Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/59/2005

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v spore žalobcu : J. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. Q.W. XXX/XX, D.W., zast. JUDr. Daniel Sadák, advokát, so sídlom Židovská 5, 811 01 Bratislava, proti žalovaným : 1. Okresný súd Bratislava II, so sídlom Drieňová 5, Bratislava, IČO : 039 489, 2. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO : 00 166 073, o vydanie veci in eventum o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.02.2005 sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí in eventum náhrady škody. Pôvodne si žalobca nárok uplatňoval proti žalovaným 1/S.. X. Z., advokátka - právna zástupkyňa C. H.S. pri výkone rozhodnutia vo veci sp.zn. E 1985/01, 2/ C. H.- dedičke po poručiteľovi X.. E. J., ktorá nadobudla predmetný byt, 3/ X.. W. F.- užívateľovi bytu na S. X v D., 4/ Okresnému súdu Bratislava II- z dôvodu porušenia zákona pri výkone rozhodnutia v konaní pod sp.zn. E1985/01, 5/ C. B. - pracovníčke Okresného súdu Bratislava II. 2. Žalobca návrh zdôvodnil tým, že od roku 1983 bola družkou X.. E. J. a v roku 1987 sa nasťahovali do bytu na S. X v D. a žili v spoločnej domácnosti. V roku 1996 podal X.. J. návrh na začatie konania o vypratanie predmetného bytu. Dňa 06.11.1996 vydal Obvodný súd Bratislava II rozsudok č.k. 18C/73/96-19, ktorým súd zaviazal odporcu ( v tomto konaní žalobcu) vypratať predmetný byt. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však nebolo do spisu založené a X.. J. žalobcu ubezpečil, že sa nemusí obávať, že sa nemusí vysťahovať a byt vypratať. Po smrti X.. J. sa vlastníkom predmetného bytu stala C. H. (pôvodne žalovaný v 2.rade), ktorá podala na Okresný súd Bratislava II návrh na vypratane predmetného bytu. Vo februári 2003 žalovaný v 1.rade (právny zástupca žalovaného v 1. rade v konaní o vypratanie bytu) telefonicky žalobcovi oznámil, že dňa 27.02.2003 sa uskutoční výkon rozhodnutia, aby bol prítomný v byte. K výkonu rozhodnutia v uvedený deň nedošlo. Nasledujúci deň 28.02.2003 žalobca zistil, že v predmetnom byte pôvodne žalovaný v 5. rade realizuje výkon rozhodnutia a spisuje zariadenie a hnuteľné veci v byte. Vtedajší právny zástupca žalobcu kontaktoval pôvodne žalovaného v 1. rade a dohodli sa, že dňa 05.03.2003 si žalobca preberie najpotrebnejšie osobné veci a zvyšok si prevezme v lete 2003. Následne žalobca zistil, že v byte býva pôvodne žalovaný v 3. rade a hnuteľné veci a zariadenie bytu sú vyložené ku kontajnerom domu a na schodisku domu. Pôvodne žalovaný v 1. rade tak porušil dohodu o ponechaní vecí žalobcu v byte uzavretú 28.02.2003 a pri odovzdávaní bytu pôvodne žalovanému v 3.rade nezabezpečil ich úschovu, čím vznikla žalobcovi značná škoda. 3. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2005 a následne podaním doručeným súd dňa 03.06.2005 žalobca upravil žalobný návrh tak, že presnejšie špecifikoval hnuteľné veci, ktoré žiada v konaní vydať a pôvodný žalobný petit zmenil tak, že žiada vydanie hnuteľných vecí alebo alternatívne zaplatenie náhrady skutočnej škody vo výške 381.200,-Sk.

