Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-264-2015.pdf
PDF · 104.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/264/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: H. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX W. XXX, Š. C. U., právne zastúpená JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovaným: I. T. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX W. XXX, Š. C. U., II. W. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX W. XXX, Š. C. U., III. H. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX W. XXX, Š. C. U., o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Žalobu o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným III. ako predávajúcim a žalovanými I. a II. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod číslom P. XXXX/XX z XX.XX.XXXX, je neplatná, zamieta.
Žalovaným I. až III. priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.05.2015 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 25.05.2015 sa žalobkyňa voči žalovaným I. až III. domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným III. ako predávajúcim a žalovanými I. a II. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod číslom P. XXXX/XX z XX.XX.XXXX. Súčasne navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcov I. až III. solidárne nahradiť jej trovy konania. 2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný III. odpredal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaným I. a II. ako kupujúcim spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 v parcele W.-Q. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a v parcele W.-Q. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 v k. ú. W., a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym pod č. P. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, ako je to zapísané na LV č. XXXX, k. ú. W.. Tým došlo k porušeniu jej predkupného práva v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný III. porušil jej predkupné právo a neponúkol jej tento podiel na odkúpenie. Keďže sa nejedná o blízkych príbuzných, domáha sa, aby súd vyslovil relatívnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Jej predkupné právo je založené priamo zákonom, keďže je spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností. 3. Žalovaný I. sa k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.02.2016, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím o uplatnenie predkupného práva, ale nesúhlasí so súdnym poplatkom a trovami, ktoré vzniknú. Žiada tak, aby tieto trovy znášala žalobkyňa. 4. Žalovaní II. a III. sa k žalobe, ktorá im bola riadne doručená do vlastných rúk, písomne aj napriek výzve súdu nevyjadrili. 5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 06.09.2016, a to v prítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu a žalovaného III. a v neprítomnosti žalovaných I. a II., keďže žalovaní I. a II. mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa neustanovili a o odročenie
pojednávania nepožiadali (žalovaný I. podaním zo dňa 02.09.2016 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a vyjadril súhlas s pojednávaním aj v jeho neprítomnosti). 6. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, pričom doplnila, že je tu jej právo na reparáciu protiprávneho stavu na právny stav, aký tu bol pred jeho porušením, t. j. navrátenie do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť iba inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa dovolali tým, že do dispozičnej sféry žalovaným I. až III. bola doručená žaloba. 7. Žalovaný III. sa na pojednávaní vyjadril k žalobe tak, že svoj spoluvlastnícky podiel predal, lebo nikto o tento záujem nemal. Kto mal záujem, tomu ho potom predal. Každý by mal záujem lacno nadobudnúť a potom to draho predať. Ďalej uviedol, že nemôže byť obmedzovaný so svojim právom nakladať a nemôže hľadieť na toho, kto zneužíva svoje právo a chce sa len obohatiť. 8. Žalobkyňa svoju argumentáciu v spore doplnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnej reči tak, že zmluvná voľnosť nakladať, teda scudziť, previesť spoluvlastnícky podiel je obmedzená zákonným predkupným právom. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým spoluvlastníkom. K ponuke sa má navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých podmienok s uvedením ceny podielu a času, do ktorého sa má návrh prijať. Určovací výrok je potrebný z hľadiska občiansko-právnej prevencie predchádzania ďalším sporom alebo v prípade, keď výrok neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom, napr. pred okresným úradom, katastrálnym odborom. Zákonným spôsobom dosiahnuť také právne pomery, aké existovali pre uzavretím neplatných zmlúv, je možno len určením tohto výroku o neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. V danom prípade sa rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jej predkupné právo. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo 46/2013 zo dňa 14.05.2014 v tom smere, že vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Treba zdôrazniť, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností je listinou, na základe ktorej okresný úrad, katastrálny odbor vyznačí formou záznamu predchádzajúci právny stav podľa ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu v zmysle ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. 9. Žalovaný III. sa na pojednávaní vyjadril už len v záverečnej reči, v ktorej uviedol, že za ním nikto nebol, aby mu svoju čiastku na predmetných pozemkoch predal. Nebude sa nikomu núkať, aby niekomu niečo dal zadarmo. Žalovaní I. a II. za ním prišli, aby im svoju čiastku predal a tak aj urobil. Žalobkyňa by chcela všetko zadarmo a potom to draho predať. Predmetné pozemky nie sú stavebnými pozemkami a žiada tak súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol. 10. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu. 11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 25.05.2015 vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. W. (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 5 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. V časti B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B2 Y. V. v podiele o veľkosti 1/6 titulom nadobudnutia: komasačný hárok č. XXX, parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX-XXX/XX a úradný záznam č. G. XXXX/XXXX-XXX/ XX; pod B3 T. V., rod. V. v podiele o veľkosti 1/6 titulom nadobudnutia: komasačný hárok č. XXX, parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX-XXX/XX a úradný záznam č. G. XXXX/ XXXX-XXX/XX; pod B5 žalobkyňa v podiele o veľkosti 2/6 titulom nadobudnutia: osvedčenie o dedičstve č. J. XXXX/XX, J. XXX/XX-XX/XX, úradný záznam č. G. XXXX/XXXX-XXX/XX a kúpna zmluva č. P. XXXX z XX.XX.XXXX-XXXX/XX; pod B7 L. V. v podiele o veľkosti 1/6 titulom nadobudnutia: osvedčenie o dedičstve č. XXD XXX/XX, J. XXX/XX č. Z. XXXX/XX-XX/XX a úradný záznam č. G. XXXX/XXXX- XXX/XX a pod B8 žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu o veľkosti 1/6 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. P. XXXX/XX z XX.XX.XXXX-X/XX, úradný záznam č. G. XXXX/XXXX-XXX/XX. Pod B6 je k vlastníkovi č. 2 evidovaná správa k všetkým nehnuteľnostiam na tomto LV Slovenským pozemkovým fondom. 12. Súd ďalej v zmysle ust. § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vychádzal z nesporných tvrdení žalobkyne, o ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, že žalovaní I. a II. nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k sporným pozemkom evidovaným na LV č. XXXX, k. ú. W. kúpnou zmluvou, ktorú ako kupujúci uzavreli so žalovaným III. ako predávajúcim a na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva žalovaných k sporným pozemkom do
katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod č. P. XXXX/XX zo dňa 02.01.2014 pod položkou výkazu zmien č. 1/14. Súčasne súd považoval za nesporné aj skutkové tvrdenie žalobkyne, že pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy so žalovanými I. a II. žalovaný III. neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach žalobkyni na kúpu. 13. Podľa ust. § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“) v znení zákona č. 281/2001 účinnom od 01.10.2001, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 14. Podľa ust. § 140 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 15. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“) v znení zákona č. 103/2010 Z. z. účinnom od 01.05.2010, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 16. Podľa ust. § 34 ods. 2 KZ v znení zákona č. 180/2013 Z. z. účinnom od 01.10.2013, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, [10ea) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 568/2007 Z. z.] okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. [10eb) § 228 Civilného sporového poriadku] 17. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Žalobkyňa sa tak v konaní ako opomenutý spoluvlastník sporných nehnuteľností dotknutý nesplnením si ponukovej povinnosti žalovaného III. (§ 140 OZ) domáhala určenia (deklarovania) neplatnosti (relatívnej) zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného III. na žalobcov I. a II. (podľa ust. § 40a OZ). 20. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. 21. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1 CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability CSP aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016) si súd dovolí poukázať na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“. 22. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať cit. ust. § 40a OZ. Relatívnej neplatnosti sa podľa cit. ust. § 40a OZ treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia cit. ust. § 40a OZ nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia cit. ust. § 40a OZ („pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa cit. ust. § 40a OZ vyvodiť z cit. ust. § 34 ods. 2 KZ, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. [pozn. je treba poukázať na to, že v súčasné znenie ust. § 34 ods. 2 KZ nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2010, pričom novelou KZ vykonanou zákonom č. 103/2010 Z. z. bol do znenia tohto ustanovenia doplnený odkaz pod 10eb) § 44a a 159a Občianskeho súdneho poriadku; ust. § 159a O.s.p. účinného do 30.06.2016: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“, pričom ust. § 228 ods. 2 CSP, ktoré nahradilo ust. § 159a O.s.p. znie: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“; teda aj z porovnania znenia ust. § 159a O.s.p. a ust. § 228 ods. 2 CSP je zrejmé, že vôľou zákonodarcu už s len určitými výnimkami nebolo zásadne umožniť žaloby o neplatnosť právnych úkonov hoci sa týkajúcich práv k nehnuteľnostiam]. 23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaných, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela W.-Q. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a parcela W.-Q. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 zo žalovaného III. na žalovaných I. a II., a
preto už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Súd z tohto dôvodu pre nadbytočnosť ani nevykonal ďalšie dokazovanie konkrétnymi listinami nachádzajúcimi sa v spise Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru spis. zn. P. XXXX/XX, ktorý spis ako dôkaz označila žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 25.05.2015 bez označenia konkrétnych listín ako dôkazov. 24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci, priznal žalovaným podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).