Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-880-2014.pdf
PDF · 138.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/880/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobkyne M. N., narodenej XX.X.XXXX, trvale bývajúcej I. S. č. XXX, okres N., zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Schneiderovou, so sídlom v Prešove, Floriánska 12, proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zaplatenie 416,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18. septembra 2014, č.k. 38C 99/2011-310, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
O d m i e t a odvolanie žalovanej proti zamietavému výroku.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18. septembra 2014, č.k. 38C 99/2011-310 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 416,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 28.4.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 344,42 Eur na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Heleny Schneiderovej, so sídlom v Prešove, Floriánova č. 12, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vrátil žalobkyni zaplatený súdny poplatok vo výške 25 Eur, ktorý jej bude vyplatený prostredníctvom Daňového úradu Prešov do ôsmich dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 24,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 17.3.1999 žalobkyňa ako poistník a súčasne poistenec uzavrela so žalovanou ako poisťovateľom poistnú zmluvu typu UDP-K pod č.XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 18.3.1999 a koncom poistenia dňa 18.3.2009, t.j. na poistnú dobu 10 rokov s dobou platenia poistného 5 rokov, na poistenie pre prípad smrti na sumu 1.161,79 Eur (35.000,-Sk) a pre prípad dožitia na sumu 1.523,27 Eur (45.890,-Sk). Výška mesačného poistného pre prípad smrti a dožitia bola stanovená sumou 510,-Sk. Účastníci uzavreli aj dohodu o úrazovom pripoistení k poistnej zmluve UDP-K so začiatkom poistenia od 18.3.1999 a koncom poistenia dňa 18.3.2009 na dohodnutú poistnú sumu pre prípad smrti následkom úrazu v sume 1.659,70 Eur (50.000,-Sk), pre prípad trvalých následkov úrazu v sume 995,82 Eur (30.000,-Sk) a pre prípad trvalej invalidity úrazom v sume 995,82 Eur (30.000,-Sk). Výška poistného pre úrazové poistenie
mesačne bola stanovená na sumu 36,-Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej len „VPP“ pre ŽP).
3. Za nesporné považoval súd aj zistenie, že v priebehu existencie poistného vzťahu žalovaná listom zo dňa 22.4.2008 oznámila žalobkyni potrebu nového prepočtu poistného produktu UDP-K pre životné kapitálové poistenie, ktoré je predmetom ich zmluvného vzťahu s odôvodnením, že orgán dohľadu (Národná banka Slovenska) v roku 2008 skonštatoval nesprávnosť prepočtu produktu UDP-K pre žalovanú a uložil jej nápravu pod hrozbou sankcií. Žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby sa vyjadrila k alternatívam úpravy zmluvného vzťahu, a to pri alternatíve A, poistné do budúcna by zostalo nezmenené, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným poistným a pôvodným poistným vysporiada poisťovňa podľa metódy a postupu určeným poisťovňou, pri alternatíve B, by sa poistné do budúcna dopočítalo a zvýšilo podľa metodiky NBS, a pri alternatíve C, nesúhlas s alternatívou A a B, na základe čoho by došlo k výplate odkupnej hodnoty stanovenej poisťovňou a vypočítanou poisťovňou k 15.5.2008, po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS, najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalobkyňa dňa 14.5.2008 oznámila žalovanej, že odmieta navrhovanú zmenu a trvá na zachovaní pôvodných poistných podmienok dohodnutých v zmluve.
4. Žalovaná aj napriek tomu dňa 20.6.2008 oznámila žalobkyni zánik poistenia z poistnej zmluvy ku dňu 15.6.2008.
5. Pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. o zaplatenie sumy 416,58 Eur s príslušenstvom titulom výplaty dohodnutého poistného pri vzniku poistnej udalosti, bolo nevyhnutné vyriešiť prejudiciálnu otázku platnosti Poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.1999 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania, lebo žalovaná ku dňu 15.6.2008 jednostranne zrušila poistnú zmluvu s výplatou odkupnej hodnoty. Žalovaná nesúhlasila so žalobou žalobkyne na zaplatenie doplatku poistného argumentujúc tým, že poistný vzťah zanikol už dňa 15.6.2008 v dôsledku toho, že si žalobkyňa nevybrala inú možnosť úpravy zmluvného vzťahu.
6. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou - poisťovňou (právnickou osobou) a poistenou - fyzickou osobou dospel súd k záveru, že ide o súkromnoprávny vzťah bez regulácie verejným právom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z hľadiska typu, poistnú zmluvu medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu (v navrhovanej podobe) uzavrie, alebo nie.
7. V konaní bolo nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva, predovšetkým zákonom č.8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.
8. Na základe toho boli preukázané relevantné zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovanej od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), a previerkou činnosti žalovanej orgánom dozoru MF SR (31.7.1999), pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4.2007 do 21.2.2008, Protokol č.Q.-XXXXX/XXXX z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.
9. Žalovaná bola nepochybne povinná zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno- matematických modeloch produktov životného poistenia, v zmysle novej zákonnej úpravy Zákona o poisťovníctve, avšak táto úprava sa nemala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv bez súhlasu, resp. vzájomnej dohody o zmene zmluvných podmienok s poistencami. Toto nariadenie sa týkalo zmlúv uzatváraných žalovanou s jej klientmi do budúcna.
10. Nová úprava v § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. od 15.4.2004 zaväzovala žalovanú k určeniu novej výšky poistného na základe nových poistno-matematických metód v zmluvných vzťahoch s jej klientmi (smerom) do budúcna a nepredstavovala pre žalovanú objektívnu právnu nemožnosť plnenia z poistných zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, teda aj v prípade plnenia z poistnej zmluvy pre žalobkyňu.
11. Argumentáciu žalovanej, že právny úkon je neplatný pre chyby v písaní a počítaní považoval súd za nedôvodnú, lebo samotné znenie § 37 ods. 3 OZ vylučuje možnosť považovať právny úkon pre chyby v písaní a počítaní za neplatný. Naviac za chybu v písaní a počítaní nemožno považovať nesprávne nastavený mechanizmus výpočtu poistného žalovanou pri začiatku výkonu poisťovníctva, ktorý bol navyše schválený MF SR.
12. Súd konštatoval, že aplikácia nesprávne nastaveného kalkulačného vzorca do konkrétnej poistnej zmluvy neznamená právo pre žalovanú na opravu dohodnutej výšky poistného plnenia (aj keď podľa nesprávneho kalkulačného vzorca) v zmysle opravy chyby v písaní a počítaní a neznamená ani neplatnosť poistnej zmluvy v dotknutej časti podľa § 37 ods. 3 OZ.
13. Za nedôvodné považoval súd aj tvrdenie žalovanej, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného pre žalobkyňu je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalovanú zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jej právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená.
14. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda“, (zmluvy sa musia dodržiavať) vyplývajúci z čl.2 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právna istota v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov, ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu o tom, že Poistná zmluva uzavretá so žalobkyňou dňa 18.3.1999 zostala platná a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu žalovanej o zániku poistenia ku dňu 18.3.2009 súd dospel k záveru, že plnenie zo zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v § 3 ods. 1 OZ.
15. Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že poistná zmluva uzavretá so žalobkyňou dňa 18.3.1999 zostala platná a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu žalovanej o zániku poistenia ku dňu 15.6.2008, a že zánik poistenia v danom prípade nastal až v účastníkmi dohodnutej dobe, t.j. dňa 18.3.2009, vznikom poistnej udalosti - dožitia sa konca poistenia.
