Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/361/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, proti žalovaným: 1. S. S., nar. XX. M. XXXX, 2. D. Z., nar. XX. T. XXXX, obe trvale bytom H. XXX, o 96.906,61 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie sa pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 43.338,06 €, 6,6 % ročného úroku zo sumy 44.469,49 € od 15. januára 2015 a 3 % ročného úroku z omeškania zo sumy 44.469,49 € od 15. januára 2015. II. Žalované sú povinné zaplatiť žalobcovi 39.751,62 € s 3 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.330,73 € od 28. júla 2016, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej. III. Zamieta sa žaloba v časti o zaplatenie 13.816,93 €, 6,6 % ročného úroku zo sumy 33.761,24 € od 28. júla 2016 a 3 % ročného úroku z omeškania zo sumy 7.430,51 € od 28. júla 2016. IV. Žalobcovi sa priznáva voči obom žalovaným nárok na náhradu 56 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 30. marca 2015 domáhal voči obom žalovaným zaplatenia nárokov uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že zmluvou z 8. decembra 2005 žalovaným poskytol hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti v sume 87.963,86 € za pohyblivú úrokovú sadzbu vo výške 4,7 % ročne ku dňu podpisu zmluvy, ktorí mali žalované splácať v splátkach. Keďže ich nesplácali, žalobca listom z 3. júla 2013 vyhlásil úver za predčasne splatný. Celkový nárok žalobcu k 14. januáru 2015 pozostával z istiny 78.230,73 €, úroku 15.045,57 €, úroku z omeškania 3.578,41 € a poplatku za vedenie úverového účtu 51,90 €. Okrem toho sa žalobca domáha ďalšieho úroku a úroku z omeškania.

2. Žalovaným bola žaloba doručená 23. mája 2016 do rúk opatrovníčky ustanovenej im ako účastníčkam neznámeho pobytu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 a takéto doručenie si zachováva svoje účinky (§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku). K žalobe sa však nevyjadrili.

3. Vzhľadom na skutkovú jednoduchosť veci súd na jej prejednanie nariadil pojednávanie bez predbežného prejednania sporu (§ 177 ods. 1 v spojení s § 168 C. s. p.) na termíny 29. júla a 6. septembra 2016, na ktoré sa dostavil len žalobca. Žalované sa napriek riadnemu predvolaniu postupom podľa § 111 ods. 3 C. s. p. na pojednávanie nedostavili, neospravedlnil sa ani nepožiadali o odročenie. Preto sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti (§ 180 C. s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU (č. l. 6 až 13), dodatok č. 2 (č. l. 14 a 15), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 16 až 20), výzva na zaplatenie z 5. júna 2013 s obálkami a doručenkou (č. l. 21 až 24), výzva, vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 3. júla 2013 s obálkami a doručenkou (č. l. 25 až 29), priebežný výpis z účtu (č. l. 58 až 64), prehľad uhradených a

neuhradených splátok (č. l. 65 a 66), štatút splatenia k 27. júlu 2016 č. l. 100), potvrdenie o započítaní výťažku dražby (č. l. 101 až 103), faktúra Dražobnej spoločnosti, a.s. (č. l. 110), podacie hárky (č. l. 111 až 122), faktúra znalca (č. l. 123 a 124), faktúra hotela (č. l. 125), faktúra inzertnej spoločnosti (č. l. 126 až 130), faktúra notára (č. l. 131 a 132), cestovné náklady dražobnej spoločnosti (č. l. 133 až 138) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia. Nebolo zistené, že by žalované v prerokúvanej veci konal na účely výkonu podnikania, zamestnania alebo povolania.

