vyteká voda zo zeme. Následne o 9.00 hod. zamestnanci žalovanej vykonali odstávku vody na hlavnom potrubí a bolo zistené, že na verejnom vodovode vznikla porucha v podobe priečneho lomu armatúry. Práce na odstránení poruchy boli ukončené o 14.45 hod., pričom pri uvedenej poruche unikla mimo verejného vodovodu pitná voda v množstve približne 80 m3.
8. Z odborného písomného vyjadrenia č. 24/4/2013, vypracovaným K.. R. Q., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby odhad hodnoty stavebných prác, vyplýva, že porucha vodovodného potrubia s únik vody počas niekoľkých mesiacov má súvis s poklesom terénu v okolí rodinného domu žalobcu a tým súvisiacich škôd, pričom išlo o obdobný časový úsek, kde predtým ani potom k podobným anomáliám nedochádzalo.
9. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou URETEK SLOVENSKO, s. r. o., ako zhotoviteľom súd zistil, že žalobca si u objednávateľa objednal spevnenie podložia hlavných múrov, piliera a terasy a ich častí vyznačených na náčrte, ktorý je označený ako Príloha 2 tejto zmluvy, injektovaním použitím technológie Uretek Deeb Injection pri rodinnom dome na adrese N. T. XXX. Faktúrou č. 20128868 splatnou dňa 21. 09. 2012 zhotoviteľ vyfakturoval žalobcovi za penetračnú sondu sumu 300,- eur a faktúrou č. 20128878 splatnou dňa 08. 10. 2012 za injektáž Uretek Deed Injection sumu vo výške 4 620,- eur. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu vyplýva, že zhotoviteľ odovzdal dielo objednávateľovi dňa 27. 09. 2012, pričom tento vyhlásil, že v zmluve stanovené práce boli vykonané a faktúra je vyplatiteľná.
10. Z faktúry č. LM13009 splatnej dňa 16. 07. 2013 a vystavenej obchodnou spoločnosťou JMG kúpeľne, s. r. o., vyplýva, že táto vyfakturovala sumu 495,97 eur za dodanie obkladu značky Masto Bianco mat 59.8 x 59.8. Faktúrou č. 6/2013 vystavenou Y. T., s miestom výkonu práce U. S. XX/XX, N. Q., súd zistil, že tento subjekt si vyúčtoval za práce pri opravách poškodenej dlažby a sokla vonkajšieho severnej terasy z dodaného materiálu a za práce pri oprave poškodených základov a muriva oplotenia z dodaného
materiálu sumu 210,- eur. Žalobca v konaní predložil aj pokladničné doklady o zakúpenom stavebnom materiáli v celkovej hodnote 586,17 eur. 11. Zo znaleckého posudku č. 5/2015 zo dňa 07. 05. 2015, vypracovaným C.. V. V., znalcom v odbore ťažba geológia, ktorý v konaní predložila žalovaná, vyplýva, že na základe poznania geologickej stavby a hydrogeologických pomerov predmetnej oblasti, ako aj podľa výsledkov dokumentácie kopanej sondy vyhĺbenej v tesnom susedstve predmetnej parcely možno konštatovať, že základové prostredie predmetného rodinného domu tvoria iba jemnozrnné fluviálne sedimenty charakteru ílov, nerovnomerne piesčitých. Tieto majú nízky koeficient filtrácie, t. j. ich nasýtenie vodou, ktorá by mohla byť príčinou vzniku škody, by muselo prebiehať dlhodobo, a to rádovo sto dní a viac, čo je v prípade predmetnej poruchy na vodovodnom potrubí vylúčené. Naviac s ohľadom na hĺbku premrznutia doloženú údajom SHMÚ z meteorologickej stanice Liptovský Hrádok v čase vzniku poruchy na vodovodnom potrubí možno predpokladať, že prienik vody z poruchy vodovodného potrubia na predmetnú parcelu cez navážky nachádzajúce sa na predmetnej parcele v rozsahu, ktorý by bol príčinou vzniku poškodenia statických konštrukcií rodinného domu žalobcu, nie je pravdepodobný. Podľa znalca, pokiaľ pripustíme možný prienik vody pod dno základových konštrukcií ako príčinu ich poškodenia, takto dlhodobo mohli pôsobiť skôr zrážkové vody.
12. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 06. 07. 2012 vyplýva, že priamy súvis s opisovaným priebehom vzniku nie je možné určiť, pričom nie je vylúčené ani sadnutie stavby. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 27. 07. 2012 súd zistil, že podľa vykonávateľa obhliadky vzhľadom na odstup času je ťažké posúdiť, či pozemok bol zaplavený a do akej miery a či to malo vplyv na uníženie piliera a celej terasy. Terén poistenej a terén susedovho dvora je zhruba na tej istej výškovej úrovni. Vzhľadom na obtiažnosť dokázania príčiny a rozsahu škody vykonávateľka obhliadky odporučila vykonať odborný posudok.
13. Z listu Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., zo dňa 06. 07. 2012, ako aj zo dňa 20. 09. 2012 súd zistil, že poisťovňa oznámila žalobcovi, že vzhľadom k tomu, že obhliadkou nebolo preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s niektorým s poistených rizík, tak mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Poisťovňa uviedla, že nebola preukázaná súvislosť medzi vytečenou vodou z poškodeného potrubia a prasknutím rohu terasy.
14. Zo záveru Znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 22. 01. 2016, vypracovaným K.. Ľ. H., vyplýva, že skúmaním a posúdením všetkých možných vplyvov na vznik poruchy pätky stĺpa rodinného domu bolo zistené, že hlavnou príčinou vzniku porúch, t. j. sadnutiu základovej pätky prejavujúcej sa vznikom trhliny bola zmena fyzikálnych a mechanických charakteristík základovej zeminy, a to z dôvodu prieniku vody z poškodeného vodovodného potrubia v ulici pred rodinným domom do podložia základovej pätky stĺpa rodinného domu.
15. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
16. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.
17. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná je prevádzkovateľom verejného vodovodu v obci Liptovský Peter, kde sa nachádza rodinný dom žalobcu. Žalovaná preto ako prevádzkovateľ tohto vodovodu zodpovedá podľa § 420a Občianskeho zákonníka za škodu, ktorú spôsobila inému svojou prevádzkovou činnosťou. Túto možno zadefinovať, ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, spravidla podnikateľskej, ktorú vyvíja buď fyzická, alebo právnická osoba, pričom pod prevádzkou je potrebné rozumieť aj samotnú existenciu určitých zariadení, ktoré vyvíjajú uvedený druh pôsobenia na okolie. Žalovaná prevádzkovú činnosť vykonáva ako predmet svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko
podľa výpisu z obchodného registra je okrem iného predmetom jej činnosti aj prevádzkovanie verejného vodovodu.
20. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že dňa 17. 02. 2012 v čase od 9.00 hod. do 14.45 hod. žalovaná odstraňovala poruchu, ktorá sa prejavovala vytekajúcou vodou pred rodinným domom žalobcu. Skutočnosť, že predmetná porucha bola v príčinnej súvislosti so vznikom škôd na rodinnom dome žalobcu bola preukázaná znaleckým dokazovaním nariadeným v súdnom konaní, z ktorého vyplynulo, že ku škodám na nehnuteľnosti došlo z dôvodu prieniku vody z poškodeného vodovodného potrubia v ulici pred rodinným domom. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej ohľadne možného nedodržania stavebných postupov pri budovaní rodinného domu, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k poškodeniu rodinného domu žalobcu, súd tieto nepovažoval za dôvodné, a to predovšetkým poukazujúc na tú skutočnosť, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by v čase od kolaudácie predmetného rodinného domu do roku 2012 na tomto dome vznikli akékoľvek škody podobného charakteru. Z odôvodnenia znaleckého posudku (č. l. 230) vyplýva, že nakoľko rodinný dom existuje viac ako desať rokov a poruchy začali vznikať až v roku 2012, je zrejmé, že príčinou vzniku porúch bol vonkajší vplyv, ktorý pôsobil na základovú zeminu a stavebné konštrukcie rodinného domu. Tieto poruchy pritom nemali časovo okamžitý efekt, ale prejavovali sa vznikom a postupným zväčšovaním až v priebehu niekoľkých mesiacov. Následne bola väčšina porúch opravená a u tých, ktoré opravené neboli, sa ich počet a veľkosť približne ustálila. Rovnako sa súd nestotožnil ani s obranou žalovanej spočívajúcej v tom, že predmetná porucha nemohla mať vplyv na vznik škôd na rodinnom dome žalobcu, nakoľko tento si začal uplatňovať náhradu škody až po piatich mesiacoch od vzniku poruchy. Porucha vznikla v zimnom období, kedy podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku predloženého žalovanou (č. l. 116), vyplýva, že hĺbka premrznutia pôdy v tom období predstavovala 68 cm. Je logické predpokladať, že akékoľvek zmeny v podloží v dôsledku jeho podmočenia sa začnú prejavovať až potom, ako dôjde k rozmrznutiu pôdy, a preto súd uveril tvrdeniu svedkyne, že prvé zmeny na rodinnom dome žalobcu boli viditeľné až na jar roku 2012. Na základe vykonaného dokazovania tak súd konštatuje, že k poškodeniu rodinného domu žalobcu došlo potom, ako dňa 17. 02. 2012 unikla v blízkosti tohto rodinného domu z vodovodu voda v odhadovanom objeme 80 m3. Iný vonkajší vplyv na poškodenie statiky rodinného domu nebol v konaní tvrdený ani preukázaný, pričom pred vznikom poruchy na predmetnej nehnuteľnosti nevznikli žiadne poškodenia podobného charakteru. V súvislosti s tým súd uvádza, že argumentácia žalovanej ohľadne možného nesprávneho postavenia rodinného domu neobstojí, nakoľko pokiaľ by tomu aj tak bolo, na rodinnom dome by vznikali poškodenia už skôr. Tomuto záveru zodpovedá aj tá skutočnosť, že žalobca bol nútený zabezpečiť spevnenie podložia rodinného domu injektovaním obchodnou spoločnosťou URETEK SLOVENSKO, s. r. o., a to práve potom, ako došlo v dôsledku poruchy k úniku vody pred rodinným domom žalobcu. Vo svetle vyššie uvedených skutočností tak možno uzavrieť, že pokles podložia a nutnosť jeho spevnenia vznikli práve v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim únikom vody z vodovodného potrubia. Žalovaná na svoju obranu predložila znalecký posudok C.. V. V., znalca v odbore ťažba a geológia, z ktorého síce vyplýva, že podľa znalca prienik vody z poruchy vodovodného potrubia na pozemok v rozsahu, ktoré by bolo príčinou vzniku poškodenia statických konštrukcií rodinného domu, nie je pravdepodobný, avšak znalec uviedol, že pokiaľ možno pripustiť možný prienik vody pod dno základových konštrukcií ako príčinu ich poškodenia, takto dlhodobo mohli pôsobiť skôr zrážkové vody. Predložený znalecký posudok tak nevylučuje možnosť, že by príčinou porúch na rodinnom dome žalobcu bol únik z poškodeného vodovodného potrubia, pričom pripúšťa, že k poškodeniu statiky stavby by mohlo dôjsť v dôsledku vplyvu zrážkových vôd. Súd opakovane uvádza, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by počas desaťročnej existencie rodinného domu, počas ktorej mohla mať na statiku stavby vplyv voda zrážok, sa na predmetnej stavbe nevyskytli žiadne podobné poškodenia.
