Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, N.-C. a 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, C., obaja práv. zast. JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Partizánska 58, Trenčín proti žalovaným: 1/ W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, N.-C. a 2/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, N.-C., obaja práv. zast. JUDr. Andrejom Hudcovicom, advokátom so sídlom Legionárska 2, Trenčín, o odstránenie stavby na cudzom pozemku, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o odstránenie podperného stĺpika prístavby prístrešku - prestrešenia pred vchodovými dverami do rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., v časti o odstránenie prístrešku zasahujúceho nad pozemok vo vlastníctve žalobcov - parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., v časti o uvedenie murovaného oplotenia žalobcov do pôvodného stavu z a s t a v u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne na svoje náklady odstrániť časť výklenku balkóna rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., ktorá časť výklenku balkóna zasahuje do pozemku - parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. v rozsahu o výmere 0,35 m2 podľa zakreslenia zelenou farbou v znaleckom náčrte v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.11.2020, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu o uvedenie strechy domu súp. č. XXX na parc. č. XXX katastrálne územie C. do pôvodného stavu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia požiadali súd, aby žalovaným uložil povinnosť na svoje náklady odstrániť podperný stĺpik prístavby prístrešku - prestrešenia pred vchodovými dverami do ich rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., a to v časti zasahujúcej konštrukčne do murovaného oplotenia záhrady žalobcov a v časti prístrešku zasahujúceho nad pozemok vo vlastníctve žalobcov - parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. a murované oplotenie žalobcov uviesť do pôvodného stavu. Druhým žalobným petitom sa žalobcovia žalobou domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť na svoje náklady odstrániť vysunutú časť výklenku terasy zasahujúcej konštrukčne do strechy rodinného domu žalobcov súp. č. XXX na parc. č. XXX zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie C., odstrániť vysunutie terasy nachádzajúcej sa nad pozemkom parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. vo vlastníctve žalobcov v súlade s právoplatným stavebným

povolením vydaným Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 24.09.1997 pod č. ŽP XXXX/XX-Vi a pôvodnou projektovou dokumentáciou a uviesť strechu žalobcov do pôvodného stavu. V žalobe uviedli, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. „C" č. XXX, zapísané na LV č. XXX. k.ú. C., a to žalobkyňa 1/ v podiele 5/6 a žalovaný 2/ (zrejme mali žalobcovia na mysli žalobcu 2/ - pozn. súdu) v podiele 1/6. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. „C" č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX k.ú. C.. Žalovaní požiadali stavebný úrad mesto Nemšová o vydanie dodatočného povolenia na zmenu dokončenej stavby súp. č . XXX s názvom ,,Nadstavba rodinného domu s vytvorením samostatnej bytovej jednotky " o vydanie dodatočného povolenia na zmenu vyššie uvedenej dokončenej stavby z dôvodu, že túto uskutočnili stavebníci v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Mesto Nemšová odkázalo svojim rozhodnutím č. OV/XXX/XXXX/MIN-XXXX zo dňa 20.10.2016 žalobcov na súdne konanie vo veci ich občianskoprávnej námietky, ktorá vyplýva z práv k pozemku parc. reg. „C" č. XXX a stavbe rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. C., ktorú uplatnili v rámci uvedeného konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby so súp. č. XXX, keďže v správnom konaní sa medzi jeho účastníkmi. t.j. žalobcami 1/ a 2/ a stavebníkmi žalovanými 1/, 2/ nedosiahla zhoda. Žalobcovia majú za to, že je daná nutná ochrana ich vlastníckeho práva predmetnou žalobou, nakoľko žalovaní umiestnili v rámci realizácie nadstavby svojho rodinného domu časť terasy/balkóna tak, že táto zasahuje do rodinného domu žalobcov so súp. č. XXX, konkrétne do strechy tohto domu a taktiež osadili podperný stĺpik prestrešenia vchodu do rodinného domu, resp. prístavby prístrešku žalovaných tak, že tento je konštrukčne napojený na čelný obvodový múr rodinného domu žalobcov, resp. do betónového múra plota záhrady žalobcov. Časť terasy/balkóna ako aj vyššie špecifikovaný podperný stĺpik prestrešenia vchodu žalovaných jednak presahuje nad pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcov, ale najmä bez právneho dôvodu zasahuje do strechy rodinného domu žalobcov a do oplotenia, t.j. múrika oplotenia ich pozemku. Žalobkyňa 1/, žalobca 2/, ako aj právny predchodca žalobcu 2/, t.j. bývalý zosnulý manžel žalobkyne 1/ nikdy nevyjadrili písomný ani ústny súhlas s vyššie špecifikovanými zásahmi do ich vlastníckeho práva. Zásah do strechy domu žalobcov zo strany žalovaných pri osádzaní výklenku balkónu bol vykonaný bez odbornej pomoci pri manipulácii s azbestovým materiálom strešnej krytiny, t j. bez odborného riešenia nebezpečných azbestových mikročastíc spôsobujúcich napr. rakovinu. Boli žalovanými pribité klince, ktoré trčia zo strešných latiek a tým môžu spôsobiť prípadný úraz, bol zmenený sklon a uchytenie krytiny strechy. Na strechu žalobcov bol osadený preklad, rímsa, ktorý tam nemala byť. Takýmto konaním žalovaní vedome porušili pôvodný projekt „Nadstavba rodinného domu s vytvorením samostatnej bytovej jednotky ", ktorý neobsahuje zhotovený balkónový výklenok ani zásahy do strechy žalobcov. Stavebný úrad v danom smere obhliadkou na mieste samom vyvodil záver v rozhodnutí č. OV/XXX/XXXX/MIN-XXXX zo dňa 20.10.2016, že vysunutím terasy o 0,26 m v dĺžke 1,50 m nad pozemok par. č. XXX k.ú. C. vo vlastníctve žalobcov v dotyku so strechou rodinného domu žalobcov došlo ku konaniu v rozpore s právoplatným stavebným povolením ako aj toto odporuje schválenej projektovej dokumentácii. Vyššie uvedené potvrdzuje aj listinný dokument s názvom ,, Zameranie balkóna na rodinnom dome sč. XXX a jeho posúdenia k priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX + označenie múru 1. NP spolu so strešným plášťom vyhotovený T. Y. dňa 05.11.2015. Ďalej žalobcovia uviedli, že do neodborného zásahu žalovaných do strechy žalobcov nikdy títo nemali problém so zatekaním do svojho rodinného domu. Až v rámci rekonštrukcie domu žalovaných došlo po prvý krát k tomu, že špajza nachádzajúca sa pod strechou v časti zásahu, t.j. výklenku balónu žalovaných, bola po prvý krát vytopená a začalo tam zatekať. Žalovaní 1/, 2/ nekonali dobromyseľne pri osadení stĺpika ani pri rozšírení terasy, resp. balkóna nad rámec pôvodnej projektovej dokumentácie a nad rámec stavebného povolenia. Žalovaní 1/, 2/ konali s vedomím hrubého porušenia svojich povinností, s vedomím svojho protiprávneho konania, neodborne a svojvoľne. Žalovaní 1/, 2/ týmto svojim konaním znížili hodnotu, resp. znehodnotili vizuálne ale najmä funkčne hodnotu rodinného domu žalobcov a murovaného oplotenia záhrady. Zásahy do strechy žalobcov spôsobili nemožnosť využitia tejto časti pozemku a stavby na akýkoľvek účel, ktorý by mohol priniesť merateľný úžitok a zhodnotenie nehnuteľností žalobcom do budúcna. Postavením výklenku terasy žalovaní zabránili do budúcna akejkoľvek zmene rodinného domu žalobcov, využívaniu tejto časti vo vlastníctve žalobcov, t.j. prípadnej nadstavby rodinného domu, ktorej by bránil práve presah balkónu žalovaných nad parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia, resp. právni nástupcovia žalobcov plánujú do budúcna vykonať nadstavbu rodinného domu rovnako ako vykonali žalovaní, ktorá však nebude reálne možná z dôvodu existencie výklenku balkónu žalovaných. V tomto smere sú aktuálne žalobcovia nad mieru primeranú pomerom obmedzení s nakladaním a zamýšľaným využitím svojho majetku, t.j. rekonštrukcie nehnuteľnosti. Žalobcovia poukázali na zníženie hodnoty nehnuteľností vo

