Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. P., nar. XX. XX. XXXX a P. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., deti rodičov E.. P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, H. a J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X, H., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 03. 2016, č. k. 30P/383/2015-17 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 01. 2010, sp. zn. 27P/170/2009 a zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky opakovane do budúcna, zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 05. 2011, sp. zn. 24P/539/2010 a zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvého stupňa skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. E. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 01. 2010, sp. zn. 27P/170/2009, kedy bolo zvýšené výživné zo strany otca na sumu 100 Eur mesačne. Vo vzťahu k mal. P. posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 05. 2011, sp. zn. 24P/539/2010, kedy bolo zvýšené výživné zo strany otca na sumu 100 Eur mesačne. Od tejto úpravy uplynulo 5 rokov a na strane detí, ako aj na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Na strane mal. detí sa zvýšili výdavky na ich výživu, starší syn E. bude od septembra študentom strednej školy, mladší syn P. je žiakom 6.ročníka matematickej triedy, výborne sa učí, pričom v minulosti navštevoval aj jazdeckú školu, ktorú momentálne nenavštevuje vzhľadom k nedostatku finančných prostriedkov. Matka je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny H. s čistým mesačným príjmom 562,69 Eur mesačne. Zo svojho príjmu hradí náklady na byt, inkaso 163 Eur, spláca hypotekárny úver 180 Eur, pôžičku poskytnutú z Quatra 80,50 Eur, spotrebný úver - 90 Eur mesačne. Otec je konateľom a spoločníkom firmy M. s. r. o. a podľa jeho vyjadrenia jeho mesačný príjem je cca 1 000 Eur. Žije s priateľkou v rodinnom dome, s ktorou má 5 ročnú dcéru. Spláca dva úvery vo výške 305 Eur a vo výške

216 Eur, ktoré vzal na kúpu pozemku a na výstavbu rodinného domu. Priateľka otca je zamestnaná s mesačným príjmom 350 Eur. Otec sa so synmi pravidelne stretáva každý druhý víkend.

3. Na takto zistený skutkový stav súd uzavrel, že náklady na výdavky a starostlivosť o mal. deti sa po všetkých stránkach zvýšili, tieto boli preukázané, sú opodstatnené a nevyhnutné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o mal. deti. Súd s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti považoval za potrebné zvýšiť výživné na mal. E. zo sumy 100 Eur na sumu 150 Eur mesačne, keď pri rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že od septembra bude žiakom strednej školy, kde zvýšené výživné bude musieť pokrývať aj výdavky s jeho štúdiom na strednej škole. U mal. P. súd zvýšil výživné zo sumy 100 Eur na sumu 130 Eur, keďže maloletý je naďalej žiakom základnej školy, avšak jeho výdavky od posledného rozhodovania o výživnom sú vyššie, lebo je už žiakom II. stupňa základnej školy a sú potrebné jeho výdavky súvisiace s nákupom oblečenia, stravy zodpovedajúce jeho veku.

4. Súd rozhodol podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol, že okrem platenia výživného synom, s ktorými je v kontakte aj počas týždňa, im pravidelne zabezpečuje úhradu ďalších nadštandardných výdavkov. Matka má zbytočné výdavky, ktoré aj sama potvrdila na kúpu psov. Otec so svojou družkou žije v neskolaudovanej nehnuteľnosti a rovnako musí uhrádzať hypotekárne a spotrebné úvery. Matka si v roku 2014 kúpila moderný dvojizbový byt, ktorý zrekonštruovala na trojizbový. Matka tvrdí, že jej výdavky na deti sú vyššie, ale zároveň sa zmenili aj pomery na strane matky, ktorá oproti predchádzajúcej úprave výživného má vyšší príjem a je vlastníčkou poľnohospodárskych pozemkov. V intenciách § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na záver uviedol, že maloletým deťom vždy podľa svojich možností prispieva na všetky náklady spojené s ich štúdiom a voľnočasovým aktivitami. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

7. Matka k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že je onkologickým pacientom a sama zabezpečuje úplnú starostlivosť o deti. Ako štátny zamestnanec nemá možnosť si privyrobiť. Nielen, že to nedovoľuje zákon, ale nedovoľuje jej to ani zdravotný stav. Úver, ktorý spláca slúži výlučné na zabezpečenie bývania pre maloleté deti. Otec v konaní označil, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1 000 Eur, čo znamená, že u otca došlo k zdvojnásobneniu jeho príjmov. Otec aj v súčasnosti je v I., kde pracuje. Výšku skutočného príjmu otec ako živnostník za posledné zdaňovacie obdobie nijako nepreukázal a podľa názoru matky otec prechodom zo živnosti na s. r. o. iba umelo znižuje svoju odvodovú a daňovú povinnosť, čím koriguje svoj čistý mesačný príjem.

8. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania a ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke rozsudok verejne vyhlásil. Dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti.

11. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti.

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.

18. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

19. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.

20. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.

21. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že od času posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynulo 5 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a tiež na strane povinného rodiča. Za podstatné považoval, že maloletý E. počnúc septembrom bude študentom strednej školy, kde náklady na štúdium podstatne vzrastú, mal. P. je už žiakom II. stupňa základnej školy. Taktiež u mal. P. došlo v súvislosti s vekom k zvýšeniu jeho výdavkov, je žiakom matematickej triedy, výborne sa učí a v minulosti navštevoval aj jazdeckú školu, ktorú momentálne nemôže navštevovať pre nedostatok finančných prostriedkov.

22. Z preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s ich fyzickým vývojom, nástupom na strednú, resp. vyšší stupeň základnej školy, zdravotným stavom, ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie. Náklady, ktoré uspokojuje matka sú primerané, korešpondujú s potrebami mal. detí. Príjem otca maloletých detí, vzrástol oproti poslednej úprave výživného dvojnásobne na sumu 1 000 Eur. Otec pracuje v oblasti stavebníctva a je konateľom a spoločníkom firmy M. s. r.o.. Býva v rodinnom dome so svojou priateľkou, s ktorou má maloletú dcéru. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že matka maloletých sa osobne o deti stará, zabezpečuje ich bývanie a stará sa o spoločnú domácnosť.

23. Otec v podanom odvolaní namieta, že príjem matky sa oproti predchádzajúcej úprave výživného zvýšil a že matka je aj vlastníčkou poľnohospodárskych pozemkov.

24. K tejto odvolacej námietke súd udáva:

25. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného vychádzal správne z pomerov matky s tým, že jej jediným príjmom je príjem zo zamestnania, ktorý v roku 2015 predstavoval 562,69 Eur mesačne a z pomerov na strane otca, ktorý pracuje v oblasti stavebníctva, je konateľom a spoločníkom firmy M. s. r. o.. Dôvody podaného odvolania poukazujú na výdavky otca, neobsahujú však výhrady proti schopnostiam a možnostiam otca mať príjem, z ktorého by plnil vyživovaciu povinnosť vo výške ako to určil súd prvej inštancie.

26. Skutočnosť, že matka má príjem zo zamestnania pri určení výšky výživného bolo zohľadnené. Preto aj námietka otca, že matka je vlastníčkou poľnohospodárskych pozemkov je v tomto konaní právne bezvýznamná.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj otca, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného a vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom k tomu, že návrh na náhradu trov konania nebol podaný (§ 57 zákona č. 161/2015 Z. z.; Civilný mimosporový poriadok).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .