Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-1056-2015.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/1056/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843 proti žalovanému: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U. K. XXX, XXX XX U. K., v konaní o zaplatenie 1.123,47 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 125,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 34,39 eur od 18.03.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50% ročne zo sumy 32,94 eur od 19.05.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50% ročne zo sumy 58,44 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.123,47 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel so žalovaným zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr vo výške 125,77 eur a na základe toho mu bola vyúčtovaná aj zmluvná pokuta vo výške 997,70 eur.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení a dodatkom k nej, všeobecnými obchodnými podmienkami, jednotlivými faktúrami a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Súd nariadil pojednávanie dňa 06.09.2016, pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný sa na súd aj napriek doručeniu predvolaniu nedostavil, preto súd v zmysle ustanovenia § 180
CSP súd konal v neprítomností strán konania. V zmysle § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
5. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa 11.12.2012, zároveň strany v ten istý deň uzavreli aj dodatok k takto uzavretej zmluve. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu sa v zmluve zaviazal žalovanému poskytnúť program služieb Magio Sat, zmluva bola uzavretá na dobu určitú a účastník sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby právneho predchodcu žalobcu (najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby) a zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov. Zároveň sa žalovaný v zmluve a v jej dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka.
6. Za poskytnutie telekomunikačných služieb vyúčtoval žalobca žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil:
- faktúra č. 7748709666 v sume 34,39 eur,
- faktúra č. 5750657296 v sume 32,94 eur,
- faktúra č. 0751620203 v sume 58,44 eur.
7. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, podľa Zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
8. Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:
- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,
- reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí,
- ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a
- pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
9. Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 351/2011 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik - žalobca má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify; ako to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
11. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti.
12. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.
13. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti, alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
14. Z ustanovenia § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. V zmysle § 53a 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
17. Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu žalobcu. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou žalovaného uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 125,77 eur.
18. Právny predchodca žalobcu následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od 01.06.2013 - 30.06.2013 č. faktúry 4752530257 splatnou dňa 18.07.2013 fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu 997,70 eur. Z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná. Z uvedenej faktúry vyplýva, že žalovanému bola zmluvná pokuta vyúčtovaná pokuta trojmo a to za Magio box, diaľkový ovládač, za kartu a ostatné príslušenstvo.
19. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.
21. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, a sú preto neplatné.
22. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008 a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/16/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/132/2011 bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neplatnú.
24. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. V záverečných ustanoveniach zmluvy, v časti ceny za nájom KZ je stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat boxu v sume 150 eur a zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého diaľkového ovládača v sume 20 eur, a v časti tabuľka č. 3 je uvedená zmluvná pokuta za nedodržanie záväzku užívať program Magio Sat v sume 150 eur, avšak žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si žalobca uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy pričom v zmluve nie je uvedené, za aké porušenie doby viazanosti bude žalovanému táto zmluvná pokuta fakturovaná, a teda žalovaný je v zmysle tejto zmluvy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za čo i len jeden deň omeškania. Pokuta za kartu a ostatné príslušenstvo nie v zmluve ani len dohodnutá a zo zmluvy nemožno zistiť, čo tvorí ostatné príslušenstvo. Zo zmluvy nemožno vyvodiť, prečo žalovanému bola fakturovaná zmluvná pokuta trojmo, čo je v prípade jej výšky v zjavnej nerovnováhe k výške dlhu, ktorý žalovaný mal u právneho predchodcu žalobcu za využívanie telekomunikačných služieb.
26. Žalobca fakturoval žalovanému uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 997,70 eur, faktúrou, na ktorej nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola žalovanému táto zmluvná pokuta fakturovaná a žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k takému porušeniu zmluvných podmienok, ktoré viedli k odpojeniu zariadení z prevádzky resp. presne nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany žalovaného, ktoré by malo za následok fakturovanie zmluvnej pokuty. Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že od tejto zmluvy odstúpil a vznikol mu tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ nevyplýva, akým spôsobom bola dohodnutá a určená pokuta za kartu vo výške 19,95 eur, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo za ktoré je účtovaná zmluvná pokuta vo výške 29,95 eur, pričom treba skonštatovať tak ako bolo uvedené vyššie, že zo zmluvy sa nedá jednoznačne určiť na aké obdobie bola uzavretá -či na dobu 24 mesiacov alebo na dobu neurčitú. Nemožno ani ustáliť, že sa strany dohodli na zmluvných pokutách uvedených v penalizačnej faktúre, pričom nemožno brať na zreteľ tam zakotvené zmluvné pokuty, pretože tieto si žalobca uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej -ktorej zmluvy a bez toho, aby mal žalovaný čo len najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku tejto zmluvnej pokuty. Zo zmluvy nemožno vyvodiť čo je súčasťou hardvérového vybavenia na využívanie služby Magio Sat, a teda čo zahŕňa tzv. ostatné príslušenstvo. Nie je tak zrejmé na základe čoho žalobca vyčíslil jednotlivé zmluvné pokuty uvedené v penalizačnej faktúre.
27. Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute,
ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva žalobcovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty, a výrazne tak oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese. Niektoré druhy zmluvných pokút fakturované žalovanému nie sú ani v zmluve zakotvené, a teda neexistuje žiadna dohoda o nich, a teda sa to tak týka aj povinnosti zo strany žalovaného zaplatiť ich v prípade, ak poruší niektorú z podmienok viazanosti k týmto telekomunikačným službám, týka sa to pokuty za kartu a za ostatné príslušenstvo. Navyše žalovanému bola vyúčtovaná Magio Sat pokuta vo výške 398 eur a ďalšie pokuty vo výške 599,70 eur - spolu vo výške 997,70 eur, čo je aj zjavne neprimerané k výške dlhu za poskytnuté telekomunikačné služby (t.j. v tomto prípade 125,77 eur), čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď vzhľadom na nejasnosť zmluvných podmienok, by si mohol žalobca účtovať zmluvnú pokutu za čo i len jeden deň omeškania s plnením záväzku žalovaného.
28. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
29. K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: „Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a odvolací súd jeho tvrdenia považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.“
30. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
31. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
32. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
33. Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný nakoľko sa dopustil využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli aj vyššie zmienenou judikatúrou vyhlásené za neprijateľné, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 997,70 eur zamietol.
34. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,75 resp. 0,50 %.
36. Faktúry žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 O.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Žalobca nemal vo veci úspech. Z uplatňovaného nároku vo výške 1.123,47 eur mu súd priznal 125,77 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.