4. Pôvodne žalovaný v 4. rade v podaní doručenom súdu dňa 08.07.2005 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, a poukázal na to, že pôvodne žalovaný v 5. Rade je zamestnancom pôvodne žalovaného v 4. rade. 5. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2005 pôvodne žalovaný v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V podaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 18C/73/1993, ktorým mu bola uložená povinnosť byt vypratať. Žalobca bol prítomný pri výkone rozhodnutia a mal možnosť si veci prevziať. Dňa 05.03.2003 žalobca podpísal záznam o tom, že si z predmetného bytu prevzal hnuteľné veci a nemá voči vlastníkovi žiadne ďalšie nároky. K uzavretiu dohody o ponechaní vecí žalobcu v predmetnom byte nedošlo. V tomto konaní nie je pasívne legitimovaný nakoľko bol len splnomocneným zástupcom pôvodne žalovaného v 2. rade. 6. Súd uznesením č.k. 12C/59/2005-118 zo dňa 11.02.2014 a následne uznesením č.k. 12C/59/2005-181 zo dňa 28.01.2016 z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom skôr než sa začalo pojednávanie vo veci samej, zastavil konanie voči pôvodne žalovanému v 1. rade (S.. X. Z.), žalovanému v 2. rade (C. H.), žalovanému v 3. rade (X.. W. F.), a žalovanému v 5. rade (C. B.). Na základe dispozitívnych úkonov si tak žalobca uplatňoval svoje nároky len voči pôvodne žalovanému v 4. Rade(Okresnému súdu Bratislava II). 7. Podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 21.03.2016 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 11.04.2016 žiadal žalobca, aby súd pripustil do konania vstup Slovenskej republiky -Ministerstva spravodlivosti SR, na strane žalovaného. Návrh zdôvodnil tým, že pri vykonávaní rozhodnutia Obvodného súdu Bratislava 2 zo dňa 06.11.1996 č.k. 18C/73/96-19, o vypratanie bytu, resp. pri samotnom výkone rozhodnutia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. E/1985/01-16, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia vyprataním bytu a predajom hnuteľných vecí, bola žalobcovi nesprávnym úradným postupom orgány verejnej moci - Okresným súdom Bratislava II, spôsobená škoda. 8. Súd uznesením č.k. 12C/59/2005-203 zo dňa 19.04.2016 pripustil vstup Slovenskej republiky - Ministerstva spravodlivosti SR, do konania, ako žalovaného v 2. rade. 9. Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 12.05.2016 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V podaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. K vyprataniu hnuteľných vecí žalobcu malo dôjsť 28.03.2003 a k prevzatiu vecí dňa 05.03.2003. Žalobca sa o vzniku škody dozvedel najneskôr v deň podania návrhu dňa 21.02.2005, preto subjektívna lehota podľa ust. Zákona č. 58/1969 Z.Z. uplynula dňa 21.02.2008 a keďže si žalobca voči nemu uplatnil nárok až dňa 11.4.2016, je nárok premlčaný. Rovnako uplynula aj objektívna premlčacia doba, a to dňom 21.02.2015. V prípade, ak by súd námietky premlčania neposúdil ako dôvodné, je potrebné uviesť, že k výkonu rozhodnutia Obvodného súdu Bratislava II zo dňa 06.11.196 č.k. 18C/73/96-19, došlo z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote určenej súdom do 14.01.1997 alebo najneskôr do novembra 2002, kedy k vyprataniu došlo, predmetný byt dobrovoľne nevypratal. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava II a vznikom škody a neuniesol ani dôkazné bremeno v časti uplatnenej výšky škody. 10. Súd vo veci nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to výsluch svedka W. Q., svedka C. B., a to s poukazom na čl. 17 a s prihliadnutím na námietku premlčania uplatnenú žalovaným v 2. rade v konaní. 