Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-75-2016.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudcom JUDr. Miriam Kohútovou PhD., v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava proti žalovanej: M. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. X, D., o zaplatenie 279,30 eur a príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v in n á zaplatiť žalobcovi sumu 279,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 279,30 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom podaným dňa 18.4.2016 žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 279,30 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,56% ročne zo sumy 279,30 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 279,30 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanej revolvingový spotrebiteľský úver a vydanie úverovej karty formou poskytnutia úverového rámca dňa 15.10.2013. Žalovanej bol poskytnutý úver viazaný vo výške 549,90 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalobcu vrátiť s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 10 mesačných splátok o výške 61,10 eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2013. žalobcu. Dňa 15.10.2014 sa stal splatný celý dlh a tento vznikol z titulu, že nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovanej, ku dňu podania tohto návrhu eviduje žalobca celkom dlh vo výške 279,30 eur.
2. Súd dňa 7.9.2016 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného z dôvodu, že dňa 04.07.2016 doručila spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA tunajšiemu súdu oznámenie o cezhraničnom zlúčení spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, čím sa spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA stala ku dňu 01.07.2016 univerzálnym právnym nástupcom žalobcu.
3. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
5. Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo 2435/B za preukázané, že žalobca sa ako slovenská zúčastnená (zanikajúca) spoločnosť podieľala na cezhraničnom zlúčení so zahraničnou nástupníckou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko. S poukazom na to, že žalobca má právneho nástupcu, súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
6. Vykonaným dokazovaním, oboznámením obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 15.10.2013, výpisu z obchodného registra žalobcu, predžalobnej upomienke z 9.2.2015, výpisu z úverového účtu ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu zistil súd tento skutkový a právny stav veci:
7. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 15.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty. Na základe časti 1 tejto zmluvy poskytol žalovanej sumu 549,90 eur úver, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s 23,56 % ročným úrokom, v 10 mesačných splátkach po 61,10 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.11.2013. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v ZSU dohodnutá vo výške 26,27 % a priemerná RPMN vo výške 49,13 %. Celkové náklady 611 eur.
8. Žalovaná dlžnú sumu z UZ žalobcovi riadne nesplácala. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalovaná vyčerpala sumu 549,90 eur. Žalovaná žalobcovi v období od 18.10.2013 do 25.11.2014 vrátila spolu sumu 371,49 eur.
9. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej z UZ, žalobca úverovú zmluvu zosplatnil listom zo dňa 9.2.2015 ku dňu 15.10.2014. Žalovaná dlh neuhradila, preto si žalobca nárok uplatnil prostredníctvom súdu vo výške 279,30 eur. Uvedená suma predstavuje zvyšok úverovej istiny 279,30 eur istina po lehote splatnosti úveru.
10. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zmluvný úrok vo výške 23,56 % ročne zo sumy 279,30 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, t.j. vo výške úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 279,30 eur od 16.10.2014 až do zaplatenia.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
15. V § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sú uvedené náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, právny vzťah medzi účastníkmi súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné podriadiť režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je podaný dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške úverového rámca 549,90 eur. Na základe tejto zmluvy mala žalovaná sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 61,10 eur, počet splátok 10, vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru nebola dohodnutá. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v ZSU dohodnutá vo výške 26,27 % a priemerná RPMN vo výške 49,13 %. Z výpisu z účtu (č. l. 14) je preukázané, že žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu z UZ vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 549,90 eur, pričom ku dňu podania návrhu na súd vrátila žalobcovi len sumu 371,49 eur.
22. Vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z., súd v konaní skúmal, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. Súd pri preskúmavaní náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje všetky zákonné náležitosti a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Takýto postup však nebol nesprávny, aj napriek tomu, že podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia UZ.
23. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 279,30 eur, pozostávajúcu z úverovej istiny vo výške 279,30 eur.
24. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu nezaplatila riadne a včas, dostala sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto uložil žalovanej takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi zo sumy 279,30 s 5,05 % ročný úrok z omeškania od 16.10.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru) až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
25. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných zmluvných úrokov, ktoré požadoval aj po zosplatnení úveru vo výške 23,56 % ročne od 16.10.2014 do zaplatenia zo sumy 279,30 eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa právneho názoru súdu, žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v dôsledku výpovede nepatrí, pretože od tejto doby patrí veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný žalobca prevažne v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).