vlastníctve žalobcov neoprávnenými zásahmi žalovaných, t.j. na zníženie hodnoty nehnuteľností týmito zásahmi na realitnom trhu v prípade predaja nehnuteľnosti.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 18.6.2018. V ňom uviedli, že v roku 2000 bola medzi žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom C. K. na strane jednej a žalovanými 1/ , 2/ na druhej strane uzavretá ústna dohoda o tom, že žalovaní môžu svojou prístavbou výklenkom balkóna zasiahnuť nad pozemok parc. č. XXX patriaci vtedy do BSM C. K. a žalobkyne 1/ a dnes patriaci do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/. Obsahom dohody bol aj súhlas žalovaných 1/, 2/ s presahom stavby patriacej vtedy do BSM žalobkyne a nebohého C. K., presnejšie ich strechy nad pozemok parc. č. XXX/X v BSM žalovaných 1/, 2/. Kým presah časti domu súp. č. XXX (strecha), ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov nad pozemok parc. č. XXX/X v BSM žalovaných predstavuje plochu (5,99 mx 0,31 m) / 2= 0,92 m2, presah časti balkóna na rodinnom dome súp. č. XXX v BSM žalovaných nad pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcov predstavuje tvar obdĺžnika rozmerov 0,26 m x 1,5 m = 0,39 m. Žalobkyňa svojou nehnuteľnosťou zasahuje do pozemku žalovaných podstatne väčšou mierou, čoho si aj účastníci uvedenej dohody z roku 2000 boli dobre vedomí. Zrejme aj z tohto dôvodu manželia K. v roku 2010 ochotne a bez ďalších podmienok súhlasili tiež s umiestnením stĺpika podopierajúceho prístrešok vybudovaný na pozemku žalovaných na múrik tvoriaci hranicu pozemkov parc. č. XXX a XXX/ X. Žalobkyňa 1/ a ani jej nebohý manžel proti uvedenej dohode 16, respektíve 6 rokov nič nenamietali a jej závermi sa riadili až do roku 2016, kedy žalobkyňa l/ už po smrti svojho manžela začala namietať rozmery balkóna a žiadať, aby bol tento rovnako ako aj stĺpik spomínaného prístrešku odstránený. Ďalej žalovaní poukázali na to, že medzi hodnotou stavby a hodnotou pozemku, nad ktorý táto presahuje je zjavný nepomer, keď hodnota stavby je podstatne vyššia ako hodnota dotknutej časti pozemku. Odstránenie požadovanej časti balkóna je stavebne a technicky riešiteľné iba za podmienky vynaloženia neprimerane vysokých finančných nákladov, pričom ale efekt, ktorý by takéto riešenie prinieslo pre žalobcov je zanedbateľný nielen vzhľadom na malú výmeru časti pozemku žalobcov, nad ktorú sporný balkón presahuje (0,39 m2), ale aj vzhľadom na nemožnosť využiť túto časť pozemku na akýkoľvek účel, ktorý by žalobcom mohol priniesť merateľný úžitok. Existujúci právny stav, kedy vlastníci predmetnej prístavby nie sú vlastníkmi časti pozemku nad ktorú táto prístavba zasahuje a medzi vlastníkmi stavby a vlastníkmi pozemku bola v minulosti uzavretá ústna dohoda ktorú začala žalobkyňa od roku 2016 spochybňovať, je možné riešiť zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby v zmysle § 135c ods. 3 Obč. zák. v rozsahu potrebnom na riadny výkon vlastníckeho práva k stavbe za primeranú náhradu. Pre prípad rozhodovania súdu týmto spôsobom, žalovaní navrhli, aby súd zohľadnil aj druhú časť spomínanej ústnej dohody, t.j. presah časti strechy rodinného domu súp. č. XXX v spoluvlastníctve žalobcov nad pozemok parc. č. XXX/X v BSM žalovaných. Žalovaní namietli aj neurčitosť požiadavky žalobcov na tzv. „uvedenie strechy ich rodinného domu do pôvodného stavu". Ak by aj súd žalobcom v tejto časti žaloby vyhovel, žalovaní poukazujú na zrejmú nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia súdu. Žalovaní vzniesli námietku premlčania. Uvedená úprava strechy na dome v spoluvlastníctve žalobcov bola realizovaná ešte v roku 2000 na základe spomínanej ústnej dohody. Celých 16 rokov, teda až do dňa 18.11.2016, kedy žalobkyňa podala prvá žalobu, o ktorej právoplatne rozhodol Okresný súd Trenčín pod č. k. XXS/X/XXXX boli žalobcovia s touto úpravou strechy spokojní a túto nijako nenamietali. Presah balkóna žalovaných nad pozemok manželov K. vrátane zodpovedajúcej úpravy strechy domu vo vlastníctve žalobkyne 1) a jej nebohého manžela bol od počiatku zamýšľaný a oboma stranami akceptovaný aj ako najjednoduchší spôsob vyriešenia problému zatekania dažďovej vody na múr rodinného domu K. v mieste ich špajze a tiež na múr a okno na rodinnom dome žalovaných. Uvedené riešenie zatekania dažďovej vody bolo realizované výlučne na náklady žalovaných, po dôkladnom zvážení a na základe súhlasu všetkých účastníkov. Od vybudovania uvedeného balkóna na dome vo vlastníctve žalovaných so súčasnou úpravou strechy domu žalobcov (pôvodne žalobkyne 1/ a jej nebohého manžela) v roku 2000 sú múry oboch susediacich rodinných domov suché aj počas dlhšie trvajúcich dažďov. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik povinnosti žalovaných akokoľvek opravovať strechu ich rodinného domu a neuviedli ani z čoho odvodzujú nimi uplatnené právo na uvedenie strechy ich domu do pôvodného stavu. S poukazom na uvedené dôvody žiadali žalovaní žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaných reagovali v podaní zo dňa 9.7.2018. V ňom uviedli, že vrátením do pôvodného stavu, je v zmysle ustálenej judikatúry vrátením do stavu veci existujúcej pred neopravným zásahom, t.j. zásahom žalovaných do majetku, majetkových práv žalobcov. V prípade vysunutej časti výklenku terasy zasahujúcej konštrukčne do strechy rodinného domu žalobcov sa jedná o odstránenie vysunutej terasy nachádzajúcej nad pozemkom parcely registra „C“ číslo XXX, zapísanej na liste

vlastníctva číslo XXX., katastrálne územie C., obec N., okres Trenčín vo vlastníctve žalobcov v súlade s právoplatným stavebným povolením vydaným Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1848/97-Vi a pôvodnou projektovou dokumentáciou a uviesť strechu žalobcov do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred vyššie špecifikovaným zásahom žalovaných do majetku žalobcov. Žalobkyňa poprela existenciu údajnej ústnej dohody medzi ňou a žalovanými už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. v rámci jej písomného vyjadrenia v tomto konaní. Keďže sa jedná o veľký zásah do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, takéto konanie si obvykle žiada písomnú formu súhlasu minimálne v štádiu správneho konania, t.j. pri vydávaní stavebného povolenia, alebo v rámci kolaudačného konania, ale takýto súhlas žalobkyňa 1/ ani jej zosnulý manžel žalovaným nikdy neudelili. Uvedené osoby nikdy nesúhlasili a to ani ústne ani písomne s tým, aby nebol dodržaný pôvodný projekt a dokonca, aby bol tento porušený v rozpore so zákonom do dnešnej podoby. Fiktívne dohady a odôvodnenia spornej existencie údajnej ústnej dohody medzi účastníkmi konania, žalovaní nezaložili v rámci svojho vyjadrenia k podanej žalobe na ničom, iba na špekulatívnych, resp. vlastných domnienkach. Pokiaľ žalovaní v rámci vyjadrenia uvádzajú skutočnosti vedúce k prípadnému zriadeniu vecného bremena, treba uviesť, že neskolaudovaná stavba, t.j. rozostavaná stavba postavená v rozpore so stavebným povolením bez kolaudácie, nemôže požívať právnu ochranu a to ani za primeranú náhradu. Námietka premlčania vznesená žalovanými v danom konaní sa javí ako nedôvodná, nakoľko ide o stavbu, ktorá nebola doposiaľ dokončená, t.j. štádium rozostavenej stavby bez kolaudácie postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou. Žalobcovia sa o tom, že stavba výklenku terasy bola postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a v akom rozsahu, dozvedeli až na základe Zamerania balkóna na rodinnom dome s č. XXX a jeho posúdenia k priebehu vlast. hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX + označenie múru 1.NP spolu so strešným plášťom, ktorý vyhotovený T. Y. dňa 05.11.2015. Javia sa ako účelové tvrdenia žalovaných o tom, že stavba výklenku balkóna ich rodinného domu, resp. presahu ich balkóna vyriešila problémy so zatekaním dažďovej vody do domu žalobcov. Až po neodbornom zásahu žalovanými do strechy žalobcov sa totiž objavili problémy so zatekaním, na ktoré upozornila žalobkyňa 1/ žalovaným, ale títo to odmietli riešiť.

4. Žalovaní na vyjadrenie žalobcov zo dňa 9.7.2018 reagovali podaním zo dňa 24.8.2018. Zotrvali na svojich tvrdeniach o tom, že uvedená dohoda bola skutočne uzavretá ešte predtým ako sa začala realizovať demontáž strešného plášťa a krovu na chalupe žalovaných a prerobenie strechy žalobcov, teda ešte v roku 1999. Pre objasnenie celej situácie žalovaní uviedli, že z hľadiska konštrukčného riešenia išlo pôvodne o spoločnú strechu oboch rodinných domov - domu žalobcov i domu žalovaných. K tvrdeniam žalobcov, že presah balkóna žalovaných nad ich pozemok by im do budúcna bránil vybudovať nadstavbu na ich dome, žalovaní uviedli, že žiadna nadstavba na dom žalobcov aj tak nie je technicky možná. Múrik, ktorý tvorí hranicu pozemkov žalobcov a žalovaných nie je totiž možné využiť ako nosný pre účel nadstavby na rodinnom dome žalobcov, nakoľko jeho stredom prechádza hranica pozemkov a žalobkyňa by tak nutne s nadstavbou zasiahla nad pozemok žalovaných. Ak by sa žalobcovia rozhodli riešiť nadstavbu svojho domu jednostranným zaťažením múru šírky 50 cm uvažovanou nadstavbou iba do jeho polovice ležiacej na ich pozemku, teda v miere iba 25 cm, takéto riešenie by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k jeho deštrukcii. Realizácia nadstavby na rodinnom dome žalovaných, ktorá začala v roku 1999 prebiehala tak, že najprv sa rozobrala existujúca strecha rodinného domu žalobcov aj rodinného domu žalovaných. Následne sa domuroval hraničný múrik až do výšky súčasného stavu a zabetónovala sa naň železobetónová doska tvoriaca podlahu balkóna a podlahu 2. nadzemného podlažia rodinného domu žalovaných. Po vymurovaní obvodových múrov 2. NP na dome žalovaných zabezpečili títo v roku 1999 na vlastné náklady ukončenie krovu, klampiarskych konštrukcií a súčasne strešného plášťa (eternit) na rodinnom dome žalobcov v napojení na obvodový múr nadstavby rodinného domu žalovaných. Od ukončenia týchto úprav strešnej konštrukcie na rodinnom dome žalobcov, teda od roku 1999 nemali žalovaní žiadnu vedomosť o zatekaní do priestorov rodinného domu žalobcov. Prvá zmienka o údajnom zatekaní do domu žalobcov sa objavila až niekedy v roku 2015. Krátko predtým žalobkyňa 1/ začala zrejme z dôvodu rodinných nezhôd zamykať jej rodinný dom pred synom C. K.. V tomto období, niekedy od marca 2015 C. K. začal vstupovať do domu žalobcov cez vikier nachádzajúci sa na streche. Prebiehalo to tak, že syn žalobkyne 1/ si pristavil rebrík z dvora, oprel ho o dažďový žľab, vyliezol na strešnú krytinu, prešiel po nej k vikieru a cez tento vnikol do domu žalobcov. Takýto pravidelný a dlho trvajúci spôsob „vstupu“ syna žalobkyne 1/ do jej domu celkom zrejme nemohol ostať bez následkov v podobe poškodenia strechy rodinného domu žalobcov. Žalobcovia doposiaľ nepreukázali žiadne poškodenie ich strechy, ktoré by spôsobili žalovaní. Žalobcovia 15-16 rokov novú strechu ich rodinného domu užívali a nemali s ňou žiadne problémy.