b) Žalobca a žalované ako „Dlžník“ podpísali 2. decembra 2005 listinu označenú ako „Zmluva o hypotekárnom úvere“ č. XXX/XXXX/XXHU (č. l. 6 až 13). V nej sa banka zaviazala poskytnúť žalovaným úver 2.650.000 býv. Sk na účely nadobudnutia nehnuteľností - rod. domu a pozemku v k. ú. H.. Úver mal byť úročený pohyblivou úrokovou sadzbou určenou v čase uzavretia zmluvy na 4,7 % (čl. I) a mohol byť čerpaný za dohodnutých podmienok od 15. decembra 2005 do 13. januára 2006 (čl. III), pričom bol zabezpečený záložným právom na kupovaných nehnuteľnostiach (čl. II). Žalované sa zaviazali splácať úver v anuitných splátkach (obsahujúcich úrok a istinu) 15.032 býv. Sk zročných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15. januára 2006 a posledná 15. decembra 2030 (čl. IV). Za poskytnutie úveru bol dohodnutý poplatok 18.550 Sk a žalované sa zaviazali platiť aj poplatok za vedenie účtu vo výške určenej v cenníku, ako aj ďalšie poplatky (za dodatok, za upomienky a pod.), tiež podľa cenníka (čl. IV). Zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „Článok VII. Porušenie zmluvných povinností 1. Za podstatné porušenie zmluvných povinností Dlžníka sa považuje a. ak Dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti,... 2. Pri podstatnom porušení zmluvných povinností je Banka oprávnená... e. vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti... 5. Dlžník je povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi, poplatkami a príslušenstvom najneskôr do desiatich kalendárnych dní od dňa doručenia... oznámenia o vyhlásení úveru za splatný... Článok IX. Záverečné ustanovenia... 2. Dlžník vyhlasuje, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi.“

c) Všeobecné obchodné podmienky vedenia OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov (č. l. 16 až 20) obsahovali okrem iného tieto ustanovenia: „Čl. II. Postup pri predkladaní a náležitosti žiadosti o hypotekárny úver... 2. O poskytnutie hypotekárneho úveru môžu požiadať spoločne viacerí žiadatelia, ktorí budú mať postavenie solidárnych dlžníkov... Čl. VI. Splácanie úveru... 2. Klient spláca istinu a úroky hypotekárneho úveru formou anuitných splátok v rovnakej výške počas celej doby splatnosti úveru... 3. Začiatok splácania spotrebného úveru je zmluvne stanovený tak, že Klient začne splácať spotrebný úver nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom vyčerpal, resp., v ktorom plánuje vyčerpať schválený úverový limit... Do vyčerpania hypotekárneho úveru... platí Dlžník Banke len úroky z vyčerpanej čiastky spotrebného úveru... 8. Na základe písomnej žiadosti Klienta môže Banka povoliť predĺženie termínu splatnosti splátky istiny úveru, s podmienkou zachovania konečnej splatnosti úveru...“

d) Úver bol žalovanými čerpaný 2. januára 2006. Žalované zaplatili načas a v plnej výške len splátky za január až marec 2006. Od apríla do decembra 2006 splácali úver postupne s oneskoreniami, vo februári, apríli a júni 2007 zaplatili vždy po dve splátky, následne až do augusta 2010 splácali úver nepravidelne

tým spôsobom, že splátky poukazovali oneskorene, z času na čas však svoje záväzky úplne vyrovnali, aby sa s nimi v ďalší mesiac opäť dostali do omeškania (výpis na č. l. 58 až 63).

e) Dňa 16. septembra 2010 podpísali obe strany dodatok č. 2 k tejto zmluve, ktorým sa dohodli na odklade splátok istiny za obdobie od 15. októbra do 15. marca 2011 (č. l. 14 a 15). Za ten žalované splácali len úrokové časti splátok. Následne 22. marca 2011 začali znova splácať, ďalšiu splátku v sume 3.889,05 € však poukázali až 9. septembra 2011, čím svoje záväzky opäť vyrovnali. Ďalšie splátky zaplatili v septembri, októbri 2011, januári 2012 a februári 2012 (výpisy č. l. 63 a 64). Celkovo žalované za obdobie od januára 2006 do 15. februára 2012 zaplatili celkovo 43.113,57 €, z čoho bolo 32.762,30 € započítaných na úroky, 38,01 € na úroky z omeškania, 580,10 € na poplatky a 9.733,16 € na istinu (prehľad č. l. 65 a 66).

