Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-126-2013.pdf
PDF · 105.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10C/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: X. P., K.. XX.XX.XXXX, O. W. D. XXX, XXX XX I. K. O., zastúpený: JUDr. Darina Solárová, advokátka so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 1.353,58 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania a trovy odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.473,58 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od Slovenskej sporiteľne, a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako poskytovateľ bankových služieb v zmysle zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 446769957 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.121,95 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 59 mesačných splátkach vo výške 29,68 eur. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.668,58 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.180,66 eur, riadneho úroku vo výške 157,73 eur a úroku z omeškania vo výške 330,19 eur. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, vrátane nákladov inkasného konania.
2. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn.: 10C/126/2016-112 dňa 10.06.2014, tak že súd v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 1.353,58 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania a v časti o zaplatenie sumy 120 eur súd konanie na základe čiastočného späťvzatia žalobcu zastavil. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd uznesením sp.zn.: 9Co/43/2015-148 zo dňa 16.03.2016 zrušil rozsudok okrem výroku o zastavení konania o zaplatenie 120 eur a vrátil vec prvostupňovému súdu s tým, že musí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
3. Súd nariadil pojednávanie dňa 06.09.2016, pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný a jeho právna zástupkyňa.
4. V zmysle § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, pokusom o zmier, podaniami právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.07.2013, 29.10.2013, 23.07.2014, podaniami právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.09.2013, 12.12.2013, 05.05.2014 a ostatným spisovým materiálom. A na ich základe bol zistený tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX dňa 30.01.2006. Podľa tejto zmluvy poskytla žalovanému úver vo výške 1.121,95 eur pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 17,30%, žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v mesačných splátkach po 29,68 eur po dobu 59 mesiacov. Konečná splatnosť úveru mala byť 10.01.2011. Žalovaný však nedodržal podmienky, keďže úver riadne a včas nesplácal, v dôsledku čoho mu vznikol vyššie uvedený nedoplatok. Slovenská sporiteľňa dňa 28.06.2012 svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila na žalobcu. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.668,58 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.180,66 eur, riadneho úroku vo výške 157,73 eur a úroku z omeškania vo výške 330,19 eur. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a to dňa 21.12.2012, vrátane nákladov inkasného konania. V zmysle uvedeného tak žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 1.353,58 eur s príslušenstvom a trovami tohto konania.
7. Súd posúdil uzavretú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákonom č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
8. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
9. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len citovaný zákon), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
17. Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa us. § 524 ods. 1 cit. zákona veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa ust. § 524 ods. 2 cit. zákona s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 121 ods. 3 cit. zákona príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej v texte len „dohoda“) podľa čísla spisu (ACC) č. 2.379.439 zo dňa 21.12.2012 podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uznal tam uvedený dlh a zaviazal sa ho splatiť v 24 pravidelných mesačných splátkach minimálne vo výške 50 eur k 25n dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 25.12.2012 a dátum splatnosti poslednej splátky je 25.11.2014.
28. Súd preskúmal túto dohodu a zistil, že v dohode nie je uvedené, či strany uzatvorili dohodu podľa Občianskeho alebo podľa Obchodného zákonníka, pričom tieto dva kódexy upravujú inštitút uznania záväzku. Podstata rozdielu inštitútu uznania záväzku úpravou v Obchodom a Občianskom zákonníku spočíva v tom, že v prípade uznania záväzku podľa občianskeho zákonníka musí byť v samotnom akte uznania uvedený aj dôvod takéhoto uznania záväzku.
