Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14C-195-2015.pdf
PDF · 72.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/195/2015
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank, a.s. IČO: 49240901, so sídlom Praha 4 - Hvězdova 1716/2b, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava
- Mlynské Nivy 49, proti žalovanému: E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom R. - J. XXX, o zaplatenie sumy 16 518 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č.k. 14C/195/2015 - 46 zo dňa 12.8.2015.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2015 proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 16 518 CZK spolu so zmluvným úrokom vo výške 21,90% ročne zo sumy 10 000 CZK ročne od 25.9.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 16 518 CZK od 25.9.2014 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že žalobca je obchodná spoločnosť Raiffeisenbank a.s. , so sídlom Praha 4, Česká republika. Žalovaný je fyzická osoba so slovenským štátnym občianstvom trvale bytom J. XXXX, XXX XX R.. Žalovaný uzatvoril dňa 29.9.2010 so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na ktorej základe Banka zriadila a viedla žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný uzatvoril dňa 25.5.2011 so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Banka poskytla žalovanému prostredníctvom účtu peňažné prostriedky až do výšky Povoleného debetu v sume 10.000,- CZK. Žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o povolenom debete. Žalobca s okamžitou účinnosťou zrušil povolený debet a už vyčerpanú čiastku vyhlásil za okamžite splatnú. Dlžná čiastka bola ku dňu okamžitej splatnosti vyčíslená na 16.518,- CZK . Žalobcovi teda vznikla ku dňu 24.9.2014 pohľadávka voči žalovanému špecifikovaná celkovo 16.518,- CZK.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 14C/195/2015 - 46 zo dňa 12.8.2015.
3. Súd pri pokusoch o doručenie platobného rozkazu č.k. 14C/195/2015 - 46 zo dňa 12.8.2015 zisťoval pobyt žalovaného, nakoľko sa platobný rozkaz žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu nepodarilo doručiť. Keďže ani rozsiahlym šetrením sa nepodarila zistiť adresa na doručovanie pre žalovaného, súd vo výroku III. uznesenia zrušil platobný rozkaz v plnom rozkazu s poukazom na ust. § 266 ods. 3 CSP.
4. Súd ďalej šetrením pobytu žalovaného zistil, že žalovaný má stále evidovaný ako trvalý pobyt adresu R., J. XXX. Zo šetrenia ORPZ v X. vyplýva, že žalovaný na uvedenej adrese nebýva už asi 8 rokov, pričom by sa mal zdržiavať v O., pravdepodobne v meste Písek. Zo správy Obce R. vyplýva, že žalovaný
na adrese miesta trvalého bydliska menovaný nebýva, ani sa z neho neodhlásil , napriek tomu, že už tam býva nový nájomník. Žalovaný odišiel od septembra 2010 pracovať do Českej republiky s tým, že adresa jeho pobytu i zamestnávateľa im nie je známa.
5. Vzhľadom na to, že vo veci je daný cudzí prvok musel sa súd primárne zaoberať svojou právomocou. Právomoc súdu sa posudzuje podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
6. Podľa kapitoly II., Oddiel 4, článok 18, bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1215/2012 z 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa kapitoly II., Oddiel 8, článok 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012,ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
7. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Cieľom nariadenia č. 1215/2012 je uľahčiť prístup k spravodlivosti najmä tým, že sa v ňom stanovujú pravidlá týkajúce sa právomocí súdov a pravidlá týkajúce sa rýchleho a jednoduchého uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vydaných v členských štátoch. Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie č. 44/2001 (nariadenie Brusel I). To sa však naďalej uplatňuje na konania začaté pred tým, ako nariadenie č. 1215/2012 nadobudne účinnosť 10. januára 2015 (pre ďalšie podrobnosti pozri článok 66 nariadenia č. 1215/2012). Nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Nariadením sa určuje členský štát, ktorého súdy majú právomoc rozhodnúť o občianskych a obchodných sporoch vo veciach s medzinárodným prvkom.
9. Pre aplikáciu Nariadenia Brusel I. (ďalej len nariadenie) je splnená aj podmienka teritoriálnej pôsobnosti, keďže toto nariadenie sa aplikuje v členských štátoch EÚ. Zároveň je splnená aj podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor týkajúci sa porušenia povinností v oblasti občianskeho práva, konkrétne ide o spor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nariadenie v rozsahu svojej pôsobnosti teda nahrádza ustanovenia o miestnej príslušnosti uvedené v Občianskom súdnom poriadku. Medzinárodný prvok je v predmetnom spore daný tým, že žalobca a žalovaný majú sídlo resp. bydlisko mimo územie SR.
10. V zmysle nariadenia súd konajúci vo veci posudzuje otázku či má žalovaný bydlisko v štáte, v ktorom pôsobí, podľa svojho vnútroštátneho práva. Slovenská doktrína a prax obdobne ako aj česká vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p. Pod bydliskom osoby sa tak rozumie miesto, v ktorom sa fyzická osoby zdržuje v úmysle zdržovať sa tam trvalo. Na existenciu tohto úmyslu je možné usudzovať z vonkajších okolností, napr. miesto v ktorom má osoba svoju rodinu a ak nemá rodinu, miesto v ktorom vykonáva svoje povolanie, za predpokladu že tam má tiež byt. Bydlisko tak nie je závislé od registrácie osoby v registri obyvateľstva, trvalý pobyt môže byť považovaný len za jeden z ukazovateľov, že osoba má v danom mieste bydlisko. Z uvedeného je teda zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tam trvalo zdržiavať.
11. Súd preskúmaním predmetného návrhu dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie danej spotrebiteľskej veci. Je nesporné, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, keď na jednej strane vystupuje ako žalobca banka - veriteľ so sídlom v Prahe a na strane druhej je žalovaný spotrebiteľ, pričom žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o povolenom debete finančné prostriedky do výšky limitu 10 000 Kč, ktoré sa odporca zaviazal splácať. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že predmetná spotrebiteľská zmluva síce bola uzavretá so slovenským štátnym občanom, ktorý má trvalé bydlisko stále vedené na adrese uvedenej aj v zmluve o poskytovaní bankových služieb zo dňa 29.9.2010, ktorá bola uzavretá v J., avšak samotná zmluva o povolení debetu je už adresovaná žalovanému na adresu J., St. H. XXX.
Je teda zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný má obvyklý pobyt práve v Českej republike, v meste J.. Skutočnosť, že žalovaný sa zdržiava v Českej republike vyplýva aj z vykonaného šetrenia v tomto konaní. Podľa českej súdnej praxe bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalovaný má bydlisko na území členského štátu, v ktorom je žalovaný a že tým pádom je v spore s medzinárodným prvkom, v ktorom sa medzinárodná právomoc riadi pravidlami Nariadenia , znáša žalobca (napr. rozhodnutie OS Cheb sp. zn. 15C/45/2006 uverejnené v časopise Právnírozhledy č. 6/2008). Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie smeruje predovšetkým k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzené právo žalovaného byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 nariadenia súd štátu,v ktorom má žalovaný bydlisko.
12. S poukazom na uvedené zistenia, súd dospel k tomu záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal v čase začatia konania bydlisko na území SR, ale naopak možno uzavrieť, že bydlisko žalovaného na území SR, tak ako to má namysli Nariadenie nemá, ale jeho ich bydliskom je územie Českej republiky, pravdepodobne mesto J.. Vzhľadom na to, že nedostatok medzinárodnej právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).