f) Ďalšie splátky žalované neuhradili. Preto žalobca listom z 5. júna 2013 (č. l. 21) vyzval žalované na zaplatenie omeškaných záväzkov v sume 9.067 € a upozornil ich na možnosť zosplatnenia. Tento list bol žalovanej v 1. rade doručený 27. júna 2013 (doručenka č. l. 24) a žalovanej v 2. rade bol uložený na pošte 11. júna 2013 (obálka č. l. 23). Žalované však žiadne ďalšie platby nevykonali. Preto žalobca listom z 3. júla 2013 oznámila žalovaným, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalované, aby v lehote 10 dní splatili istinu 78.230,73 €, úroky 7.142,48 €, úroky z omeškania 56,51 € a poplatky 51,90 €. Zároveň žalovaným oznámil, že začína výkon záložného práva dražbou založených nehnuteľností. (list č. l. 25) Tento list bol žalovanej v 1. rade doručený 26. júla 2013 (doručenka č. l. 29) a žalovanej v 2. rade bol uložený na pošte 8. júla 2013 (č. l. 28).

g) Dňa 10. novembra 2015 žalobca vykonal dobrovoľnú dražbu založených nehnuteľností v k. ú. H.. Dražba bola úspešná a cena získaná vydražením v sume 56.790 € bola žalobcovi zaplatená 20. novembra 2015 (prehľad rozdelenia výťažku č. l. 101). V súvislosti s dražbou žalobcovi vznikli náklady v sume 3.407,40 € ako odmena dražobníka (faktúra č. l. 110) a 1.867,21 € ako hotové výdavky (na poštovné, znalečné, prenájom sály, zverejnenie inzerátov v letákoch a internete, odmena notára, cestovné, faktúry a vyúčtovania č. l. 111 až 138). Celkovo však žalobca na uspokojenie svojich pohľadávok použil sumu 51.900 € (výpis č. l. 101).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 bezrozporne vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov, voči ktorým žalované nevzniesli žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podaním doručeným a predneseným na pojednávaní 29. júla 2016 vzal žalobca žalobu späť tak, že sa domáhal len zaplatenia 53.568,55 € z titulu istiny, vyčísleného úroku a úroku z omeškania k 27. júlu 2016. Vzhľadom na tento, i keď pomerne komplikovane vyjadrený (zmiešaný vyčíslený úrok k rôznym dátumom s istinou a ďalej plynúcim úrokom), procesný úkon žalobcu súd podľa § 144 a § 145 ods. 1 C. s. p. súd rozhodol ako vo výroku I. Súhlas žalovaného nebol potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (§ 146 C. s. p. a contrario).

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky na nadobudnutie nehnuteľností a žalované sa zaviazali vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z hľadiska vtedajšieho znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohlo byť sporné, či sa takáto zmluva kvalifikuje ako spotrebiteľská zmluva. Podľa ustanovenia § 879j Obč. zák. sa však aj zmluvy uzavreté pred 1. januárom 2008 spravujú predpismi účinnými od 1. januára 2008. Keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalované podľa zisteného skutkového stavu nekonali na tento účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 2008. Zmluva o hypotekárnom úvere z 2. decembra 2005 sa tak stala spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka od 1. januára 2008, ktoré ustanovenia sa od

tohto dátumu nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže a spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).

8. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby v rámci svojho nároku domáha zaplatenia istiny 33.761,24 €, ako aj úroku 13.604,95 €, úroku z omeškania 6.202,36 €, poplatkov, ako aj plynúceho úroku a úroku z omeškania. Táto suma je výsledkom započítania jednotlivých splátok uhradených žalovanými počas trvania zmluvy, ako aj výťažku dražby po odpočítaní nákladov. Vzhľadom na to súd skúmal výšku jednotlivých zložiek uplatneného nároku. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti (t. j. k 3. júlu 2013), ku ktorému žalobca pristúpil v súlade s § 53 ods. 8 Obč. zák. a čl. VII ods. 1 a 2 zmluva, suma istiny predstavovala 78.230,73 €. Takto vyčíslenú sumu žalované nespochybnili a ako taká podľa názoru súdu zodpovedá výsledkom úročenia a započítavania jednotlivých splátok žalovaných v súlade s čl. VI ods. 2, 3 a 8 všeobecných obchodných podmienok, ako aj § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, keďže ani zmluva, ani všeobecné obchodné podmienky neupravovali iný spôsob počítania úrokov. Žalobca v liste z 3. júla 2013 stanovil účinnosť predčasnej splatnosti po 10 dňoch od doručenia tohto listu. Keďže k doručeniu došlo 26. júla 2013, nadobudlo vyhlásenie predčasnej splatnosti účinnosť k 5. augustu 2013, k tomuto dátumu úrok z istiny dosiahol 7.314,59 € (podanie na č. l. 55).

9. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia dohodnutého úroku 6,6 % ročne aj po zosplatnení, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti, teda do 5. augusta 2013, teda v sume 7.314,59 €.

10. Žalobca však 10. novembra 2015 vykonal záložné právo dobrovoľnou dražbou, z ktorej sa dosiahol výťažok 56.790 €. Spôsob naloženia s výťažkom z predaja zálohu možno vyvodiť predovšetkým z § 151l ods. 3 a § 151m ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka. Z nich vyplýva, že výťažok sa v prvom rade použije na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Následne sa z nich uspokojuje zabezpečená pohľadávka, čo je koniec koncov účelom záložného práva v zmysle § 151a Obč. zák. Uspokojenie z výťažku z výkonu záložného práva je náhradou dobrovoľného plnenia v zmysle § 559 Obč. zák. a má aj rovnaké účinky. To však znamená, že použitie tohto výťažku sa musí spravovať v podstate tými istými pravidlami, akými sa spravuje použitie dobrovoľného plnenia. Ako už bolo uvedené, najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. (1. marca 2015) sa aj v bývalých absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch musia prednostne použiť ustanovenia občianskeho práva, ak ide o spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2 druhá veta Obč. zák.). Už bolo uvedené, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými treba najneskôr od 1. januára 2008 považovať za vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Preto sa aj v tomto vzťahu musia najneskôr od 1. apríla 2015 použiť prednostne ustanovenia občianskeho práva, medzi nimi aj ustanovenia § 566 ods. 2 Obč. zák. namiesto § 333 Obchodného zákonníka. Podľa cit. § 566 ods. 2 Obč. zák. sa pri plnení peňažného dlhu má plnenie započítať najskôr na istinu, potom na úroky. Hoci citované ustanovenie platí stricto sensu len pre plnenie v zmysle § 559 Obč. zák., musí sa v zmysle už uvedeného rovnako vzťahovať rovnako aj pre prípady, ktorými sa plnenie nahrádza, teda ktoré majú rovnaké účinky ako plnenie (napr. započítanie). Účelom § 566 ods. 2 Obč. zák. je totiž chrániť dlžníka pred nekontrolovaným rastom jeho dlhu tým, že

sa najskôr amortizuje istina, čím sa zabráni jej ďalšiemu úročeniu, až potom sa uspokoja úroky z nej nabehnuté. Nie žiadneho dôvodu, prečo by sa malo inak k dlžníkovi pristupovať v prípadoch, kedy veriteľ dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky nie priamo plnením, alebo spôsobom plnenie nahradzujúcim, keďže postavenie dlžníka a veriteľa je v oboch prípadoch totožné a obe situácie nevykazujú rozdiel, ktorý by sa nezlučoval s účelom § 566 ods. 2 Obč. zák. Vzhľadom na to teda treba uzavrieť, že ak v spotrebiteľských vzťahoch veriteľ dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z výkonu záložného práva, ktoré túto pohľadávku zabezpečovalo, musí sa na započítanie tohto výťažku použiť ustanovenie § 566 ods. 2 Obč. zák. a výťažok najskôr započítať na istinu zabezpečovanej pohľadávky a potom na príslušenstvo, pokiaľ dlžník neurčí inak.

11. V prerokúvanej veci žalobca vykonal záložné právo a výťažok z neho získal 20. novembra 2015, teda po účinnosti už citovanej novely zákonom č. 106/2014 Z. z. Zo zisteného skutkového stavu je pritom zrejmé, že žalobcove náklady v súvislosti s výkonom záložného práva spočívali len v nákladoch dobrovoľnej dražby. Odmenu 3.407,40 € a náklady 1.867,21 € tak, ako boli zistené skutkovým stavom, súd považuje za primerané nevyhnutné a účelne vynaložené náklady súvisiace s výkonom záložného práva v zmysle § 151l ods. 3 Obč. zák. Zvyšok výťažku - sumu 51.900 €, ktorú žalobca započítal na úhradu svojich pohľadávok, teda mal v zmysle cit. ust. § 566 ods. 2 Obč. zák. správne započítať najskôr na istinu svojej pohľadávky, až potom na príslušenstvo, teda na úroky, úroky z omeškania a poplatky. Po takomto započítaní by tak dlžná istina od 20. novembra 2015 zostala len vo výške 26.330,73 €. Odkaz žalobcu na čl. VII ods. 5 všeobecných obchodných podmienok je pritom v tejto súvislosti nepodstatný, keďže ten sa týka situácie, kedy na účte nie je dostatok prostriedkov na inkaso na uspokojenie všetkých splatných nárokov, nie poradia uspokojovaných nárokov všeobecne. Okrem toho toto ustanovenie celkom zjavne odporuje § 566 ods. 2 Obč. zák. a je preto podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor s ním neplatné.

12. Okrem týchto nárokov má žalobca podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. nárok na úroky z omeškania, ktoré si podľa výslovného prejavu na pojednávaní uplatňuje len z istiny a podľa obsahu žalobného návrhu len v sadzbe 3 % ročne, takže mu súd v žiadnom prípade nemohol priznať viac (§ 216 ods. 1 C. s. p.). Do 14. januára 2015 žalobca v žalobe úrok vyčíslil sumou 3.578,41 €. Od 15. januára do 20. novembra 2015 (309 dní) má žalobca nárok na ďalší úrok z omeškania vo výške (309/365 x 0,03 x 78.230,73=) 1.986,85 €. Od 20. novembra 2015 do 27. júla 2016 (250 dní), čo žalobca udal ako dátum, do ktorého vyčíslil úrok z omeškania v novom podaní, v ktorom vzal žalobu čiastočne späť, mu však patrí len úrok zo zníženej istiny 26.330,73 € vo výške (250/365 x 0,03 x 26.330,73=) 541,04 €. Celkovo má teda nárok na vyčíslený úrok z omeškania do 27. júla 2016 len vo výške 3.578,41+1.986,85+541,04 = 6.106,30 €.

13. V neposlednom rade sa žalobca domáha zaplatenia sumy 51,90 € ako poplatku za správu úverového účtu v zmysle čl. IV zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorého výška bola inak určená len odkazom na cenník banky. Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považuje ustanovenie zmluvy o tomto poplatku za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa nedostáva žiadne relevantné protiplnenie. Vedenie „úverového účtu“ totiž nemá pre dlžníka žiaden praktický význam. Veriteľ vedie úverový účet pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Z ustanovení zmluvy ani všeobecných podmienok pritom nie je ani zrejmé, v čom má takéto „vedenie účtu“ spočívať, teda aké úkony veriteľa majú byť týmto poplatkom odmeňované. Podľa názoru súdu tak v prípade tohto poplatku ide o skrytý a pre dlžníka (spotrebiteľa) neprehľadný spôsob zvýšenia úrokového výnosu inak než priamym vyjadrením vo výške úrokovej sadzbe. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

14. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že opodstatnené nároky žalobcu tvorí zostatok istiny 26.330,73 €, riadny úrok do doby mimoriadnej splatnosti v sume 7.314,59 € a úrok z omeškania vyčíslený do 27. júla 2016 sumou 6.106,30 €. Okrem toho má nárok na pokračujúci úrok z omeškania 3 % zo sumy 26.330,73 € od 28. júla 2016. V tomto rozsahu súd žalobe vyhovel (výrok II), v prevyšujúcom rozsahu ju zamietol (výrok III). Na zaplatenie podľa § 511 ods. 1 Obč. zák. zaviazal obe žalované spoločne

a nerozdielne, keďže ich solidarita vyplýva z dohody strán vyjadrenej solidaritou oboch žalovaných v spojení s čl. II ods. 2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (78 : 22=) 56 % jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.