29. Podľa § 558 OZ, v znení účinnom v čase podpísania dohody, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
30. Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení účinnom v čase podpísania dohody, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 31. Podľa jednotlivých náležitosti dohody tak možno vyvodiť, že vzhľadom na dôvod uznania záväzku uvedený v bode 2 tejto dohody, ide o dohodu uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka, a teda aj celý právny vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi občianskoprávnymi predpismi, pričom síce zmluva bola podpísaná v zmysle ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že ide o tzv. spotrebiteľské vzťahy, ktoré spadajú pod úpravu tzv. spotrebiteľských úverov, ktorých náležitostí upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, v tomto prípade je pre spotrebiteľa priaznivejšie, ak sa v tomto prípade tieto právne vzťahy spravujú podľa ustanovení občianskoprávnych predpisov.
32. Podľa § 110 ods. 1 OZ Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
33. Podľa § 2 písm. p. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, sa obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
34. Podľa § 2 písm. r. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, sa podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
35. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, sa odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,
36. Podľa § 4 ods. 1-4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
37. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
38. Súd preskúmal túto dohodu a zistil, že pri jej uzatváraní došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu voči žalovanému , keď v podstate sám za neho uznal jeho dlh pričom z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že žalobca tieto praktiky vykonáva na vopred pripravených, predtlačených formulároch,
do ktorých spotrebiteľ nemôže zasiahnuť a svojím konaním mu tak vnucuje iný právny úkon, ktorý má v tomto prípade dosť vážne následky spočívajúce v tom, že už premlčaný dlh sa tak považuje za nepremlčaný, a žalobcovi sa tak predlžuje premlčacia lehota o ďalších 10 rokov a teda môže si v prípade nedodržania platobnej disciplíny žalovaného uplatniť toto svoje právo na súde, aj napriek vedomiu že nekonal v súlade so zásadou poctivého podnikateľského styku.
39. Tento názor súdu ohľadom nekalej obchodnej praktiky žalobcu sa stotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove, ktorý v konaní sp.zn. 11Co/37/2012 uviedol, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
40. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie v r. 2004 sa Slovenská republika stala súčasťou Európskej únie a vznikla jej povinnosť dodržiavať aj právne normy európskej únie, a preto je potrebné v prípade dohody vziať do úvahy aj smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V čl. 3 ods.. 1 a 2 je definovaná nekalá zmluvná podmienka ako zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
41. Na základe uvedeného považuje dohodu o uznaní dlhu za neplatnú a tým aj následky s tým spojené, preto pristúpil ex offo k preskúmaniu, či nárok žalobcu nie je premlčaný.
42. Novelou č. 102/2014 Z.z. sa znovelizoval aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vložené nové ustanovenie a to § 5b, a to: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
43. Podľa znovelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
44. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
45. Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
46. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “
47. Zo všeobecných obchodných podmienok k splátkovým úverom vyplýva, že podľa bodu 7.3.3, že Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.
48. Podľa bodu 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta: a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní b) ak je Klient v omeškaní s platením Poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, l) ak Klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP,, v zmluve o úvere alebo zabezpečovacími zmluvami, alebo...
49. A v zmysle tohto ustanovenia bodu 7.6.1. je potom Banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
50. Ako už bolo vyššie uvedené, zo zmluvy možno vyvodiť skutočnosť, že žalovanému bola pôžička poskytnutá dňa 10.02.2006, ktorú sa zaviazal splatiť 59 mesačnými splátkami, a teda prvá splátka bola splatná dňa 10.03.2006. Vzhľadom na to, že žalobca uviedol, že úver bol automaticky zosplatnený, posledná splátka tak v zmysle toho mala byť splatná dňa 10.01.2011, v tomto prípade tak premlčacia doba začína plynúť podľa zročnosti jednotlivých splátok. Žalobca si svoje právo domáhať sa dlžnej sumy využil na súde až dňa 09.06.2014 t.j. dňom kedy návrh došiel súdu, súd preto v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na túto skutočnosť, a z dôvodu uplynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby, tento nárok žalobcu ex offo v celom rozsahu zamietol.
51. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
54. Súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných citácií o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v plnej výške, nakoľko bol v tomto konaní žalovaný úspešný, a žiadal priznať náhradu trov konania. O ich výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po skončení konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.