11. Na žiadosť účastníkov konania súd vo veci pripojil spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. E 1985/01, z ktorého zistil, že navrhovateľka C. H. podala proti odporcovi J. Q. návrh na výkon rozhodnutia vyprataním bytu bez náhrady, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/73/93-19 zo dňa 06.11.1996. Súd uznesením č.k. E 1985/01-16 zo dňa 22.11.2002 nariadil výkon rozhodnutia vyprataním trojizbového bytu č. XX, S. B.. Č.. X, Bratislava. Uznesenie bolo povinnej (v tomto konaní žalobcovi) doručované na adresu S. X C. D., v odbernej lehote neprevzaté. Dňa 10.02.2003 konajúci súd vydal upovedomenie o vyprataní bytu, pričom termín vypratania určil na deň 28.02.2003 o 9.30 hod. Upovedomenie doručované povinnej (v tomto konaní žalobcovi) doručované na adresu S. X C. D., v odbernej lehote neprevzaté. Dňa 28.02.2003 realizácia vypratania bytu, za prítomnosti povinnej ( v tomto konaní žalobcu). Súd uznesením č.k. E/1985/2001-51 zo dňa 27.05.2016 konanie v časti výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinnej na uhradenie trov výkonu rozhodnutia vo výške 700,- EUR zastavil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie povinný, vec nie je právoplatne skončená. 12. Žalobca svoj návrh právne a skutkovo voči žalovaným vymedzil ako nárok na vydanie veci in eventum ako nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ku ktorému došlo pri výkone rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde II sp.zn. E 1985/01. 13. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu zápisnicu vo veci vypratania bytu zo dňa 28.02.2003, fotokópiu pokladničného dokladu o zakúpení práčky ELEKTORLUX, fotokópiu

pokladničného dokladu o zakúpení nábytkovej zostavy, fotokópiu pokladničného dokladu o zakúpení sedacej súpravy, čestné vyhlásenie zo dňa 06.09.2016 a vo veci sa vyjadril. 14. Súd vo veci konal v neprítomnosti žalovaného v 1 rade v súlade s ust. § 180 CSP. 15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 16. Podľa 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. 17. Podľa § 18 ods. 2 cit. Zákona, Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 18. Podľa § 22 ods. 1 cit. Zákona, Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. 19. Nakoľko žalovaný v 2. rade v konaní vzniesol námietku premlčania, súd prednostne skúmal uplatnenú námietku premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradný postupom. Pri rozhodovaní o námietke premlčania uplatneného nároku na náhradu škody súd aplikoval ust. zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalobca odvodzoval od nesprávneho úradného postupu pri výkone rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde II sp. zn. E 1985/01, ktoré sa realizovalo v dobe účinnosti Zákona. 20. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. platí, že pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, riadia sa právne vzťahy ním upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v ustanovenej dobe; na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. 21. Podľa § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody nesprávny úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb. je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode, v takom prípade na rozdiel od škody uplatňovanej vydaním nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny význam zrušenie rozhodnutia, ktorému prípadne i predchádzal nesprávny úradný postup ani deň jeho doručenia (oznámenia) poškodenému. Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá - v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. za škodu je zodpovedný vždy štát (§ 18 a § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti povinného subjektu. 22. Z podaného návrhu doručeného súdu dňa 25.02.2005 ako aj výsluchom žalobcu súd ustálil, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel najneskôr dňom 21.02.2005, t.j. dňom napísania žalobného návrhu. Vychádzajúc z podaného návrhu zo dňa 21.02.2005, v ktorom žalobca špecifikoval výšku škody, ktorú následne v časti vzal podaním doručeným súdu dňa 04.04.2005 späť, podkladom zoznamu hnuteľných vecí s uvedením ich hodnoty je zápisnica o výkone rozhodnutia vo veci vypratania zo dňa 28.02.2003. Na strane poškodeného tak bola jednak vedomosť o nesprávnom úradnom postupe ako aj o tom, že mu

vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú mohol vyjadriť v peniazoch. Nebolo potrebným, aby v danom čase žalobca bol schopný posúdiť existenciu (dôvodnosť) nároku na náhradu škody po právnej stránke. I keby súd prihliadol na obranu žalobcu, že o vzniku škody sa dozvedel až dňom doručenia rozhodnutia uznesenia o zastavení konania v časti výkonu rozhodnutia, t.j. dňom 13.01.2016, súd má za to, že doručenie uvedeného rozhodnutia nemá a nemalo vplyv na vedomosť poškodeného o vzniku škody. 23. Súd tak ustálil, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom začala plynúť najneskôr dňom 21.02.2005 a uplynula dňom 21.02.2008. Keďže si žalobca nárok voči žalovanému v 2. rade uplatnil až podaním predloženým súdu na pojednávaní dňa 21.03.2016, urobil tak po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. 24. I keď Zákon nemá osobitné ustanovenie o objektívnej dobe, v ktorej sa premlčuje právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, trvanie objektívnej premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu, je treba posudzovať podľa ustanovení § 22 ods. 1 a 2 Zákona, ktorý síce explicitne jej dĺžku nestanovuje, uvedenú medzeru je však možné vyplniť analógiou. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 430/2011 zo dňa 18.01.2012, ktorým ústavný súd vyslovil právny názor, že vo vzťahu k ustanoveniam § 22 až § 24, z ktorej vyplýva, že "tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba" je "stanovená jednotne pre konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako aj konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím", je dĺžka objektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, desaťročná. 25. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu tak analogicky začal plynúť dňom, kedy došlo ku škode. Súd v danom prípade totožne ako v prípade subjektívnej premlčacej lehoty ustálil, že objektívna premlčacia lehote začala plynúť najneskôr dňom 21.02.2005 a uplynula dňom 21.02.2015. Keďže si žalobca nárok voči žalovanému v 2. rade uplatnil až podaním predloženým súdu na pojednávaní dňa 21.03.2016, urobil tak po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. 26. Na základe uvedeného súd ustálil, že námietka premlčania uplatnená žalovaným v 2 rade, titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je dôvodná. I v prípade, ak by súd aplikoval ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, dospel by k rovnakým právnym záverom. 27. Podľa § 18 ods. 1 Zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. 28. Podľa § 104 zákona č. 385/2000 Z. z.o sudcoch a prísediacich, za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát. 29. V danom prípade zákon č. 58/1969 Zb., ako osobitný právny predpis upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto úprava lex generalis (Občianskeho zákonníka) sa nemôže uplatniť, ak jestvuje úprava v lex specialis (v zákone č. 58/1969 Zb.), teda osobitný predpis má prednosť pred všeobecným predpisom (vyjadrenie interpretačnej zásady "lex specialis derogat legi generali"). Zodpovednosť štátu za nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý mal za následok škodu, je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.). Keďže žalobca svoj nárok v časti vymedzil ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postup, v tejto časti nesvedčí žalovanému v 1. rade pasívna vecná legitimácia, lebo nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. 30. Aj v prípade, ak by súd neposúdil námietku premlčania uplatnenú žalovaným v 2. rade ako dôvodnú, žalobu by zamietol, a to pre nesplnenie zákonných podmienok na zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (rovnako ako zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu) je zodpovednosť objektívna (bez ohľadu na zavinenie), u ktorej, aby bola daná, musia byť súčasne (kumulatívne) splnené tieto tri podmienky: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 31. Pojem škody Zákon bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ale nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. 33. Príčinná súvislosť je vzťahom príčiny a výsledku, ktorý je daný vtedy, ak je daná skutočnosť v takom vzťahu k inej skutočnosti, že podľa všeobecnej skúsenosti, resp. odborných znalostí je treba ju pokladať za príčinu druhej, a túto za jej výsledok. Otázku danosti príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a určitou ujmou treba riešiť na základe skúmania konkrétnych zistení; tento vzťah musí byť však bezprostredný, nie sprostredkovaný. Z hľadiska naplnenia uvedených podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zaťažuje dôkazné bremeno poškodeného - žalobcu. 