Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-171-2015.pdf
PDF · 118.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/171/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: I. K., Z.. XX.X.XXXX a Z. K., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: P. K., Z.. XX.X.XXXX, B. I. XX, A.Š., zast. JUDr. Zuzana Semanová, AK so sídlom Košice, Garbiarska 5 a otec: Ľ. K., Z.. X.X.XXXX, B. B. XXXX/XX, A., zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s.r.o., Kováčska 21, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu takto
rozhodol:
Konanie o zverenie maloletých detí z a s t a v u j e.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. K., Z.. XX.X.XXXX sumou 200 Eur mesačne a mal. Z. K., Z.. XX.XX.XXXX sumou 200 Eur mesačne od 16.11.2015 do 5.2.2016.
Návrh matky v časti určenia výživného od 1.9.2014 do 15.11.2015 z a m i e t a.
D l ž n é v ý ž i v n é na mal. I. za obdobie od 16.11.2015 do 5.2.2016 vo výške 219,95 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Z. za obdobie od 16.11.2015 do 5.2.2016 vo výške 219,95 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2015 žiadala, aby zveril maloleté deti I. K., Z.. XX.X.XXXX a Z. K., Z.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazala prispievať na jeho výživu od 1.9.2014 do 15.11.2015 vo výške 5.650 Eur a od 16.11.2015 do budúcna na mal. I. sumou 270 Eur mesačne a mal. Z. sumou 230 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.1.2016. S návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 9.2.2016 navrhol upraviť práva a povinnosti voči maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, pri určení výšky výživného prihliadať na oprávnené potreby maloletých detí, pri zohľadnení majetkových možností a schopností povinného, ktorým je otec maloletých detí.
4. Na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/98/2014 je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Konanie bolo začaté návrhom otca zo dňa 23.6.2014. Matka má za to, že do právoplatného skončenia uvedenej právnej veci je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keďže ako rodičia sa na úprave doposiaľ nedohodli.
5. Ešte počas manželstva otec maloletých detí vyporiadal s matkou BSM notárskou zápisnicou zo dňa 25.2.2014 pred Notárskym úradom F.. F. Q. v Košiciach.
6. Tieto dôležité dokumenty podpísala pod nátlakom v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, čo je jednoznačné ihneď po oboznámení sa z ich obsahom. Zo strany otca jej bolo sľubované niečo celkom iné keď podpíše tieto všetky dokumenty, preto ani tento návrh nepodala skôr, ale nestalo sa tak. Návrh na výživné nepodala skôr aj z dôvodov uvedených následne.
7. Dňa 26.8.2014 bola aj s oboma maloletými deťmi donútená sa z bytu, v ktorom s otcom detí do toho času žili v spoločnej domácnosti vysťahovať, hoci otec maloletých detí dobre vedel, že nemajú kam ísť. Bol jej zároveň zrušený aj trvalý pobyt v tomto byte.
8. S dvoma maloletými deťmi nemala kam ísť, tak sa na čas dňa 26.8.20414 nasťahovali k jej rodičom, s ktorými má veľmi komplikovaný vzťah. Z tohto dôvodu následne dňa 22.12.2015 zabezpečila nájom bytu, za ktorý bola nútená platiť 400 Eur mesačne. V prenajatom byte bývali do 31.3.2015. Medzičasom si vybavovala úver na 50.000 Eur na kúpu bytu na I. R. V. A.. Kúpna cena bytu bola vo výške 68.000 Eur. Rozdiel 18.000 Eur doplatila z 28.000 Eur, ktoré obdržala v zmysle vyporiadania BSM a zvyšných 10.000 Eur zakúpila nevyhnutné veci do domácnosti ako sú postele, matrace, chladnička a pod., aby mohli nejako existovať a ešte zo zvyšku žili s maloletými deťmi. Na živobytie tiež nemala nasporené financie zo stavebného sporenia na maloleté deti. Dňa 1.4.2015 sa s deťmi presťahovali do tohto bytu.