16. Na základe tejto poistnej udalosti vznikla žalovanej zmluvná povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 1.523,27 Eur (45.890,-Sk). Žalovaná dňa 19.5.2009 poukázala žalobkyni platbu vo výške 1.106,69 Eur, ktorú žalobkyňa prevzala, a tak žalovaná je povinná doplatiť zostávajúcu sumu poistného plnenia žalobkyni v sume 416,58 € (1.523,27 € - 1.106,69 €). Uvedenú sumu mala žalovaná zaplatiť žalobkyni ihneď potom, ako sa dozvedela o vzniku poistnej udalosti, t.j. dňa 27.4.2009 (viď článok 13. bod 3 VPP pre ŽP). Tvrdenie žalovanej, že poistné plnenie pre žalobkyňu malo byť redukované, lebo poistné neplatila riadne a včas podľa platobného kalendára, sa vykonaným dokazovaním preukázalo ako nepravdivé, lebo z platobného kalendára poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo nepochybne zistené, že žalobkyňa platila poistné vždy pravidelne k 18. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. v rozsahu 1 až 5 dní. Ani v jednom mesiaci sa nepreukázala platba po lehote splatnosti.
17. Súd konštatoval, že žalovaná po zániku poistenia na základe preukázanej poistnej udalosti na strane žalobkyne ku dňu 18.3.2009, bola povinná zaplatiť doplatok do dohodnutého poistného plnenia v sume 416,58 EUR (po odpočítaní už prijatého plnenia v sume 1.106,69 Eur). Žalovaná sa dostala so zaplatením dlžného poistného do omeškania nasledujúcim dňom potom, ako sa dozvedela o vzniku poistenej udalosti u žalobkyne, t.j. 27.4.2009 (ako vyplýva z písomnej korešpondencie medzi účastníkmi
konania). Od 28.4.2009 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne z prisúdenej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (8 percentuálnych bodov plus 1,25% základná úroková sadzba ECB).
18. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne zo žalovanej sumy 416,58 Eur od 19.3.2009 do 27.4.2009 zamietol ako nedôvodnú.
19. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 2 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 37 ods. 2, 3 OZ, § 43 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 575 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 788 ods. 2, 3 OZ, § 790 písm. b/ OZ, § 800 ods. 1, 2 OZ, § 801 ods. 1, 2 OZ, § 802 ods. 1 OZ, § 804 OZ, článku 1 VPP pre ŽP, článku 3 ods. 1, 2 VPP pre ŽP, článku 9 bodu 2 písm. a/ VPP pre ŽP, článku 12 bod 2 VPP pre ŽP a článku 13 ods. 3 VPP pre ŽP.
20. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov právneho zastúpenia odôvodnil súd aplikáciou § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby (ďalej len „citovanej vyhlášky“), § 10 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ citovanej vyhlášky, § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, § 1 ods. 2, § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR.
21. Výrok rozsudku o vrátení súdneho poplatku pre žalobkyňu odôvodnil súd aplikáciou § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výrok rozsudku o zaviazaní žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu dôvodil súd aplikáciou § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s položkou č. 1a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
22. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Argumentovala tým, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby § 11 ods. 3 písm. e/ zákona č. 24/1991 Zb. a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z. i zákona č. 8/2008 Z.z. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnym, ale logicky podľa vyššie uvedeného aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Považovala za nesprávny názor súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobnosti novely zákona č. 95/2002 Z.z. v podobe § 31a. Citované ustanovenie len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo strany štátneho regulovaného úradu na samostatné poisťovne, a to v dôsledku zavedenia inštitútu „zodpovedného aktuára poisťovne“. Vyčítala súdu neúplné zistenie skutkového stavu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb. Vyslovila názor, že použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu, akým je nepochybne aj poistná zmluva, a to v podobe jej podstatnej náležitosti (plnenie a cena plnenia), robí celý úkon neplatným podľa § 39 OZ, lebo svojím obsahom a účelom obchádza zákon.
23. Podľa žalovanej poistná zmluva platne nevznikla, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, je takáto zmluva absolútne neplatná Absolútna neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ) sa spája s rozporom so zákonom, a to akýmkoľvek zákonom, nielen Občianskym zákonníkom. Vytknutie nesprávnych sadzieb poistného o kalkulácii produktu UDP-K v celku, bolo zo strany dohliadajúceho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom. Podľa názoru žalovanej poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné, bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Žalovaná konštatovala, že ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.