34. Aj v prípade, ak by súd mal za preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce vznik škody. Žalobca výšku škody v konaní preukazoval zápisnicou zo dňa 28.02.2003, fotokópiami pokladničných dokladov o kúpe práčky ELEKTORLUX, nábytkovej zostavy, sedacej súpravy a čestným vyhlásením zo dňa 06.09.2016. Zápisnicu zo dňa 28.02.2003 nemožno považovať za relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo žalobcu k uvedeným hnuteľným veciam, nakoľko bola spisovaná len za prítomnosti žalobcu, keďže pôvodný vlastník X.. J. v roku 2000 zomrel. Ani jedna zo zúčastnených osôb, s výnimkou žalobcu, sa tak nemohla objektívne vyjadriť k tomu, ktoré hnuteľné veci v predmetnom byte boli vo vlastníctve žalobcu. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu v predmetnom byte spolu s X.. J. žili od roku 1988, pričom v rokoch 1988-1992 býval X.. J. v predmetnom byte sám, z čoho možno vyvodiť, že v byte sa nachádzali aj jeho základné hnuteľné veci potrebné na bývanie. Za hodnoverný doklad preukazujúci výšku škody súd nepovažoval ani čestné vyhlásenie žalobcu, a dôkaznú situáciu by nezmenil ani výsluch manžela žalobcu, nakoľko sa jedná o osoby blízke. Vzhľadom k uvedenému možno ustáliť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky škody, ktorú si v konaní uplatňuje. Zároveň žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno preukazujúce, že bol vlastníkom hnuteľných vecí, vo vzťahu ku ktorým si náhradu škody uplatňuje. 35. V konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tvrdený nesprávny úradný postup a vznik škody musia byť v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vedieť preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. 36. Z obsahu spisového spisu a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že X.. J. podal návrh na začatie konania o vypratanie predmetného bytu. Rovnako po smrti X.. J. musel mať žalobca, nakoľko nebol manželom X.. J.W., vedomosť o tom, že byt je predmetom dedičstva po poručiteľovi X.. J., z čoho vyplývalo, že dedič si uplatní svoje práva k predmetnému bytu. Z podanej žaloby je zrejmé, že sa žalobca s právnym zástupcom dediča po poručiteľovi X.. J. dohodol, že veci z predmetného bytu si prevezme dňa 05.03.2003 a zostatok v lete 2003. Nakoľko pri výkone rozhodnutia neboli hnuteľné veci nachádzajúce sa v predmetnom byte z neho odstránené a po dohode s právnym zástupcom dediča v ňom boli ponechané, nemohli byť logicky ani odovzdané povinnému príp. dané do úschovy. Ak podľa tvrdenia žalobcu tretia osoba vypratala hnuteľné veci príp. ich časť z predmetného bytu, k uvedenému nedošlo na základe rozhodnutia súdu. Súd tak ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce príčinnú súvislosť t.j. vzťah medzi konkrétnym konaním škodcu a konkrétnou ujmu poškodeného (ak vznikla). 37. V časti alternatívneho žalobného návrhu na vydanie veci, je potrebné aplikovať ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešnosti podania reividikačnej žaloby je: a) vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka a táto ju nie je ochotná vydať, b) držba veci inou osobou nie je oprávnená, c) žalobu podal oprávnený vlastník. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce ani splnenie základnej podmienky na podanie žaloby o vydanie, a to preukázanie, že bol vlastníkom príp. oprávneným držiteľom uvádzaných hnuteľných vecí, aby mu tak súd mohol priznať právnu ochranu

ako vlastníkovi. I v prípade, ak by žalobca preukázal, že je vlastníkom príp. oprávneným držiteľom uvádzaných hnuteľných vecí, v konaní žalobca nepreukázal, že žalovaní držia hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu a sú tak povinní ich žalobcovi vydať. Vzhľadom k uvedenému tak súd ustálil, že žalobca ani v časti alternatívneho petitu na vydanie veci, neuniesol dôkazné bremeno. 38. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 41. O trovách konania rozhodol súd analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, a keďže žalovaným trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že povinný svoju povinnosť uloženú týmto rozsudkom nesplní, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.