9. Od 10.3.2015 je evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach, pretože si nevie nájsť prácu, ktorá by zohľadňovala starostlivosť o dve maloleté deti. Sama sa o dve maloleté deti stará, nemôže sa zamestnať na smenové prevádzky, ktoré sú jej ponúkané. Do toho času bola zamestnaná u otca maloletých detí. Od 10.3.2015 a 9.9.2015 pol roka poberala podporu v nezamestnanosti a to mesačne vo výške 104 Eur. Od 10.9.2015 nepoberá z úradu žiadne dávky. Jej jediný príjem sú prídavky na deti vo výške 47,40 Eur.
10. Od 11.8.2015 prispieva otec sumou 100 Eur mesačne na obe maloleté deti, čo je nepostačujúce. Nijako inak neprispieva na výživu maloletých detí a ani nijako nezabezpečuje. Stretáva sa s nimi jeden deň v týždni po škole na zopár hodín. V roku 2014 každý utorok a v roku 2015 každý pondelok.
11. Matka v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine si uplatnila spätne výživné od 1.9.2014. Návrh odôvodnila tým, že otec bezdôvodne voči maloletým deťom si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas i napriek tomu, že má voči nim zákonnú vyživovaciu povinnosť, na ktorej existenciu nie je potrebné rozhodnutie súdu. 100 Eur sa nedá považovať za riadne výživné na dve maloleté deti vo veku 11 a 8 rokov. Otec poškodzuje vlastné deti na úkor úverovania otca, s ktorým za trvania spoločného života žil vysoký životný štandard, ktorý im ako matka nemôže nijako zabezpečiť. Žiadne vecné dary na vianočné sviatky, či narodeniny a meniny od svojho otca nedostali. Staršej dcére kúpil jedenkrát botasky a jedenkrát tenisovú raketu, mladšej kolobežku a platím tenis vo výške 67 Eur mesačne. Otec od 12.8.2014 hradil výživné na dve maloleté deti vo výške 100 Eur mesačne, čo predstavovalo k 16.11.2015 čiastku vo výške 1.600 Eur. Dlžné výživné predstavuje čiastku 7.250 Eur, čiže spolu 5.650 Eur.
12. Matka upresnila výdavky na mal. Z.: strava v škole 20 Eur, družina 11 Eur, tanečná 13 Eur, poistka 25 Eur, oblečenie, obuv 20 Eur, drogéria, lekáreň, strava 65 Eur, školské potreby pomôcky 35 Eur.
13. Výdavky na mal. I.: strava 65 Eur, 100 Eur bývanie, strava v škole 20 Eur, poistka 85 Eur štvrťročne, telefón 17 Eur, oblečenie 30 Eur, spolu výdavky na obe maloleté deti 598 Eur.
14. Otec nesúhlasil s určením vyživovacej povinnosti od 1.9.2014, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Za absolútne irelevantné vo vzťahu k predmetu konania považuje tvrdenie matky o tom, že dohodu o vyporiadaní BSM podpísala pod nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Má za to, že toto tvrdenie zo strany matky je účelové a v prípade, že by svoje tvrdenia bola
schopná podložiť relevantnými dôkazmi, domáhala by sa neplatnosti tejto dohody. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať ani osobné konflikty medzi rodičmi a rovnako ani skutočnosť, že dlhšiu dobu nebolo podľa názoru matky možné uzavrieť s otcom dohodu o výške výživného na maloleté deti na čas do rozvodu.
15. Otec uviedol, že v rozhodnom období prispieval na výživu maloletých detí vo výške 100 Eur mesačne k rukám matky. Okrem platenia pravidelnej sumy sa podieľal aj na iných výdavkoch maloletých detí, čo bolo preukázané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/98/2014. V priebehu mesiacov máj 2015 až október 2015 otec prispel na výživu maloletých detí mesačnými výdavkami v priemere 158 Eur: I. tenis 70 Eur, badminton a strava 52 Eur, oblečenie 36 Eur. Okrem uvedených výdavkov otec poskytol maloletým deťom aj osobnú starostlivosť počas víkendov a sviatkov. Bolo preukázané, že otec svoju vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu na čas do rozvodu plnil dobrovoľne a to pravidelnými mesačnými platbami a inými výdavkami na maloleté deti. Okrem toho otec uviedol, že sa podieľal na vyživovacej povinnosti aj nad rámec výživného a to vyplývajúce z potvrdenia z tenisového klubu, výpisy z účtu preukazujúce zasielanie mesačných platieb, kúpa badmintonových rakiet, košíky, botasky a športová taška, tričká, legíny, ponožky a mikiny, botasky.