5. Žalobcovia v podaní zo dňa 1.10.2018 uviedli, že k prerobeniu strechy žalobcov zo strany žalovaných nedošlo. Do dnešného dňa je tam umiestnená pôvodná eternitová strecha, t.j. pôvodná eternitová krytina, pôvodný drevený krov. Jediným zásahom do strechy žalobcov je výklenok balkónu, ktorý tam nemal byť vôbec realizovaný v zmysle pôvodnej písomnej dokumentácie k realizácii nadstavby. K rozobratiu strechy žalobcov nikdy zo strany žalovaných v minulosti nedošlo a nemalo ani prečo dôjsť. Žalovaní sa v rámci rekonštrukcie, nadstavby svojho domu len napojili na existujúcu pôvodnú strechu žalobcov. Konštatovania žalovaným o tej skutočnosti, že by nadstavba domu žalobcov do budúcna nebola technicky možná, možno označiť za ničím nepodložené špekulácie. Presne tak, ako bola možná nadstavba a rekonštrukcia domu žalovaných, je technicky možné nadstavbu realizovať aj na dome žalobcov. Špekulácie o tom, že strešnú krytinu mohol údajne poškodiť syn žalobkyne 1/ C. K., sa nezakladajú na pravde. Zatekanie sa netýkalo oblasti, ktorá je na fotodokumentácii žalovaných, ale na mieste, kde dochádzalo k stretu striech domov žalobcov a žalovaných, v mieste spoju, ktorý bol nekvalitne urobený.

6. Žalovaní v podaní zo dňa 14.11.2018 uviedli, že v roku 1996 bola zrealizovaná výmena strešnej krytiny (eternit) v celom rozsahu na streche patriacej K. a na časti pôvodnej strechy (od hlavnej cesty) Y.. Dôvodom výmeny strešnej krytiny bol nevyhovujúci stav a zatekanie cez popraskanú a polámanú krytinu (pôvodná krytina eternit bola šedej farby a obrastená machom). Žalovaní nepopreli, že k zatečeniu špajze došlo počas realizácie nadstavby, avšak iba jedenkrát v roku 1999 v čase, keď bola nadstavba v štádiu rozpracovanosti, keď strecha na domoch žalovaných i žalobcov bola sčasti rozobratá. Žalobcovia doposiaľ nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorou by mohli odôvodniť svoju požiadavku na uvedenie strechy žalobcov do akéhosi, bližšie nešpecifikovaného pôvodného stavu. Žalobcovia nepreukázali žiaden dôvod prečo tak dlho proti presahu časti stavby nad ich pozemok (v rozsahu 0,39 m2) nezakročili a najmä prečo nezakročili už v čase budovania tohto balkóna a napojenia sa na strechu domu žalobcov v roku 1999. O stavbe balkóna a jeho presahu nad pozemok žalobcov predsa museli vedieť už v roku 1999. Budovanie balkóna a súvisiacich konštrukcií netrvalo deň a ani týždeň. Napojenie sa balkónom na strechu žalobcov nemohlo v roku 1999 prebehnúť bez ich vedomia a súhlasu. Žalobcovia sa v roku 1999 nebránili proti takémuto údajne neoprávnenému zasahovaniu do ich vlastníckych práv v stavebnom ani v inom konaní. Vysvetlenie tohoto prístupu manželov K. v tej dobe je veľmi jednoduché a zhoduje sa s doterajšou argumentáciou žalovaných, a síce, že žalovaní uzavreli so žalobkyňou 1/ a jej bývalým manželom v roku 1999 dohodu, že v záujme riešenia odvodu dažďovej vody sa budovaný balkón na rodinnom dome žalovaných potiahne až po strechu žalobcov na ktorú sa napojí tak, aby dažďová voda nezatekala do priestoru medzi oboma domami. Podľa názoru žalovaných žaloba žalobcov nie je motivovaná snahou chrániť ich oprávnené záujmy. Jej jediným cieľom je, aj za cenu znehodnotenia vlastnej nehnuteľnosti poškodiť maximálnym možným spôsobom žalovaných.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, žalovaných 1/, 2/, svedka W. Y. ml., ohliadkou na mieste samom, oboznámením výpisov z LV č. XXX, XXX, k.ú. C., rozhodnutia Mesta Nemšová č. /MIN-2063 zo dňa 20.10.2016, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 6.3.2018, fotografí z č.l. 15 - 17, zamerania balkóna na rodinnom dome z č.l. 18, výňatku z projektovej dokumentácie z č.l. 19, vyjadrenia žalovaných zo dňa 18.6.2018, prílohy tohto vyjadrenia z č.l. 31, vyjadrenia žalobcov zo dňa 9.7.2018, vyjadrenia žalovaných zo dňa 24.8.2018, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 47 - 51, vyjadrenia žalobcov zo dňa 1.10.2018, vyjadrenia žalovaných zo dňa 14.11.2018, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 68 - 74, vyjadrenia žalobcov zo dňa 13.8.2019, vyjadrenia žalovaných zo dňa 21.8.2019, správy Okresného riaditeľstva PZ Trenčín zo dňa 13.9.2019, podania žalobcov zo dňa 11.10.2019, prípisu Mesta Nemšová zo dňa 16.10.2019, 14.10.2019, rozhodnutia Mesta Nemšová č. OV/148/2016/ MIN-38 zo dňa 8.3.2016, žiadosti Mesta Nemšová zo dňa 18.8.2016, doplnenia nákresu riešenia zo dňa 21.4.2016, vyjadrenia z č.l. 115, zápisnice z konania pred Mestom Nemšová z miestneho zisťovania zo dňa 9.8.2016, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , obsahu administratívneho spisu Mesta Nemšová z č.l. 106 - najmä geometrický plán (príloha č. 25), príloha č. 26, príloha č. 9, príloha č. 36, príloha č. 55, príloha č. 66, návrhu žalobcov zo dňa 22.6.2020, podania žalovaných zo dňa 25.6.2020, vyjadrenia žalovaných zo dňa 22.7.2020, znaleckého posudku č. 12/2020 zo dňa 30.11.2020, vyjadrenia žalovaných zo dňa 27.12.2020, vyjadrenia žalobcov zo dňa 20.1.2021, znaleckého posudku č. 11/2021 zo dňa 18.11.2021, vyjadrenia žalobcov zo dňa 3.1.2022, stanoviska znalca zo dňa 20.5.2022, oznámenia Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru zo dňa 21.4.2022, vyčíslenia nákladov zo dňa 28.6.2022.

8. Podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. C. sú žalobcovia podieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C" č. XXX, ako aj parc. reg. „C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, parc. reg. „C“ č. 454/1 záhrady o výmere 544 m2 , a to žalobkyňa 1/ v podiele 5/6 a žalobca 2/ v podiele 1/6.

9. Podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. C. sú žalovaní 1/, 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C" č. XXX/X, ako aj parcele reg. „C" č. 452/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2 a ostatných nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva.

10. Z obsahu administratívneho spisu Mesta Nemšová bolo zistené, že žalobkyňa 1/ dňa 22.4.2015 podala Mestu Nemšová podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu ohľadom stavby žalovaných na parc. č. XXX/X k.ú. C.. Štátny stavebný dohľad zistil, že žalovaní nadstavbu uskutočnili v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1 848/97-Vi pokiaľ ide o realizáciu balkóna v zadnej časti domu a jeho detailu v mieste s rodinným domom žalobkyne, postavenie prístrešku pre parkovanie v prednej časti domu žalovaných, a žalovaní užívali nadstavbu bez jej kolaudácie od roku 2002 do roku 2015. Žalovaní na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu a výzvy stavebného úradu zo dňa 11.5.2015 požiadali dňa 25.8.2015 stavebný úrad Mesto Nemšová o vydanie dodatočného povolenia na zmenu dokončenej stavby súp. č. XXX s názvom ,,Nadstavba rodinného domu s vytvorením samostatnej bytovej jednotky" z dôvodu, že túto uskutočnili stavebníci v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1 848/97-Vi. Mesto Nemšová svojim rozhodnutím č. /MIN-2063 zo dňa 20.10.2016 odkázalo žalobcov na súdne konanie vo veci ich občianskoprávnej námietky, ktorá vyplýva z práv k pozemku parc. reg. „C" č. XXX a stavbe rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. C., ktorú žalobcovia uplatnili v rámci uvedeného konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby so súp. č. XXX, keďže v správnom konaní sa medzi jeho účastníkmi, t.j. žalobcami 1/ a 2/ a stavebníkmi žalovanými 1/, 2/ nedosiahla zhoda.

11. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že medzi ňou a žalovanými neexistovala dohoda o stavbe terasy na dome žalovaných. Žalovaní až po úmrtí jej manžela začali tvrdiť, že manžel žalobkyne im dal súhlas na stavbu a vysunutie terasy, ktorým sa zasiahne do pozemku žalobcov. Žalobkyňa nedala na to žiaden písomný ani ústny súhlas. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovaní pred realizáciou stavby terasy sa pýtali jej manžela, či ju môžu takto postaviť. Ak by sa ho to opýtali, určite by jej to manžel povedal. Vysunutá časť terasy znehodnocuje stavbu jej rodinného domu. Je tým znemožnená prípadná nadstavba rodinného domu žalobcov. Žalobkyňa do budúcna plánuje nadstaviť rodinný dom o jedno nadzemné podlažie, keďže má dvoch synov a päť vnúčat. Zatiaľ sa nedohodli, že kto z nich bude nadstavovať. Keď sa žalobkyňa starala o manžela, ktorý bol vyššieho veku a chorý, robili mu bypass dvakrát a srdcovú chlopňu, nemala žalobkyňa čas venovať sa veciam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Manžel žalobkyne šiel do dôchodku keď mal 58 rokov, a už vtedy mal problémy so srdcom, mal angínu pectoris. Zomrel ako 76 ročný. Štyri roky pred smrťou bol manžel žalobkyne vážne chorý do tej miery, že bol odkázaný na starostlivosť žalobkyne. Manžel žalobkyne sa o veci v súvislosti so stavbou terasy nemohol skôr zaoberať, pretože mal zdravotné problémy a žalobkyňa sa o neho starala. Boli z toho v strese. Keď žalovaní začali nadstavovať ich dom o nové poschodie, vytopilo žalobkyni špajzu. Žalobkyňa musela celú špajzu vyniesť, celú ju vyčistiť. Robila to spolu s nebohým manželom a žalovaní žalobkyni povedali, že tiež majú pivnicu vytopenú. Pri realizácii nadstavby to bolo odkryté, preto tam natiekla voda. Žalovaní neboli ochotní žalobkyni s týmto pomôcť pri odstraňovaní vytopenia špajzy. Žalovaná sa žalobkyni vysmiala. Keď sa robila rekonštrukcia, žalobkyňa videla, že osoby poverené žalovanými zasiahli aj do strechy domu žalobcov. Keď to bolo realizované žalobkyňa s manželom proti tomu nič nepodnikali v záujme udržiavania dobrých medziľudských vzťahov. Žalobkyňa reagovala až neskôr. Keď zomrel manžel žalobkyne v roku 2011, žalobkyňa šla na mestský úrad vyžiadať si plány ohľadom stavby terasy na dome žalovaných, a keď jej bolo udelené povolenie a nahliadla do plánov, zistila, že terasa nebola postavená v súlade s plánmi. Žalobkyňa sa obrátila na stavebný úrad. Bol vykonaný štátny stavebný dozor, ohliadka.

12. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s nadstavbou rodinného domu žalovaných, pretože táto bola vykonaná v rozpore s platným stavebným povolením. Zasahuje do stavby, ktorej je žalobca spoluvlastníkom, v dôsledku čoho ju znehodnocuje pre prípad, že by mohla byť predaná tretej osobe. Nadstavba tak isto zabraňuje žalobcom nadstaviť ich dom o ďalšie poschodie. V dobe realizácie nadstavby na nehnuteľnosť žalovaných žalobca 2/ nebol podielovým spoluvlastníkom

dotknutej nehnuteľnosti. Túto vlastnili jeho rodičia, a preto si žalovaní od žalobcu nepýtali súhlas s realizáciou nadstavby a osadenia prístrešku.

13. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v roku 1999 v obývačke domu žalovaných sa žalovaní 1/, 2/ so žalobkyňou 1/ a jej manželom ústne dohodli, že žalovaní si môžu nadstaviť strechu na ich dome, a že žalobkyňa s manželom si spravia verandu vedľa plotu žalovaných. Žalovaní 1/, 2/ na tomto stretnutí žalobkyni a jej manželovi ukázali projektovú dokumentáciu nadstavby domu žalovaných. Na stretnutí nepreberali, že žalovaní zasiahnu do strechy žalobcov. Balkón bol zrealizovaný tak sa žalovaní so žalobkyňou aj jej manželom dohodli. Žiadne námietky neboli od nikoho. Žalobkyňa s jej manželom súhlasili, povedali: „nadstavte si, spravte si strechu“. Vzťahy boli medzi nimi dobré za života manžela žalobkyne 1/. Následne sa to zmenilo. Žalovaní realizovali nadstavbu ich rodinného domu od roku 1999 dva roky. Manžel žalobkyne žalovanému 1/ raz povedal, že do ich domu zateká cez strechu. Bolo to vtedy, keď sa robila strecha v roku 1999 alebo 2000. Žalobcom raz zatieklo do špajze v ich dome, a preto bol vybudovaný cementový žľab vedľa balkóna domu žalovaných. Účelom žľabu bolo zabezpečiť, aby nezatekalo do domov, a preto ho spoločne spravili. Išlo o spoločný nápad žalovaného 1/ a manžela žalobkyne 1/. Žalovaný 1/ nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa od žalovaných žiadala uviesť strechu ich rodinného domu do pôvodného stavu. Žalovaný 1/ má za to, že príčinou zatekania do špajze domu žalobcov bolo to, že starší syn žalobkyne chodil po streche, ktorá je prehnitá, eternitová, stará. Žalovaný 1/ nevidel staršieho syna žalobkyne 1/, že by chodil po tej časti strechy domu žalobcov, kde sa napája na strechu domu žalovaných. Videl ho, že sa pohyboval vo vzdialenosti 3 metre od tohto miesta. Je pravda, že žalovaným bola uložená sankcia zo strany stavebného úradu za to, že žalovaní užívali neskolaudovanú stavbu. Potvrdil, že v záujme zlepšenia susedských vzťahov dal žalovaný v roku 2016 vypracovať nové technické riešenie terasy tak, aby nezasahovala do rodinného domu žalobcov. Nechcel sa vyjadriť k dôvodu, pre ktorý žalovaní nepristúpili k realizácii balkóna, ktorý presahuje ponad pozemkov žalobcov v zmysle nového technického riešenia z roku 2016. Potvrdil, že žalovaný dňa 9.8.2016 pred stavebným úradom Mesto Nemšová prejavil ochotu upraviť balkón tak, aby nezasahoval na pozemok žalobcov a učinil vyjadrenia, ktoré sú zaznamenané v zápisnici zo dňa 9.8.2016 pred stavebným úradom Mesto Nemšová.

14. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že v roku 1999, keď žalovaní chceli nadstavovať dom, pozvali si k sebe susedov, manželov E., žalobkyňu a jej manžela, ktorí s ich zámerom súhlasili. Preto žalovaní pristúpili k rekonštrukcii ich domu. Dali si predtým vypracovať plány. V čase stretnutia v roku 1999, na ktorom boli aj manželia E. ešte neexistovala projektová dokumentácia ohľadom nadstavby rodinného domu. Technické veci ohľadom nadstavby domu aj prístrešku riešila žalovaná 2/, synovia W. Y., V. Y., keďže žalovaný 1/ bol vtedy pracovne v Čechách. Prestavba trvala od roku 1999 do roku 2001. Keď sa zistilo, že strecha sa nedá vyhotoviť podľa pôvodných plánov, nastal problém. Vtedy žalovaní zavolali žalobkyňu 1/, jej manžela a dohodli sa, že žalovaní tú strechu upravia tak, aby nezatekalo do domu, aby bola spokojnosť na obidvoch stranách. Dohodli sa, že predĺženie balkóna bude o 30 cm. Bolo to koncom roka 1999, keď sa strecha dokončovala. Projektovú dokumentáciu žalovaní nedali prepracovať, pretože susedské vzťahy boli veľmi dobré. Potom, keď sa vybetónovala deka, robil sa cementový žľab. Prišiel s tým pomôcť aj manžel žalobkyne 1/. Do domu žalobcov zatieklo vtedy, keď bola počas rekonštrukcie otvorená strecha. Žalobkyňa 1/ žalovaných v roku 1999 žiadala, aby žalovaní oplechovali boky strechy domu žalobkyne, aby jej nezatekalo do domu. Po rekonštrukcii domu sa žalobkyňa nesťažovala na to, že jej zateká do domu. Sťažovala sa až v roku, keď bola podaná prvá žaloba v tejto veci na tunajší súd. Žalovaní so žalobkyňou a jej manželom mali dlhé roky dobré vzťahy. Žalovaní by si nikdy nedovolili spraviť také úpravy na streche domu žalobcov, aké museli počas rekonštrukcie spraviť, pokiaľ by medzi žalovanými a žalobkyňou 1/ a jej manželom neexistovala ústna dohoda, ktorá žalovaných k tomu oprávňovala. O kolaudačné rozhodnutie žalovaní nepožiadali skôr z dôvodu, že žalovaná sa 26 rokov starala o ochrnutú svokru, svokra pred smrťou ležala 2 roky na posteli. Starší syn žalobkyne 1/ C. K. chodil po streche domu žalobcov s tým, že táto strecha je eternitová a mohlo tak dôjsť k jej poškodeniu. Žalovaná syna žalobkyne videla ako prikladá rebrík k streche a liezol hore do okna domu žalobkyne. Nepohyboval sa však v mieste spojov striech domov sporových strán. Okno, do ktorého vliezol syn žalobkyne 1/ a spojenia striech domov sporových strán sú od seba vzdialené 9 až 10 metrov. V roku 2016 si žalovaní dali vypracovať novú projektovú dokumentáciu ohľadom technického riešenia nadstavby aj prístrešku tak, aby nebolo zasahované do pozemkov žalobcov a ich domu. Je pravda, že žalovaní boli ochotní odstrániť časť balkónovej dosky tak, aby nebol presah na pozemok žalobcov a učinili prísľuby v zápisnici zo dňa 9.8.2016 pred Mestom Nemšová ako stavebným úradom, avšak následne žalobkyňa dala žalobu na súd, a preto žalovaní čakajú na rozhodnutie súdu. Žalovaná udelila synovi

W. Y., ml. splnomocnenie, aby ju aj jej manžela zastupoval ohľadom nadstavby a prístreška a jednal za nich pred stavebným dozorom. W. Y., ml. bol pred stavebným úradom Mesto Nemšová prítomný pri procesnom úkone zo dňa 9.8.2016. V súvislosti s užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia bola žalovaným uložená sankcia. Zatiaľ žalovaní nepožiadali o vydanie kolaudačného rozhodnutia, pretože by im žalobkyňa 1/ nepodpísala súhlas, a preto žalovaní čakajú ako skončí súdne konanie.

15. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaných uviedla, že je pravda, že bola s manželom v domácnosti žalovaných a na stretnutí preberali schválenie prvotných plánov nadstavby rodinného domu žalovaných, avšak žalobkyňa, ani jej manžel žalovaným nedali žiadne ďalšie písomné, ani ústne súhlasy o spôsobe prevedenia nadstavby, prístrešku pred domom. Žalovaným nedali súhlas na to, aby položili balkónovú platňu pri nadstavbe ich domu a na realizáciu žľabu na odtok vody, ktoré tam vôbec nemali byť. V dôsledku toho sa zničila strecha žalobcov, žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne. Manžel žalobkyne bol chorý, bol po operáciách a nemohol preto sám pomáhať pri zhotovení žľabu.

16. Žalovaní v podaní zo dňa 27.12.2020 navrhli, aby súd zamietol žalobu o odstránenie podperného stĺpika prístavby prístrešku - prestrešenia pred vchodovými dverami do ich rodinného domu, keďže súdom ustanovený znalec Ing. Roman Wágner zistil, že stĺpik sa nachádza na pozemku žalovaných. Žalovaní k žalobnému nároku na odstránenie časti prístrešku zasahujúceho nad pozemok parc. č. XXX n.avrhli, aby súd podľa vlastného uváženia usporiadal pomery medzi účastníkmi inak, napríklad tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno. Presah strechy prístreška žalovaných nad pozemok žalobcov vo výmere 0,08 m2 je v porovnaní s celkovou výmerou pozemku parc. č. XXX (346 m2) tak zanedbateľný, že jeho odstránenie nie je vôbec účelné. Tento presah predstavuje iba 0,023% z výmery parc. č. XXX. Ohľadom nároku žalobcov na odstránenie časti výklenku terasy (balkóna) žalovaní tiež navrhli, aby súd podľa vlastného uváženia usporiadal pomery medzi účastníkmi inak, napríklad tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno. Presah balkóna na rodinnom dome žalovaných nad pozemok žalobcov vo výmere 0,35 m2 je v porovnaní s celkovou výmerou pozemku parc. č. XXX (346 m2) tak zanedbateľný, že jeho odstránenie nie je vôbec účelné. Tento presah predstavuje iba 0,1% z výmery parc. č. XXX a jeho priaznivý vplyv pre oba rodinné domy - žalobcov i žalovaných je nepochybný, keďže zamedzuje zatekaniu dažďovej vody medzi tieto rodinné domy. Argument žalobcov, že plánujú nadstavovať na ich rodinný dom taktiež neobstojí, nakoľko uvedený presah balkóna žiadnej nadstavbe nebráni. Naopak zabudovaním presahu balkóna do nadstavby rodinného domu žalobcov sa jeho statika iba zlepší, nakoľko oba domy boli pôvodne aj tak postavené ako jeden rodinný dom a až následne bol tento (avšak iba právne) rozdelený na dva samostatné. Konštrukčne sú oba tieto domy naďalej spojené. Pri určení jednorazovej odplaty za zriadenie vyššie uvedeného vecného bremena žalovaní navrhujú, aby súd vzal do úvahy recipročný presah predzáhradky žalobcov a jej oplotenia do pozemku žalovaných parc. č. XXX/X, čo zistil súdom ustanovený znalec. Žalovaní ako ústretový krok sú ochotní za zriadenie takéhoto vecného bremena zaplatiť žalobcom jednorazovú odplatu až do výšky 200,- Eur. Kúpna cena pozemkov v danej lokalite sa pohybuje na úrovni 60-100 Eur/m2, a preto uvedená suma za zriadenie vecného bremena riešiaceho presah nad cudzí pozemok vo veľkosti 0,35m2 + 0,08m2 je viac ako veľkorysá. Recipročný presah predzáhradky žalobcov do pozemku žalovaných predstavuje odhadom asi 0,3 m2, takže rozdiel vzájomných presahov je 0,35m2+0,08m2-0,30m2=0,13 m2 v prospech žalobcov. Žalovaní predbežne neuvažujú podať vzájomnú žalobu o odstránenie presahu predzáhradky žalobcov, nakoľko uvedené nepovažujú za účelné a zmysluplné. Poukázali na odbornú literatúru (Veľký komentár, 1. diel, autora Imricha Feketeho, vydanému vydavateľstvom Eurokodex v septembri 2011, str. 773) a judikatúru (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 17.2.2002), z ktorých vyplýva, že prípade, že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanovaním a či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní s odkazom na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 5.10.2004 vyjadrili právny názor, v zmysle ktorého boli splnené všetky predpoklady pre vydržanie vecného bremena k časti pozemku (parc. č. 455) žalobcov vyznačenej zelenou farbou a tiež k časti tohto pozemku vyznačenej červenou prerušovanou čiarou na Prílohe č. 3 znaleckého posudku č. 12/2020. Obsahom vecného bremena je povinnosť žalobcov strpieť presah balkóna žalovaných nad pozemok parc. č. 455 (o celkovej výmere 0,35 m2) v zakreslenom a zelenou farbou vyznačenom rozsahu a tiež strpieť presah strechy prestrešenia pred domom žalovaných v zakreslenom a červenou prerušovanou čiarou vyznačenom rozsahu nad pozemok parc. č. 455 (o celkovej výmere 0,08 m2). Oprávneným subjektom sú vlastníci neoprávnenej stavby (žalovaní), povinným subjektom sú vlastníci pozemku parc. č. 455 (žalobcovia). Oprávnenosť

držby a dobromyseľnosť žalovaných je daná dohodou o presahu balkóna žalovaných nad pozemok žalobcov s napojením na stavbu rodinného domu žalobcov. Uvedená dohoda bola ústne uzavretá ešte pred realizáciou nadstavby medzi žalovanými na strane jednej a žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom na strane druhej. Práve táto dohoda bola jediným dôvodom prečo žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel proti presahu balkóna nad ich pozemok a jeho napojenia na ich rodinný dom nič nenamietali nielen v čase jej výstavby, ale ani 17 rokov po jej ukončení. Podmienka uplynutia 10-ročnej vydržacej doby je taktiež splnená, keď dobromyseľné užívanie stavby žalovanými a rešpektovanie uvedeného stavu žalobcami trvalo až 17 rokov od zriadenia uvedeného balkóna.