21. Súd nevykonal žalovanou navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie ako aj výsluch veliteľa hasičského zásadu, ktoré nepovažoval vzhľadom na dosiaľ vykonané dôkazy za potrebné. Odhliadnuc od toho, že žalovaná nezabezpečila v súlade § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku prítomnosť navrhnutého svedka na pojednávaní, súd vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné vypočuť tohto svedka. Žalovaná navrhla výsluch svedka predovšetkým z toho dôvodu, aby tento uviedol, koľko vody odčerpali zo susednej nehnuteľnosti a následne, aby bolo zistené, aký bol zostatkový objem vody a či tento mohol poškodiť dom žalobcu. Zo znaleckého posudku vypracovaným v konaní však nevyplýva, že by znalec posudzoval možný vplyv úniku vody na poškodenie rodinného domu žalobcu práve v rozsahu 80 m3. Tento rozsah úniku vody bol stanovený len odhadom, čiže výpoveď svedka by nemohla preukázať, aké množstvo vody by mohlo uniknúť na pozemok žalobcu. Medzi
stranami zároveň nebolo ani sporné to, že celý predpokladaný odhad úniku vody z vodovodného potrubia nebol vytečený priamo na pozemok žalobcu.
22. Vo svetle vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že žalovaná ako prevádzkovateľ verejného vodovou v obci Liptovský Peter zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poruchou tohto vodovodu, ktorá bola odstraňovaná dňa 17. 02. 2012 pri rodinnom dome žalobcu, a to podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka. Žalovaná netvrdila ani nepreukázala skutočnosti podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, čiže nepreukázala ani jeden z liberačných dôvodov a to, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcej pôvod v prevádzke, alebo žeby ku škode došlo vlastným konaním žalobcu, čiže neuniesla dôkazné bremeno zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú prevádzkovou činnosťou. V dôsledku vzniku škodovej udalosti bol žalobca z dôvodu potreby zabránenia vyšším škodám nútený zabezpečiť spevnenie podložia hlavných múrov, piliera a terasy u obchodnej spoločnosti URETEK SLOVENSKO, s. r. o., pričom v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce vykonanie spevnenia podložia, ako aj zaplatenie sumy 4 920,- eur. V súvislosti s ďalšími prácami na oprave rodinného domu, plota a terasy žalobca hodnoverne preukázal, že vynaložil sumu 586,17 eur na stavebné materiály a sumu 210,- eur za stavebné práce. Nakoľko sa zo zodpovednosti za škodu uhrádza skutočná škoda žalobca preukázal, že v súvislosti so škodou, za ktorú zodpovedá žalovaná, mu vznikla škoda vo výške 5 716,17 eur, súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu.
23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Osoba, ktorá je zodpovedná za škodu, sa dostáva do omeškania v zásade vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bola poškodeným vyzvaná o plnenie. Výzvou zo dňa 19. 08. 2013 si žalobca uplatnil u žalovanej náhradu škody vo výške 5 415,- eur, pričom uviedol, že v tejto výške ešte nie je zahrnutá škoda, ktorá bola spôsobená na oplotení rodinného domu, ktorú vyšpecifikuje dodatočne po vykonaní opravy. Zároveň žalovanú vyzval o písomné stanovisko k uplatnenému nároku v lehote do 05. 09. 2013. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 21. 08. 2013 a vzhľadom na lehotu poskytnutú žalobcom vo výzve na náhradu škody súd mu priznal zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 06. 09. 2013 do zaplatenia. V zostávajúcej časti pokiaľ ide o úroky z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko jeho neúspech predstavoval len nepatrnú časť (pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie od 21. 08. 2013 do 05. 09. 2013). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená (žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.