Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/182/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XXXX/X, Z., právne zastúpený JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, Prešov proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/180/2014-54 zo dňa 19.3.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV. o určení neprijateľných zmluvných podmienok a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Y., K. J. XXX/XX, Y., sp. zn. RK-PC-528/14-EK zo dňa 17.3.2014 na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Y., K. J. XXX/XX, Y. sp. zn. RK- PC-528/14-EK zo dňa 17.3.2014 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.9.2011 č. XXXXXXXXXX bod 8.4. „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a/ tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b/ tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa čl. 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2. žiadosti/zmluvy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.9.2011 č. XXXXXXXXXX bod 8. „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. bod 8.1. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu

poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 307,17 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, obsah pripojených listinných dôkazov, výsluch svedkyne C. F., A. A., citoval ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Medzi žalobcom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 20.9.2011 podpísaná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal žalobca splácať 42 mesiacov vo výške mesačnej splátky 80,57 Eur. Z karty klienta mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovi bola vrátane revolvingu vyplatená suma 1.284,25 Eur, z ktorej žalobca žalovanému splatil sumu 1.516,04 Eur. Dňa 12.3.2014 doručil žalovaný rozhodcovskému súdu K. legal arbiter s.r.o. žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu vo výške 1.859,50 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj zmluvnou pokutou. Následne dňa 17.3.2014 rozhodcovský súd Viktória v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-528/14-EK, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.859,50 Eur spolu so zmluvnou pokutou, ako aj úrokom z omeškania. Z pripojeného spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovský rozsudok žalobcovi bol doručený dňa 2.4.2014 a žaloba bola doručená súdu 29.4.2014, t. j. včas v 30-dňovej lehote. Medzi účastníkmi konania bola dňa 20.9.2011 podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, v ktorej si strany dohodli v bode 5, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred stálymi rozhodcovskými súdmi, ktorými sú Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v I. I. zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 2.4.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 15.4.2014 a vykonateľnosť dňa 23.4.2014.

2. Následne súd citoval ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dojednaná rozhodcovská zmluva na samostatnej listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, čím bola dodržaná písomná forma vyžadovaná zákonom. Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko zákon ju v ustanovení ust. § 3 ods. 1 definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ zákon umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli na riešení všetkých prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, nie je potrebné, aby boli v dojednaniach rozhodcovskej zmluvy presne špecifikované budúce spory, ktoré má rozhodnúť rozhodcovský súd. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že rozhodcovskú zmluvu uzatvorili v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je podľa obsahu spotrebiteľskou zmluvou. Platne uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní nemusí v spotrebiteľských právnych vzťahoch zakladať právomoc rozhodcovského súdu, a to z dôvodu jej možnej neprijateľnosti. Súd prvej inštancie preto preskúmal, či rozhodcovská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či bola individuálne dojednaná. V predmetnej veci nebola rozhodcovská zmluva obsiahnutá v spleti iných dojednaní zmluvy, resp. zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, ale účastníci ju uzatvorili na samostatnej listine, ktorá bola zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, pokiaľ žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne prepisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nebola dojednaná priamo v spotrebiteľskej zmluve, ale v čl. 14 nazvanom „Sankcie“ bod 14. 1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Zmluvnú pokutu možno dojedať len písomne, pričom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Všeobecné obchodné podmienky predložené rozhodcovskému súdu neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute. Zmluvnú pokutu možno uzavrieť buď samostatne, alebo ako súčasť zmluvy, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Odkaz na všeobecné obchodné

podmienky nemožno považovať za písomné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, pokiaľ tieto nie sú podpísané zmluvnými stranami. Navyše, zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda musí spĺňať náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a musí byť aj v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o zmluvnej pokute žalovaný zakomponoval do všeobecných obchodných podmienok, obsah ktorých žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, takže sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Pri spotrebiteľskom úvere nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené priamo v zmluve. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto rozhodcovský súd nemohol žalobcu zaviazať aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní) z dôvodu neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre spotrebiteľa (sídlo rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval v danom prípade je vo vzdialenosti viac ako 200 km od bydliska spotrebiteľa). Rovnako výber možnosti riešenia sporov je len zdanlivá. Prevažnú väčšinu sporov iniciuje žalovaný ako veriteľ. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo žalobca namietal samotnú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva rovnakého obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní. V tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov vo vzťahu k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy a dodal, že napriek tomu, že rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy, nešlo o rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanú, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Podpisom tejto zmluvy sa teda, či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky, spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ. Treba uviesť, že v drvivej väčšine prípadov je týmto iniciátorom práve dodávateľ. Súd prvej inštancie konštatoval, že takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a napriek tomu, že výsledok rozhodcovského konania je ničotným právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou zrušenia rozhodcovského rozsudku. K okolnostiam uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd poukázal na výsluch manželky žalobcu C. F., ako aj svedkyne A. A., z ktorých vyplynulo, že ak by žalobca ako záujemca o úver odmietol na pobočke podpísať predloženú rozhodcovskú zmluvu, nebol by mu zo strany žalovaného poskytnutý úver. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní (II. výroku) a o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku výrokom I. (§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

3. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca v žalobe žiadal vysloviť neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bode 8, bod 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej časti žaloby súd prvej inštancie vyhovel. Uviedol, že pri zmluvnom dojednaní bodu 8, bod 8.1 a 8.4, súd považoval neprijateľnosť nie v samotnom predmete dojednania a jeho ceny, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Z výsluchu svedkyne A. A. vyplýva, že táto podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne troch splátok úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie. Svedkyňa súdu uviedla, že je to riziko klienta. Súd prvej inštancie takúto službu i napriek deklaráciám, že jej podmienkou nie je podpis úverovej zmluvy, ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej cieľom je znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalobcu a jeho manželky, ktorí jednoznačne uviedli, že vôbec im zo strany žalovaného nebolo vysvetlené, že o takúto službu sa im zníži samotná poskytnutá istina úveru. O tomto vôbec nemali vedomosť, bolo im divné, že im bola poskytnutá ponížená suma a nie suma úveru, ktorý žiadali vo výške 1.500 Eur. Zmluvná podmienka, ktorá môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa, preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe, pričom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj iné rozhodnutie všeobecného súdu.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške 307,17 Eur, ktoré špecifikoval.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal III. a IV. výrok napadnutého rozsudku v časti výrokov o určení neprijateľných podmienok. Poukázal na to, že v predmete konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť len rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku alebo zamietnutie žaloby. Meritórne v tomto konaní súd vec nerieši, teda nerozhoduje o nároku uplatňovanom v rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o vydaní bezdôvodného obohatenia, o náhrade škody ani o samotnom ustanovení zmluvy. V časti určenie neprijateľnosti mal preto súd prvej inštancie buď žalobu zamietnuť alebo vylúčiť na samostatné konanie. Postup súdu nemá oporu v zákone a vôbec odporuje zmyslu konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť záverov, ktoré vo vzťahu k časti neprijateľnej dohody o poskytnutí služby. V tejto časti poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na základe čoho súd dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby nemá charakter individuálne dohodnutého ustanovenia, že spôsobuje nerovnováhu v postavení strán a že táto nerovnováha má charakter značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s náležitým odôvodnením rozhodnutia súdu. Dohodu o poskytnutí služby považoval za samostatne uzatvorenú zmluvu s poukazom na ust. § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bola riadne uzavretá, osobitne podpísaná a graficky odlíšená od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej namietal záver súdu o protiplnení, akým je odklad splatnosti splátok. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy, ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu platiť vopred. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/1956/2007, z ktorého právneho záveru vyplýva, že je v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala výhodu pre žalovaného ako dodávateľa, a to jednoducho tým, že kupón pri nákupe tovaru v dojednanej dobe uplatní, prípadne zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón darčekový certifikát postúpi. Ide pritom o aktivitu, ktorú možno po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať. Zmyslom ustanovení § 55 a § 56 Občianskeho zákonníka je síce chrániť spotrebiteľa, avšak iba pred podmienkami neprimeranými v spotrebiteľských zmluvách. Ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané podmienky za také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, v čom bod 8.4 spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán. Viaceré ustanovenia zákonov ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s platením vopred pred poskytnutím služby. Právo na odklad splátok sa nadobúda ihneď, čiže nejde o platbu za niečo neisté. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Právna zástupkyňa žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

6. Vychádzajúc z citovaného ust. § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, odvolací súd posudzoval dôvody podaného odvolania v zmysle Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 z dôvodu, že podaním odvolania žalovaným dňa 7.5.2015 procesné účinky zostali zachované. Vzhľadom k tomu, že Civilný sporový poriadok nemá ekvivalent v právnej úprave týkajúcej sa ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd s poukazom na princíp právnej istoty a v súlade s legitímnym očakávaním účastníka, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, ako aj v súlade s princípom zákonnosti, t. j. ústavného a eurokonformného výkladu každého ustanovenia zákona (čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku) pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky týkajúcej sa aplikácie ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, vychádzal z predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016.

7. Odvolaním bol napadnutý III. a IV. výrok napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v predmete konania, ktorým sa žalobca domáhal povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a jeho zrušenia, nebol súd prvej inštancie oprávnený posudzovať neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.9.2011 č. XXXXXXXXXX bodu 8.4 a vo vzťahu k odplate za poskytnutie odkladu splatnosti úveru a bodu 8 dohode o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bodu 8.1..

8. Ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku je vyjadrením oprávnenia súdu rozhodnúť nad rámec žaloby strany sporu, ak to zákon umožňuje. Základným predpokladom pre postup vyplývajúci z ust. § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku je, že predmetom sporu je vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide o oprávnenie súdu rozhodnúť v sporovom konaní nad rámec žaloby strany sporu, t. j. ultra petitum. Z obsahu žaloby v predmetnom konaní však vyplýva, že žalobca navrhoval vyslovenie neprijateľných podmienok vo vzťahu k bodu 8.4 a bodu 8.1, a preto v tejto časti bol súd prvej inštancie viazaný žalobou strany sporu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie bol oprávnený a zároveň povinný v sporovom konaní viazaný rozsahom žaloby o tejto časti žaloby rozhodnúť i napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia poukázal len na ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, a preto uplatnená námietka právneho zástupcu žalovaného, že súd nebol oprávnený posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok nebola dôvodná.

9. Pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok bodu 8.4 a 8 bodu 1, súd prvej inštancie správne vychádzal z okolností uzavretia zmluvy, resp. podmienok jej uzavretia, ako aj z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere ako štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je predkladaná spotrebiteľom na predloženom formulári, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Takéto uzatváranie zmluvných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navyše súd prvej inštancie vychádzal z okolností uzavretia zmluvy, ako aj aplikácie bodu 8.1 a bodu 8.4 zmluvných podmienok, najmä z výpovede svedkyne A. A., ktorá pôsobila vo funkcii finančného agenda u žalovaného a ktorá vo výpovedi uviedla, že žalobca uzatvoril celkom 3 zmluvy o úvere so žalovaným. Pri ich uzatváraní bola aj jeho manželka. Klientovi odpovedajú na všetky otázky, najčastejšie sa klient pýta, aká bude výška mesačnej splátky a rovnako doba splácania úveru, ako aj výška úroku. Pokiaľ ide o istiny, ktoré predkladajú k podpisovaniu, klienta informujú o tom, že im

dávajú na podpis dvakrát zmluvu o revolvingovom úvere, hodnotenie dlžníka, dvakrát rozhodcovskú zmluvu, európske štandardné veci, informáciu o ročnej priemernej miere nákladov a zrážku zo mzdy. Ku každej z týchto listín povedia klientovi dve - tri vety. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, klienta informujú o tom, že rozhodcovský súd rozhoduje v prospech spoločnosti žalovaného vtedy, ak klient dlhodobo nespláca úver. Všetky listiny má klient k dispozícii, má možnosť si ich prečítať. Pokiaľ ide o službu o odklade splátok z roku 2015 je už táto služba poskytovaná na osobitnom tlačive, ale v minulosti bola zakomponovaná priamo do samotnej zmluvy. V súčasnosti je možné poskytnúť odklad od splátok iba v dvoch prípadoch, a to pre prípad straty zamestnania alebo práceneschopnosti. V čase, keď zmluvu podpisoval žalobca, bol tam aj prípad úmrtia. Túto službu žalobca aj využil, a to pri 14 a 16 splátke, využil možnosť odkladu splátok, nakoľko prišiel o zamestnanie. Bol informovaný, že táto služba sa spoplatňuje. Zároveň klient býva informovaný o tom, že o túto sumu mu príde nižšia suma úveru. V minulosti sa podpisovala biankozmenka. Rozhodcovská zmluva, ktorú podpísali účastníci sa používa 4 až 5 rokov dozadu. Na pobočke nemajú rokovací poriadok ani Sadzobník poplatkov rozhodcovských súdov, a ak by nechcel žalobca podpísať rozhodcovskú zmluvu, žalovaný by mu úver neposkytol. Mohol by odmietnuť poskytnutie služby, a to odklad splátok, ako aj zrážky zo mzdy, avšak rozhodcovskú zmluvu podpísať klient musel, lebo inak by mu žalovaný úver neposkytol. V prípade, ak klient službu spočívajúcu v odklade splátok využije, pričom platí splátky pravidelne, žalovaný mu túto sumu nevráti, je to riziko klienta. Klient sa preukazuje potvrdením o príjme od zamestnávateľa, rovnako sa prezerá do registra nebankoviek, ak tam žalobca nebol registrovaný, preto pre nich bol bonitný klient a úver mu poskytli. Poplatok za poskytnutie odkladu splátok sa určuje percentom a závisí od výšky úveru. Čím je úver vyšší, tým je aj poplatok vyšší. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením neprijateľných zmluvných podmienok ohľadne dojednania bodu 8.1 a 8.4 z dôvodu okolností uzavretia tejto zmluvy, možnosti žalobcu ako spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Je nesporné z výpovede svedkyne A., F., že žalobca nemal inú možnosť pokiaľ mal záujem o poskytnutie úveru len úver podpísať a prijať predformulované zmluvné podmienky žalovaným. Z obsahu žaloby je nesporné, že právny vzťah vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, že dojednané zmluvné podmienky žalovaný používa vo viacerých prípadoch, žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, a preto záver o ich neprijateľnosti bol súdom vyslovený správne. Navyše v tomto konaní bol súd viazaný žalobou, lebo žalobca sa priamo domáhal určenia neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v bode 8.1 bodu 8.4, a preto súd prvej inštancie v danom prípade nerozhodoval o posudzovaní týchto zmluvných podmienok ex offo. Len uvedenie ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 12 ods. 5) nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto ani túto namietanú skutočnosť odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Navyše napadnuté rozhodnutie je jasné zrozumiteľné a presvedčivé. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná. Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku vo výrokoch III. a IV. o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vo výroku o trovách konania.

10. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanému. O výške náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.