17. Žalobcovia v podaní zo dňa 20.1.2021 vzhľadom na závery znaleckého dokazovania súdom ustanoveného znalca učinili procesné návrhy. Vzali žalobu späť v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť podporený stĺpik prístavby prístrešku pred vchodovými dverami do ich rodinného domu a to v časti zasahujúcej konštrukčne do murovaného oplotenia záhrady žalobcov. Ďalej žalobcovia upravili žalobu tak, že navrhli zhodne ako žalovaní v ich písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2020, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalobcov strpieť umiestnenie časti prístrešku zasahujúceho v šírke 0,05 m o celkovom rozsahu 0,08 m2 nad pozemok žalobcov parc. č. 455 podľa zobrazenia červenou prerušovanou čiarou uvedeného v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.11.2020 s povinnosťou žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu za zriadenie vecného bremena v súdom určenej výške. Špecifikovali aj II. žalobný petit tak, že navrhli, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na svoje náklady odstrániť časť výklenku balkóna žalovaných o výmere 0,35 m2, ktorým zasahujú do pozemku žalobcov podľa zobrazenia zelenou farbou v znaleckom náčrte v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.11.2020 v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na judikatúru (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ) žalovaní upriamili pozornosť na to, že výklenok balkónu žalovaných je nepovolenou stavbou, t.j. stavbou v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1848/97-Vi, v rozpore s projektovou dokumentáciou a rovnako je aj neoprávnenou stavbou, t.j. časť stavby bez príslušného práva stavebníkov - žalovaných k cudziemu pozemku žalobcov. Z týchto dôvodov by výklenok balkónu v presahujúcej časti nad pozemkom žalobcov nemal požívať právnu ochranu a legalizáciu v podobe zriadenia vecného bremena. Zriadením takéhoto vecného bremena by boli žalobcovia definitívne do budúcna nad primeranú mieru postihnutí tak, že by nikdy nemohli nadstavovať svoj rodinný dom, čo majú v reálnom úmysle rovnako ako žalovaní, ktorí si nadstavili svoj rodinný dom o jedno nadzemné podlažie. Presahujúca časť balkóna žalobcov je priamo nad nosným múrom na spojnici nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných a znemožňuje nadstavbu. Došlo by k stavu, kedy by bolo vlastnícke právo žalobcov v podstatnej a zásadnej miere znevýhodnené proti vlastníckemu právu žalovaných, keďže žalobcom by boli upreté ich právo nadstavovať nehnuteľnosť do budúcna. V zmysle judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. ) majú žalobcovia za to, že v danom prípade by mala dostať prednosť ochrana vlastníckeho práva nehnuteľnosti žalobcov tak, aby títo mohli s ňou do budúcna slobodne ako vlastníci nakladať napr. nadstavovať pred zriadením vecného bremena v časti výklenku balkónu, nakoľko uvedený výklenok balkónu neplní žiadnu reálnu ochrannú funkciu, keď tvrdenia žalovaných o nezatekaní vďaka výklenku sú ničím nepodložené, nepreukázané subjektívne informácie, ktoré žalobcovia popierajú. Podľa judikatúry súdov SR (R 23/2003), právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje. V danej právnej veci by odstránením výklenku balkóna žalovaných nevznikla žiadna hospodárska strata, pričom odstránením výklenku ostáva funkčný pôvodný balkón v zmysle projektovej dokumentácie nadstavby rodinného domu žalovaných. Tiež v danej súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa opakovane zakročila v rámci správneho konania pred stavebným úradom proti predmetnému, čo bolo v konaní preukázané. Odvolávanie sa na plynutie času žalovaných v danom smere je nesprávne, nakoľko samotní žalovaní dlhodobo nelegalizovali nadstavbu rodinného domu prostredníctvom stavebného úradu. Žalobcovia od podania žaloby tvrdili, že s výklenkom balkónu nikdy nesúhlasili žiadnou formou. Je nepodstatné v akej veľkej časti zasahuje výklenok balkónu do pozemku, resp. nehnuteľnosti žalobcov. Podstatné je tá skutočnosť, kde sa reálne zásah nachádza, t.j. na spojovacom múre nehnuteľností účastníkov konania, kde akýkoľvek zásah reálne znemožňuje nadstavbu žalobcov do budúcna, ktorú chcú realizovať a teda tým pádom ide o neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva a jeho výkonu, t.j. nakladanie v predmetom vlastníckeho práva do budúcna. Žalobcovia majú za to, že v danej právnej veci nemohla byť splnená základná podmienka vydržania, t.j. dobromyseľnosť, nakoľko žalovaní úmyselne nad rámec projektovej dokumentácie menili stavbu a stavali výklenok balkóna nad pozemkom a nad rodinným domom žalobcov. Súd by nemal brať recipročne presah predzáhradky žalobcov voči prístrešku žalovaných tak, ako to žiadajú žalovaní vo

svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2020 z dôvodu, že múrik predzáhradky žalobcov nie je predmetom tohto konania.

18. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní na upresnenie uviedla, že žalobcovia berú žalobu v celom rozsahu späť čo do petitu č. I. žaloby a to vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o žalobný petit II. žaloby tak tento žalobcovia menia tak ako je uvedené v podaní žalobcov zo dňa 20.1.2021 a trvajú na tom, aby bola žalovaným uložená povinnosť uviesť strechu žalobcov do pôvodného stavu na svoje náklady.

19. Súd na pojednávaní dňa 8.7.2022 uznesením podľa pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 20.1.2021 a prednesu právnej zástupkyne žalobcov na tomto pojednávaní.

20. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že Uvedením do pôvodného stavu podľa právnej zástupkyne žalobcov treba rozumieť to, že žalovaní na svoje náklady odstránia nimi vykonané technické zásahy, ktoré realizovali na streche domu žalobcov počas nadstavby. Uvedené zahŕňa to, aby žalovaní vrátili na strechu žalobcov pôvodné oplechovanie strechy, ktoré bolo odobraté počas nadstavby domu žalovaných, aby žalovaní odstránili všetok stavebný materiál, ktorý sa nachádza na spoločnom múre, ktorý bol nadstavaný a odstránili železobetónovú dosku v časti, v ktorej presahuje ponad pozemok žalobcov. Ďalej uviedla, že z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov, keďže zmenu stavby ich domu zrealizovali v rozpore so stavebným povolením, v rozpore s projektovou dokumentáciou. Žalovaní sa pred stavebným orgánom v správnom konaní viackrát vyjadrili, že sú si vedomí, že zrealizovaním prístavby zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov a zároveň sa vyjadrili, že sú schopní dať stavbu do pôvodného stavu v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, že by po odstránení výklenku terasy na dome žalovaných začalo zatekať do domov sporových strán. Tieto dôvody boli vykonštruované a vymyslené v priebehu tohto konania zo strany žalovaných, aby títo ospravedlnili svoje protiprávne konanie. V priebehu tohto konania žalovaní zdôvodňovali zatekanie do nehnuteľnosti žalobcov aj chôdzou syna žalobkyne po eternitovej streche, ktoré tvrdenia neboli v konaní taktiež preukázané. V konaní bolo preukázané a nesporné jedine zatekanie v čase prebiehajúcej rekonštrukcie rodinného domu žalovaných, nie však žiadne iné zatekanie a z iných dôvodov. Poukázala na to, že žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 26.11.2019 tvrdil, že na stretnutí v roku 1999 bola projektová dokumentácia žalobkyni a jej manželovi ukázaná, avšak žalovaná 2/ na totožnom pojednávaní tvrdila, že v čase stretnutia v roku 1999 projektová dokumentácia ohľadom nadstavby rodinného domu neexistovala. Žalovaný 1/ a 2/ sa v takto zásadnom tvrdení či existovala alebo neexistovala projektová dokumentácia k nadstavbe rodinného domu rozchádzajú. Toto má zásadný vplyv na ich konštatovanie, či žalobkyňa a vtedy žijúci jej manžel s rekonštrukciou súhlasili v zmysle projektovej dokumentácie a či títo súhlasili s reálne vykonanou rekonštrukciou, ktorá bola aj tak v rozpore s projektovou dokumentáciou. Poukázala na nevierohodnosť výpovede svedka W. Y. syna žalovaných zo dňa 28.1.2020, kde tento veľmi podrobne dokonca priamou rečou do zápisnice opisoval vyjadrenia účastníkov stretnutia v roku 1999. Dokonca si pamätal údajné detaily tohto stretnutia ako nalieval štamprlíky a kto čo konkrétne povedal. Uvedený svedok si však na otázky právnej zástupkyne žalobcov nevedel spomenúť na žiadne konkrétne detaily z roku 2012 to je o 13 rokov neskôr, ktoré sa mali týkať toho, že bol projektantom a stavebným dozorom pri výstavbe lexanového prístrešku. Svedok si nevedel spomenúť ani na to, že v rámci svojej profesie overoval projektovú dokumentáciu, ani to, že ju dozoroval. Javí sa krajne nevierohodne, ak si svedok spomína detailne na udalosti z roku 1999, avšak nespomína si ani na všeobecné informácie z roku 2012. Rekonštrukcia prvého nadzemného podlažia rodinného domu žalovaných bola vykonaná tak, že táto zasiahla do vlastníckeho práva žalobcov, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie a balkón bol v rámci rekonštrukcie postavený v rozpore s projektovou dokumentáciou. Žalovaní si tejto skutočnosti museli byť vedomí a aj boli, nakoľko ešte v štádiu predsúdneho konania vypracovali dokumentáciu na odstránenie presahujúcej časti balkónu a zosúladenie faktického stavu s pôvodnou projektovou dokumentáciou. V prípade, že by sami žalovaní realizovali túto dokumentáciu, ktorú v rámci výpovede potvrdil aj svedok W. Y., nemuselo vôbec prísť k predmetnému súdnemu konaniu v časti týkajúcej sa nadstavby rodinného domu. Podľa žalobcov sa nejedná o šikanózny výkon práva, ale súčasný právny stav je taký, že žalobcovia sú nadmieru obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve, jeho užívaní a realizácii, nakoľko títo nemôžu vykonať nadstavbu svojho rodinného domu pre stavebnú prekážku, ktorou je presahujúci balkón žalovaných. Je nepodstatné v tomto konaní koľko cm2 tvorí uvedená stavebná prekážka, podstatnou je tá skutočnosť, že ak by žalobcovia chceli a aj reálne chcú vykonať nadstavbu, v tomto je im bránené. Práve samotní

žalovaní by mali mať pochopenie pre túto skutočnosť, nakoľko sami svoj rodinný dom nadstavovali a aj z ohliadky na mieste samom, kde mal súd možnosť vidieť rodinný dom žalobcov, ktorý má len dve obytné miestnosti + príslušenstvo je logické a zrejmé, že uvedený priestor je nepostačujúci a žalobcovia chcú tento nadstavovať. Uvedené tvrdenia v tomto konaní neboli zo strany žalovaných nejakým spôsobom vyvrátené. Napokon uviedla, že v konaní bol preukázaný presah lexanového prístrešku nad pozemkom žalobcov. Žalobcovia si boli vedomí v zmysle vykonaného znaleckého posudku, že tento presah je minimálny a z týchto dôvodov reflektovali na návrh právneho zástupcu žalovaných na zriadenie vecného bremena. V tom čase nikto z účastníkov konania a zrejme ani súd nemal vedomosť o tom, že takéto vecné bremeno vzhľadom na rozmery presahu v zmysle listu katastra nie je možné zriadiť. Žalobcovia uvedomujúc si minimálne zásahy do ich vlastníckeho práva zobrali v tejto časti žalobu späť, avšak vzhľadom na špecifikum tejto časti konania a uvedené skutočnosti, žiadala priznať žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam, ktorých ochrany vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú sa nezmenili.

21. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že nie je vykonateľný žalobný petit žalobcov čo do ich nároku uviesť strechu žalobcov do pôvodného stavu žalovanými, a nie je dostatočná ani právnou zástupkyňou žalobcov prednesená špecifikácia navrhovaných stavebných úprav, ktoré majú byť uložené žalovaným. Ďalej uviedol, že už z ohliadky na mieste samom bolo zrejmé, že tak stĺpik ako aj presah prestrešenia sú tak minimálne, ak vôbec sú, že už v tej dobe bolo zrejmé, že žaloba minimálne v tejto časti je neoprávnená prípadne je v zmysle považovaná za šikanózny výkon práva, keďže minimálne v týchto dvoch žalobných petitoch absentuje akýkoľvek hospodársky cieľ, ku ktorému by takéto rozhodnutie malo viesť. Pokiaľ ide o žalobný petit navrhujúci odstránenie časti balkóna na rodinnom dome žalovaných nad pozemok žalobcov, trval na tvrdeniach žalovaných, že v roku 1999 došlo k uzatvoreniu dohody medzi nebohým pánom K., žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/. O tom, že táto dohoda bola skutočne uzavretá s obsahom ako žalovaní tvrdia od počiatku svedčí aj skutočnosť, že pár mesiacov po uzavretí tejto dohody došlo k jej realizácii a minimálne 16 rokov ani pán K. ani žalobkyňa 1/, ani žalobca 2/ proti tomuto takúto dlhú dobu nikdy nič nenamietali. Ako bolo počas konania vysvetlené k zmene oproti pôvodným plánom došlo z dôvodu zamedziť zatekaniu dažďovej dôvody do priestoru medzi rodinným domom žalobcov a medzi rodinným domom žalovaných. Pričom tento problém so zatekajúcou vodou sa týkal v podstatne väčšom rozsahu práve múru rodinného domu žalobcov. Odkedy táto stavebná úprava medzi domami žalobcov a žalovaných bola realizovaná k zatekaniu dažďovej vody viac nedochádzalo. Odstránenie časti balkónovej platne presahujúcej nad pozemok žalobcov je neúčelné jednak z dôvodu, zamedzenie zatekania dažďovej vody a jednak z dôvodu, že žalobcovia nemajú žiaden hospodársky odôvodniteľný záujem na takomto odstránení, pretože toto napojenie balkóna na rodinný dom žalobcov je jednak účelné a jednak jeho odstránenie by bolo spojené s nákladmi, ktoré sú podstatne vyššie ako prípadný prospech, ktorý by získali žalobcovia týmto odstránením. Prospech, ktorý by tým žalobcovia získali je prakticky nulový aj s ohľadom na tvrdený zámer nadstavovať nad ich rodinný dom ďalšie podlažie. Je zrejmé, že v takomto prípade nie je žiaden technický problém uvedený presah balkóna tej železobetónovej platne zapracovať do tejto nadstavby, čím by sa statika najmä rodinného domu žalobcov iba vylepšila. Keďže odstránenie tejto stavby je neúčelné, súd by mohol rozhodnúť v zmysle a zriadiť vecné bremeno v zmysle geometrického plánu č. zo dňa 15.10.2021, v zmysle návrhu žalovaných vo vyjadrení zo dňa 27.12.2020. V súvislosti s rozhodnutím o zriadení vecného bremena navrhol, aby súd zároveň zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných zaplatiť žalobcom jednorazovo odplatu vo výške 200 Eur, alebo v inej výške určenej podľa rozhodnutia súdu. Žalovaní rovnako navrhujú vzhľadom na postupné späťvzatia väčšej časti žalobných petitov, aby súd zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania. Žalovaní sú naďalej vlastníkmi predmetného rodinného domu, na ktorom bolo nadstavené poschodie a vybudovaný predmetný balkón.

22. Podľa Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Podľa Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

24. Podľa Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

25. Podľa Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

26. Podľa veta druhá Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne.

27. Podľa Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "").

28. Podľa Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

29. Podľa Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

30. Podľa Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

31. Podľa Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32. Súd výrokom I. podľa konanie zastavil v častiach, v ktorých žalobu vzali žalobcovia späť , pričom žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby v týchto častiach, resp. nevyjadrili nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

33. Súd dôvodnosť žaloby vecne preskúmal v časti zvyšných nárokov, na ktorých žalobcovia trvali, t.j. nároku na odstránenie časti výklenku balkóna žalovaných o výmere 0,35 m2, ktorým žalovaní zasahujú do pozemku - parcely registra „C" číslo 455, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., a nároku na uvedenie strechy domu súp. č. XXX na parc. č. 455 k.ú. C. do pôvodného stavu.

34. Súd mal za preukázané, že predmetný balkón, odstránenia časti ktorého sa žalobcovia domáhajú, je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 452/1. V prípade rodinného domu ide o stavbu v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) , pretože stavba rodinného domu je spojená so zemou pevným základom a príslušným stavebným úradom Mesto Nemšová je vedené pod sp. zn. konanie po č. /MIN o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby - nadstavby rodinného domu súp. č. XXX. V stavebnom povolení č. ŽP 1848/97-vi zo dňa 24.9.1997 na nadstavbu rodinného domu súp. č. XXX s vytvorením samostatnej bytovej jednotky bolo jasne uvedené, že stavebníci - žalovaní 1/, 2/ sú oprávnení nadstavbu ich rodinného domu realizovať výlučne na ich pozemku parc. č. 452 k.ú. C.. Uvedená podmienka realizácie nadstavby vyplýva zo základnej zásady, že stavebník je oprávnený stavať iba na svojom pozemku.

35. Žalovaní v konaní nerozporovali, že časť balkóna ich domu, ktorý balkón žalovaní vybudovali v rámci realizácie nadstavby ich rodinného domu súp. č. XXX presahuje nad pozemok parc. č. 455, ktorý patrí žalobcom. Súdom ustanovený znalec z odboru geodézie, kartografie, katastra nehnuteľností Ing. Roman Wágner splnil zadanú znaleckú úlohu v jeho posudku č. 12/2020 zo dňa 30.11.2020. Znalec bol predmetné nehnuteľnosti ohliadnuť, zameral predmet sporu, posudok vypracoval na základe relevantných podkladov, t.j. obsahu spisového materiálu v tejto právnej veci, kópie katastrálnej mapy, výpisov z katastrálneho operátu k dotknutým nehnuteľnostiam zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností a zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností a ďalších v posudku uvedených podkladov. Znalec zistil, že žalovaní časťou svojej stavby - domu súp. č. XXX , konkrétne výklenkom balkóna zasahujú do pozemku parc. č. 455. Zásah je definovaný omernými mierami 0,30 m a 1,29 m a znalec vypočítal, že veľkosť plochy, ktorú svojou stavbou žalovaní zaberajú z pozemku

žalobcov je 0,35 m2. Ďalej znalec zistil, že podperný stĺpik prístrešku k domu žalovaných , ktorý je v prílohe č. 3 znaleckého posudku označený ako bod č. 4 sa nenachádza na pozemku parc. č. 455, ale je umiestnený na pozemku žalovaných parc. č. 152/1 (ide o zrejmú chybu v písaní, keďže správne číslo parcely žalovaných predstavuje 452/1 - pozn. súdu). Strecha tohto prístrešku zasahuje do pozemku žalobcov v šírke 5 cm, pričom záber strechy prístrešku žalovaných z pozemku žalobcov predstavuje 0,08 m2. Znalec v znaleckom náčrte, ktorý je prílohou č. 3 znaleckého posudku zakreslil priebeh hraníc pozemkov parc. č. 452/1, č. 455, zelenou farbou zakreslil plochu záberu, ktorou balkón domu súp. č. XXX presahuje ponad pozemok parc. č. 455. Znalec zistil aj to, že časť oplotenia s betónovým podmúrikom predzahrádky žalobcov zasahuje do pozemku žalovaných parc. č. 452/1 v šírke 10 cm, a zakreslené je to v bode č. 5 v znaleckom náčrte, ktorý je prílohou č. 3 znaleckého posudku. Strany proti záverom znaleckého posudku nenamietali. Keďže posudok mal všetky náležitosti, ktoré vyžaduje, znalec v ňom vysvetlil použité metódy, postupy, na základe ktorých dospel k svojím záverom, súd mal za to, že posudok je presvedčivý a komplexný, a preto z neho vychádzal.

36. Žalovaní nepopierali, že nadstavbu ich rodinného domu súp. č. XXX konkrétne v časti balkóna vybudovali v rozpore so stavebným povolením č. ŽP 1848/97-vi zo dňa 24.9.1997. Z tohto pohľadu teda ide v uvedenom presahu o nepovolenú stavbu. Preto žalovaní na výzvu stavebného úradu požiadali dňa 25.8.2015 stavebný úrad Mesto Nemšová o vydanie dodatočného povolenia na zmenu dokončenej stavby súp. č. XXX uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením. Od nepovolenej stavby treba odlišovať neoprávnenú stavbu, ktorá vyjadruje situáciu, keď stavebník nemal súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom treba chápať každý pozemok, ku ktorému nemá stavebník vlastnícke, spoluvlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne súhlas vlastníka pozemku , ktorý oprávňuje stavebníka zriadiť stavbu na cudzom pozemku.