16. Otec uviedol, že mu vznikli dve nové vyživovacie povinnosti a to voči partnerke, ktorá bola od apríla 2015 na materskej dovolenke a voči synovi K. od 5.10.2015.
17. Matka pripojila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté deti a domácnosť.
18. Otec predložil listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté deti a domácnosť.
19. Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že dňa 5.10.2015 otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. K. K..
20. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice sp. zn. 21P/98/2014 bolo zistené, že návrh na rozvod podal otec, plnomocenstvo advokátovi udelil dňa 11.8.2014. Matku zastupovala v konaní o rozvod advokátka JUDr. Zuzana Semanová na základe plnomocenstva zo dňa 22.9.2014. Vo veci rozvodu bolo rozhodnuté dňa 9.12.2015. Súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu detí po 200 Eur mesačne. Súčasne bolo upravené stretávanie sa otca s maloletými deťmi.
21. Rozsudok čo do rozvodu manželstva o zverenie maloletých detí a úpravy styku nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2016. Proti výroku o určení výživného podal otec odvolanie.
22. V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu maloletých detí a to I. K. T. Z. K.. Maloleté deti zhodne uviedli, že otec im nič nekúpil a nedal vreckové. Predtým sa dlhší čas nestretávali, v súčasnosti sa stretávajú raz do týždňa, spravidla v pondelok, cez víkendy nie. Otec im niečo kúpil na sviatky, meniny, narodeniny, išli do obchodu, potom domov. Chceli by sa s otcom stretávať aj častejšie, otec im však nedvíha telefón. Deti bývajú s matkou.
23. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby Ľ. K. za rok 2014 bolo zistené, že jeho príjmy zo živnosti predstavujú 325 342,06 Eur a výdavky 3 366 479,57 Eur, základ dane, daňová strata mínus 11137,51 Eur.
24. Z pripojeného oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že Ľ. K. je poberateľom invalidného dôchodku priznaného od 17.10.2013 vyplácaný vo výške 114,80 Eur mesačne. Z dôchodku nie sú vykonávané exekučné zrážky.
25. Z oznámenie Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 8.1.2016 bolo zistené, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.3.2015 a jej evidencia naďalej trvá. Menovaná nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky. Poberá prídavok na dieťa od 1.12.2007 do doby trvania podmienok v sume 47,04 Eur na mal. Z. K. T. I. K.. 26. Matka rozpísala mesačné výdavky na maloleté deti : strava 165 Eur, bývanie, úver, nájom polovica 163 Eur, škola - strava, družina 55 Eur, tanečná 13 Eur, poistky detí 55 Eur, orange staršia dcéra 17
Eur, nafta - deti krúžky 30 Eur, oblečenie deti - obuv 50 Eur, drogéria 10 Eur, lekáreň 5 Eur, ostatné výdavky 35 Eur, spolu 598 Eur.
27. Mesačné výdavky matka: strava 110 Eur, úver, nájom polovica 163 Eur, nafta 40 Eur, poistka životná 21 Eur, orange mobil 20 Eur, orange televízia 20 Eur, drogéria 10 Eur, lekáreň 5 Eur, ostatné 35 Eur, spolu 424 Eur.
28. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá naďalej prídavky na maloleté deti. Menovaná nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia trvala v období od 10.3.2015 do 31.1.2016 a vyradená bola z dôvodu, že v mesiaci 2/2016 prekročila zákonom určený limit príjmu z dohôd o vykonaní práce.
29. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane.
30. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
32. Podľa ust. § 75 ods. 1,2, citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. Podľa ust. § 76 ods. 1, citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 34. Podľa ust. § 77 ods. 1, citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa ust. § 78 ods. 1, citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
36. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
37. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
38. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
39. Predmetom konania bol návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva a určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloleté deti od 1.9.2014 do 5.2.2016, t.j. do času kým nenadobudol rozsudok o rozvode právoplatnosť. Matka návrh na určenie vyživovacej povinnosti aj spätne za obdobie od 1.9.2014 podala dňa 16.11.2015.