24. Uviedla, že rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, lebo až z rozsudku sa žalovaná dozvedela, ktoré jej tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané, ako súd hodnotil skutkovo a právne nesprávne (ale najmä protiprávne) sadzby poistného vo väzbe na poistné plnenie.
Žalovaná sa snažila riešiť ňou nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym (protiprávnym) postupom štátu s minimálnym ekonomickým dôsledkom pre klienta. Žalovanou navrhovaný postup pozostával z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávnu a nesprávnu kalkuláciu poistného. Pritom tretia alternatíva v ponuke žalovanej, oznámenie o ukončení poistného vzťahu, bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (neplatnosti poistnej zmluvy), pričom aj tu sa žalovaná dobrovoľne (nad rámec zákonných povinností) zaviazala vyplatiť klientovi aspoň dopredu „dohodnutú“ čiastku v podobe odkupnej hodnoty. Uvedené kroky žalovanej nenašli adekvátnu odozvu u žalobkyne, a preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však nebol ukončený jednostranne zo strany žalovanej, ako sa to chybne domnieva súd. Poistná zmluva totiž ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného právne ani nikdy nevznikla. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, lebo absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo.
25. Len na margo prípadu žalovaná uviedla, že za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu za súčasť podnikateľského rizika žalovanej. Rozhodnutie štátu požíva prezumpciu správnosti, a k tejto konštatácii pripojila odborné stanovisko v prílohe. Z priložených listín napr. protokolu 2007, znaleckého posudku č. 4/2008 a stanoviska zodpovedného aktuára vyplýva, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Na záver poznamenala, že poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne malo byť v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. uvedené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácia sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schválenom obchodnom pláne, z ktorého žalobkyňa pri písaní poistnej zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s § 31a zákona č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore aj s § 35 zákona č. 8/2008. Ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.
26. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že by poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, lebo táto zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože obsahuje aj sadzby poistného, ako aj plnenie a cenu plnenia, ako to uviedla aj žalovaná vo svojom doplnení odvolania. Právne bezvýznamné je, či sadzby poistného považuje žalovaná za protiprávne. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu nerobí tento právny úkon protiprávnym. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nemôže byť neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ aj preto, že táto svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Uviedla, že žalovaná opätovne poukazuje na to, že z predložených listín, ktoré pripojila v prílohe doplnenia odvolania vyplýva, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Stotožnila sa s názorom súdu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou, dohodou, ani žiadnym iným spôsobom predpokladaným zákonom (§ 800 a nasl. OZ). Skutočnosť, že žalovaná po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, považoval súd za irelevantnú, resp. za subjektívnu okolnosť, ktorá ide na ťarchu žalovanej, a ktorá nemôže mať za následok zánik záväzku. To, že Ministerstvo financií SR v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy medzi týmito účastníkmi konania, lebo išlo o vzťah medzi inými subjektmi. Žalobkyňa vyslovila domnienku, že žalovaná uvádza odvolacie dôvody ničím nepodložené a špekulatívne, s cieľom predlžovať súdne konanie.
27. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 31.3.2016 bolo doručené žalovanej dňa 23.6.2016 a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 23.6.2016.
28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ až písm. f/ O.s.p.) v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6. septembra 2016 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19. augusta 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 a contrario CSP.
31. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
32. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016).
33. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
34. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvody odvolania bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
35. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenie legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
36. Žalovaná ako odvolacie dôvody označila dôvody v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.
37. Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je odvolacím dôvodom, ak v konaní pred okresným súdom došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. ide o taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa.
38. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) treba vykladať tak, že iné vady sú spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného alebo nesprávneho zistenia skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. (napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok nebola vypočutá ako svedok, ale bola vypočutá ako účastník konania a podobne).
39. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; k tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že v súdnej praxi je tento dôvod vykladaný tak, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.
41. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., t.j. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené odkazuje na ustanovenie umožňujúce doteraz zistený skutkový stav spochybniť, len v miere obmedzenej výpočtom v § 205a ods. 1, ktorý je výpočtom taxatívnym.
42. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na danú vec.
43. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
44. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
45. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo.
46. Vykonané dokazovanie vyhodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz zhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
47. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
48. Žalovaná v odvolaní opakuje argumenty, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie a ohľadom ktorých súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a náležite sa s nimi vyporiadal pri rozhodnutí vo veci samej.
49. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní, a jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
50. Na zdôraznenie správnosti a presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :
51. Argumentácia žalovanej, že pochybenie štátneho orgánu, resp. dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu v poistnej činnosti žalovanej (ktorej súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K), že má za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, teda, že poistné zmluvy sú absolútne neplatné, je nepatričná pre posúdenie nároku žalobkyne v tomto konaní.
52. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
53. Podľa § 3 ods. 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
54. Podľa § 3 ods. 3 OZ účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
55. Podľa § 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
56. Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase.
57. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ).
58. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú v nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poisťovňou zmluvu uzavrel, oznámené (§ 787 ods. 3 OZ). V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (§ 788 ods. 4 OZ).
59. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik poistnej povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 OZ).
60. Podľa § 800 ods. 1 OZ, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jej uplynutím.
61. Podľa § 800 ods. 3 OZ, poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
62. Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorázové poistenie nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
63. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
64. Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť (§ 816 OZ).
65. Podľa § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
66. Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola žalobkyni predložená zo strany poisťovne, ktorú žalobkyňa akceptovala. Žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu so žalovanou so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromno-právny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržiavať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali.
67. Žalovaná vo svojich vyjadreniach počas konania uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z.z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv.
68. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený žalovanou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože žalobkyňa sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzavretá medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť.
69. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ by bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku.
70. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu.
71. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromno-právneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, teda poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňou porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu, a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu vymáhať.
72. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom.
73. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré žalobkyňa ako účastníčka poistnej zmluvy plnila, a preto žalovaná pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.
74. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobkyne voči poisťovni (žalovanej). Je zrejmé, že poisťovňa nekonala v súlade so zákonom, keď poistný vzťah zrušila spôsobom zákonom nedovoleným, a z tohto dôvodu je nárok žalobkyne voči poisťovni oprávnený.
75. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že súd prvej inštancie riešil neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 37 OZ, ktorú žalovaná vzniesla počas konania na súde prvej inštancie. V odvolacom konaní opätovne žalovaná poukazuje na to, že poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a argumentuje protiprávnosťou konania orgánov štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov a je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou.
76. Odvolací súd zastáva názor, že aplikácia nesprávne nastavenej kalkulácie, resp. kalkulačného vzorca do konkrétnej poistnej zmluvy neznamená neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ.
77. Námietka žalovanej, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) - podstatná náležitosť poistnej zmluvy = poistné pre rozpor so zákonom, je poistná zmluva od začiatku absolútne neplatná, neobstojí, lebo medzi účastníkmi konania došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dohodnutými medzi týmito účastníkmi konania, a na tieto nemôže mať vplyv okolnosť, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.
78. Ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú, a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto predmetná poistná zmluva je platná.
79. V konaní nesporne bola preukázaná skutočnosť, že k zániku poistnej zmluvy nedošlo z dôvodov uvádzaných žalovanou ale tým, že poistná zmluva zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, t.j. 18.3.2009.
80. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
81. O odmietnutí odvolania proti zamietavému výroku krajský súd rozhodol podľa § 386 písm. b/ CSP, pretože v tejto časti nebolo odvolanie podané oprávnenou osobou. Zamietavým výrokom rozsudku sa rozhodlo v prospech žalovanej a preto táto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania, lebo hoci je účastníčkou konania, nebolo týmto výrokom rozhodnuté v jej neprospech.
82. Keďže žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, a teda rozhodlo sa v neprospech žalobkyne, oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku je iba žalobkyňa, a keďže táto odvolanie nepodala, zamietavý výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
83. Z týchto dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
84. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania ako aj ohľadom vrátenia súdneho poplatku žalobkyni a zaviazaní žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu.
85. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
86. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
87. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
88. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).