Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-15-2016.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/317/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky F. U., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúcej na I. ulici č. X v V., zastúpenej R.. Y. R., advokátkou E. kancelárie so sídlom na Y. ulici č. XX v V., proti K.. T. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu v W. L. č. XX, ktorý je povinný podľa návrhu platiť výživné, (ďalej ako navrhovateľky), zastúpenému R.. R. J., advokátom E. kancelárie so sídlom na R. ulici č. XX v V., za účasti matky navrhovateľky V. U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej na I. ulici č. X v V., zastúpenej R.. Y. R., advokátkou E. kancelárie so sídlom na Y. ulici č. XX v V., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zaväzuje otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške po 270 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec navrhovateľky povinný platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, čím súd zároveň mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. XXC/XX/XX zo dňa X.X.XXXX.
Dlžné výživné zo strany otca navrhovateľky voči navrhovateľke za obdobie od 1.9.2015 do 31.8.2016 vo výške 2.244,24 € povoľuje otcovi navrhovateľky splácať v splátkach po 100 € mesačne spolu s výživným k rukám navrhovateľky pod hrozbou následku straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka v tom čase maloletej navrhovateľky návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.8.2015 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4.5.2004 č.k. XXC/XX/XX- XX v časti týkajúcej sa výšky výživného pre v tom čase maloletú navrhovateľku voči jej otcovi odo dňa 7.8.2015 zo sumy 82,98 € mesačne na sumu 400 € mesačne, ktoré výživné bude splatné do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že od rozhodnutia súdu o určení výšky výživného náklady na maloletú Bianku vzrástli, a to jej výdavky spojené s návštevou strednej školy ako aj trávením voľného času, osobných potrieb vzhľadom k terajšiemu veku maloletej, maloletá F. v čase podania návrhu navštevovala 2. ročník gymnázia; matka uviedla, že ona pracuje ako sekretárka a jej príjem je 584,62 € mesačne, iný príjem nemá a podľa jej vedomostí otec maloletej pracuje ako zástupca riaditeľa Cudzineckej polície v Košiciach, jeho príjem nebol matke známy.
2.Z dôvodu, že naposledy o určení vyživovacej povinnosti voči v tom čase mloletej navrhovateľke rozhodoval Okresný súd Košice - okolie, tunajší súd dňa 3.9.2015 postúpil vec Okresnému súdu Košice
- okolie ako miestne príslušnému na ďalšie konanie.
3.Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.1.2016, preniesol príslušnosť na tunajší súd, keďže v tom čas maloletá navrhovateľka mala trvalý pobyt u matky na I.to bol miestne príslušným súdom na ďalšie konanie I. súd V. II.
4.Otec navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 0.2.2016, v ktorom vyjadrení súhlasil s nárastom výdavkov navrhovateľky spojených s nástupom na strednú školu a trávením voľného času i osobných potrieb vzhľadom na jej vek, avšak nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného 400 € mesačne, uviedol, že žije s družkou, s ktorou očakávajú spoločného potomka, taktiež tvrdil, že v prípade, ak sa vyskytol vyšší finančný výdavok na strane dcéry, vždy hradil polovicu tejto sumy, napríklad štúdijný pobyt v USA, školu v prírode, lyžiarsky výcvik a podobne, taktiež každoročne maloletú berie na dovolenku k moru, všetky akcie a výlety, keďže to je jeho jediná dcéra a tieto výdavky neľutoval, na kúpu bytu, v ktorom býva, zobral úver, ktorý mesačne spláca vo výške 287,84 € banke, nie je v jeho možnostiach uhrádzať výživné vo výške 400 €, žiadal, aby súd preveril všetky relevantné skutočnosti a spravodlivo rozhodol o výške výživného. Medzitým navrhovateľka dovŕšila plnoletosť a v celom rozsahu sa k návrhu podanému matkou pripojila.
5.Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, otca navrhovateľky, matky navrhovateľky, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový a skutočný stav:
6.Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 11C/24/04 zo dňa 4.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2004, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania a súd zveril v tom čase maloletú navrhovateľku do osobnej starostlivosti matke a otca navrhovateľky zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1.500,-Sk mesačne.
7.V priebehu konania účastníci dospeli k vzájomnej dohode žiadali, aby súd zaviazal otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške po 270 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, zároveň dlžné výživné vo výške 2.244,24 € za obdobie od 1.9.2015 do 31.8.2016 žiadali, aby súd povolil otcovi navrhovateľky splácať v splátkach po 100 € mesačne spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti vzala navrhovateľka a matka navrhovateľky návrh späť a žiadali, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
8.Matka navrhovateľky je zamestnaná v G. nemocnici L. T. v V., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 619,66 €.
9.Otec navrhovateľky pracuje ako štátny zamestnanec pre Ministerstvo vnútra L. republiky, cudzinecká polícia, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem X.XXX,XX €.
10.Navrhovateľka je od 1.9.2016 študentkou 4. ročníka Gymnázia Park mládeže Košice, kde hradí poplatok ZRPŠ 20 € ročne, skladajú sa na budúcu stužkovú po 15 € mesačne od minulého školského roka, na obedy nechodieva, mimo školy navštevovala doučovanie angličtiny, kde bol hradený poplatok 40 € mesačne, toho roku by chcela navštevovať doučovanie z biológie, keďže chce študovať v budúcnosti psychológiu, navrhovateľka je zdravá, býva spolu s matkou v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky a jej manžela, mesačné náklady na bývanie sú 304,93 €, navrhovateľka nemá žiaden príjem, nevlastní žiaden majetok a nemá žiadne vyživovacie povinnosti.
Podľa ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ustanovenia § 78 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 29 Civilného mimosporvého poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Podľa ustanovenia § 221 Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
11.Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového a skutočného stavu veci a v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči navrhovateľke mal súd za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá od veku dieťaťa. Navrhovateľka síce dosiahla vek plnoletosti, avšak zatiaľ nedosahuje žiaden príjem, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, študuje na gymnáziu. Zvýšenie výživného na sumu 270 € mesačne podľa dohody účastníkov konania je primerané vzhľadom na nárast potrieb navrhovateľky a aj vzhľadom na pomery otca navrhovateľky.
12.Vzhľadom na úpravu výživného odo dňa 1.9.2015 vznikol otcovi navrhovateľky dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 31.8.2016, vo výške 2.244,24 € / t.j. 12 x (270 € - 82,98 €)/, ktoré výživné súd povolil otcovi navrhovateľky splácať navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach po 100 € mesačne spolu s bežným výživným v súlade pod hrozbou následku strany výhody splátok.
13.V prevyšujúcej časti súd konanie v súlade s ustanovením § 29 Civilného mimosporového poriadku zastavil vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou a matkou navrhovateľky v tejto časti.
14.O náhrade trov účastníkov súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.