40. V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ povinný neplní dobrovoľne vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie konania. Súd má právo na výživné plnoletému priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne. Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného, tak v takýchto prípadoch môže súd výnimočne priznať
výživné spätne aj tri roky do podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matka ani v podanom návrhu ani v priebehu konania neuviedla také dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by jej súd priznal výnimočne aj spätne výživné od 1.9.2014. Skutočnosti uvádzané matkou, že túto situáciu nechcela riešiť, nakoľko jej otec sľuboval vyriešenie určitých záležitostí pri podpísaní dohody o vyporiadaní BSM, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Je potrebné poukázať aj na to, že matka bola v priebehu konania o rozvod zastúpená advokátom, pričom návrh na rozvod manželstva podal otec dňa 11.8.2014. Pokiaľ matka uvádzala ako dôvody hodné osobitného zreteľa existenčné problémy, tak bolo povinnosťou tak advokátky ako aj matky, podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okrem iného sama matka uviedla v návrhu na začatie konania, že návrh na výživné nepodala aj z dôvodu, že zo strany otca jej boli sľubované určité veci, keď podpíše dokumenty. Takéto správanie matky súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa. Tak ako bolo uvedené pokiaľ otec ako povinný si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom neplnil a ich vyživovacia povinnosť a starostlivosť bola ohrozená, bolo povinnosťou matky podať takýto návrh. Z uvedeného dôvod súd návrh v časti za obdobie od 1.9.2014 do 15.11.2016 na obe maloleté deti zamietol z dôvodu, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne od 1.9.2014 v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Skutočnosti uvádzané matkou v priebehu konania súd považuje za irelevantné a nesúvisiace s predmetom konania. 41. V ďalšom ostal predmetom konania určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 16.11.2015 do 5.2.2016, t.j. do kedy nenadobudol rozsudok o rozvode manželstva právoplatnosť. V uvedenom období v zmysle pripojených dokladov a s prihliadnutím k výpovediam účastníkove ako i maloletých detí bolo zistené, že otec na výživu oboch detí prispieval sumou po 50 Eur mesačne. Okrem toho platil deťom voľno-časové športové aktivity : tenis, badminton, zakúpil rakety, loptičky, botasky. Následne od 1.1.2016 otec prispieval na výživu maloletých detí po 200 Eur mesačne v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/98/2014. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky, na zmenu vyživovacích povinností na strane otca a na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí. Maloleté deti navštevujú základnú školu. Matka má náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Súd zohľadnil skutočnosť, že otec vykonával podnikateľskú činnosť aj keď z tejto vykazoval stratu a poberal invalidný dôchodok. Matka bola evidovaná na úrade práce v rozhodnom období. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživného zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dôvody na potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, pritom možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s deťmi a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. deťmi sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
42. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Za obdobie od 16.11.2015 do 5.2.2016 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného na jedno maloleté dieťa vo výške 219,95 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: otec platil po 50 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa v období od 16.11.2015 do 31.12.2015, otec platil po 200 Eur mesačne na jedno dieťa od 1.1.2016 do 5.2.2016. Alikvotná čiastka za obdobie 11/2015 - 200 : 30 = 6,60 Eur x 14 dní, spolu 93,24 Eur. 12/2015 - 1/2016 - 2x 200 Eur = 400 Eur, alikvotná čiastka za 2/2016 a 200 Eur : 29 = 6,89 x 5 dní = 34,80 Eur, spolu 527,69 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca na výživnom v celkovej výške 307,74 Eur a to alikvotná časť za mesiac 11/2015 - 23,24 Eur, 12/2015 - 50 Eur, 1/2016 - 200 Eur, 2/2016 - 34,50 Eur. Rozdiel predstavuje 219,95 Eur.
44. Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
45. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k rozvodu účastníkov a úpravy rodičovských práv a povinností, súd konanie ohľadom zverenia maloletých detí zastavil.
46. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.