37. Žalovaní v konaní tvrdili, že nadstavbu vyhotovili v rozpore s projektovou dokumentáciou tak, že časťou balkóna zasiahli ponad pozemok žalobcov par. č. 455 a dom žalobcov súp. č. XXX z toho dôvodu, že žalovaní ako stavebníci sa v roku 1999 ústne so žalobkyňou 1/ a jej manželom ako vlastníkmi pozemku parc. č. 455 dohodli na tom, že časť výklenku balkóna bude presahovať ponad pozemok žalobcov, a obsahom dohody bol aj súhlas žalovaných 1/, 2/ s presahom stavby patriacej vtedy do BSM žalobkyne a nebohého C. K., presnejšie ich strechy nad pozemok parc. č. 452/1 patriaci do BSM žalovaných 1/, 2/. Dôvodom tejto dohody o zmene nadstavby malo byť to, aby sa zamedzilo zatekaniu vody do domov strán. Z vyjadrenia žalovanej 2/ totiž vyplynulo, že v priebehu realizácie prác, keď sa robila strecha, sa zistilo, že balkón v spornej časti sa údajne nedal vyhotoviť podľa projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a preto bol vyhotovený odchylne od projektovej dokumentácie. Podľa žalovanej 2/ pred realizáciou tejto zmeny nadstavby sa žalovaní ústne dohodli so žalobkyňou a jej manželom, že balkón bude zhotovený tak ako je teraz.

38. Žalobcovia však konzistentne od začiatku konania popierali, žeby sa žalobkyňa 1/ a jej manžel ústne dohodli so žalovanými na tom, že žalovaní môžu stavať nad pozemok žalobcov. Žalobkyňa 1/ uzavretie uvedenej ústnej dohody popierala aj v skoršom konaní vedenom pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. . V tomto konaní súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 6.3.2018 zamietol žalobu žalobkyne o odstránenie predmetného výklenku balkóna rodinného domu súp. č. XXX, podperného stĺpika, a uvedenie poškodenej nehnuteľnosti žalobkyne do pôvodného stavu, z dôvodu, že na strane žalobcov nevystupoval aj druhý podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, ochrany vlastníckeho práva ktorého sa žalobkyňa domáhala, teda pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie podľa , bez toho, aby nárok žalobkyne preskúmal po vecnej stránke; rozsudok vyhlásený vo veci sp. zn. neprestavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na stanovisko žalobcov bolo potom povinnosťou žalovaných, aby preukázali svoje tvrdenia o dohode s vlastníkmi pozemku, z ktorej malo žalovaným vyplývať oprávnenie zriadiť stavbu v časti výklenku balkóna nad pozemok žalobcov. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaní nevedeli uviesť presný dátum uzavretia tejto ústnej dohody. Vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od tvrdenej dohody do začiatku súdneho konania by bolo možné akceptovať, že si žalovaní tento presný dátum nepamätali. Súd však nemohol nechať bez povšimnutia fakt, že žalovaní sa rozchádzali pokiaľ ide aj o rok uzavretia tejto dohody, pretože kým v tomto konaní žalovaní na pojednávaniach v rámci ich výsluchov tvrdili, že dohoda mala byť uzavretá v roku 1999 (žalovaná 2/ tvrdila, že malo k tomu dôjsť koncom roka 1999), vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.6.2018 a vo vyjadrení zo dňa 5.6.2017 k žalobe, ktorá bola prejednávaná na tunajšom súde pod sp. zn. žalovaní tvrdili, že dohoda mala byť uzavretá v roku 2000 (bez uvedenia dňa a mesiaca). Uvedený rozpor v tvrdeniach žalovaných ohľadom roku uzavretia dohody nenasvedčuje

vierohodnosti tvrdení žalovaných. Zároveň súd nemohol nechať bez povšimnutia fakt, že z obsahu administratívneho spisu Mesta Nemšová, v ktorom sa žalovaným ako stavebníkom vytýkalo, že stavbu čiastočne postavili na pozemku žalobcov, nevyplýva, žeby žalovaní v ich podaniach adresovaných Mestu Nemšová v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby na svoju obranu tvrdili existenciu takejto dohody s vlastníkmi pozemku, do ktorého stavbou zasiahli. Po prvý krát začali žalovaní ústnu dohodu spomínať v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Žalovaní sa pokúšali preukázať pravdivosť ich tvrdení svedeckou výpoveďou W. Y., ml.. Menovaný svedok v rámci svojho výsluchu uviedol, že keď žalovaní rozoberali časti ich strechy a strechy domu žalobcov v mieste napojenia nadstavby na dom žalobcov v roku 1999, bol svedok pritom, keď manžel žalobkyne povedal žalovaným: „Spravte to tak, aby to bolo dobre, aby nikomu nezatekalo do domu.“ Svedok tvrdil, že si to pamätal z dôvodu, že sa osobne zúčastnil týchto prác. Ďalej svedok uviedol, že manžel žalobkyne bol viackrát na stavenisku počas realizácie nadstavby, vyšiel tam po schodoch, a bol aj pomáhať vybudovať žľab, aby nezatekalo do domov. Tvrdenia svedka žalobkyňa popierala, uvádzala, že jej manžel mal ochorenie srdca, bol po operáciách, a nemohol preto sám pomáhať pri zhotovení žľabu. Súd k výsluchu svedka uvádza, že svedok nepotvrdil tvrdenia žalovaných o tom, že žalobkyňa vyjadrila súhlas s presahom balkóna na dome žalovaných nad pozemok žalobcov, ani so zásahom do strechy žalobcov. Ďalej súd uvádza, že ak manžel žalobkyne naozaj žalovaným za prítomnosti svedka povedal, že „Spravte to tak, aby to bolo dobre, aby nikomu nezatekalo do domu“, tak z tohto jeho vyjadrenia sa podľa názoru súdu nedá jednoznačne vyvodiť, že manžel žalobkyne 1/ súhlasil s tým, aby bol balkón zhotovený pri streche domu žalobcov tak, že bude presahovať nad pozemok a dom žalobcov v takom rozsahu ako bol žalovanými napokon vyhotovený a ako to zistil súdom ustanovený znalec. Súd považoval za oprávnené námietky, ktorými žalobcovia spochybňovali vierohodnosť výpovede svedka čo do ním tvrdeného súhlasu manžela žalobkyne s vyhotovením balkóna. Skutočne pôsobí nevierohodne, že svedok si vedel spomenúť na detaily, vyjadrenia účastníkov ohľadom realizácie nadstavby z roku 1999, ale na otázky právnej zástupkyne žalobcov si nevedel spomenúť na informácie všeobecného charakteru, a to, či bol svedok projektantom, stavebným dozorom, stavbyvedúcim pri výstavbe lexanového prístrešku domu žalovaných, či overoval projektovú dokumentáciu. Z obsahu administratívneho spisu Mesta Nemšová vyplýva, že projekt na stavbu prístrešku bol vypracovaný v auguste 2015 (príloha č. 26) a bol predložený dňa 25.8.2015 stavebnému úradu so žiadosťou o vydanie dodatočného povolenia na zmenu dokončenej stavby, pričom na pripojených výňatkoch z pôvodnej projektovej dokumentácie sa nachádza okrúhla pečiatka svedka ako stavbyvedúceho. Svedok si teda nevedel spomenúť ani na všeobecné informácie ohľadom udalostí súvisiacich s vypracovaním a predložením projektovej dokumentácie na stavbu prístrešku domu žalovaných z roku 2015, no rozpamätal sa dokonca na detaily udalostí, ktoré nastali o viac rokov skôr a súviseli s realizáciou balkóna na dome žalovaných z roku 1999. Uvedené v spojení s faktom, že svedok je synom žalovaných, sú teda medzi svedkom a žalovanými rodinné, citové väzby, viedlo súd k tomu, že vyhodnotil ako nevierohodnú výpoveď svedka v časti tvrdeného súhlasu manžela žalobkyne s vyhotovením balkóna, a osobnej pomoci manžela žalobkyne pri zhotovení žľabu, a neprihliadal na ňu. Výpoveď svedka nebola v konaní potvrdená inými vierohodnými dôkazmi. Súd má zároveň za to, že keď stavebníci vedeli, že stavajú v rozpore so stavebným povolením, a navyše tým zasiahnu do vlastníckeho práva vlastníkov susedného pozemku a rodinného domu, ak skutočne došlo k súhlasu vlastníkov susedného pozemku s presahom balkóna do ich pozemku, dalo by sa očakávať, že dotknuté osoby o tom v záujme právnej istoty vyhotovia a podpíšu listinný dokument; no existencia takejto písomnej dohody nebola žalovanými tvrdená ani preukazovaná.

39. Fakt, že žalobkyňa a jej manžel dlhé roky nenamietali proti stavbe žalovaných zasahujúcej nad pozemok žalobcov tiež nepotvrdzuje tvrdenie žalovaných o tvrdenej dohode, z ktorej malo žalovaným vyplývať oprávnenie stavať na pozemku žalobcov. Žalobkyňa totiž vysvetlila dôvody, pre ktoré ona a jej manžel skôr nezasiahli proti uvedenej stavbe v časti presahu balkóna ponad pozemok žalobcov. Ako zistil súd na ohliadke na mieste samom z dvora žalobcov je viditeľný predmetný balkón a jeho presah nad strechu domu žalobcov a ich pozemok. Žalobkyňa potvrdila, že videla v čase realizácie tohto balkóna, že bolo zasiahnuté do strechy domu žalobcov, no vtedy s manželom nič nepodnikli v záujme zachovania dobrých susedských, medziľudských vzťahov. Žalobkyňa sa do roku 2011, kedy zomrel jej manžel, starala o neho z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu (operácie srdca, angína pectoris). Štyri roky pred jeho smrťou bol manžel odkázaný na opateru zo strany žalobkyne. Žalovaní nepopierali tieto tvrdenia žalobkyne. Podľa tvrdení žalobkyne z dôvodu týchto stresujúcich zdravotných problémov manžela žalobkyne, sa žalobkyňa ani jej manžel nemohli zaoberať predmetným presahom balkóna. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že čakala, kedy jej bude doručené kolaudačné rozhodnutie ohľadom nadstavby domu žalovaných, no nič jej nebolo doručené a preto sa začala zaujímať o plány (projektovú

dokumentáciu). Keď žalobkyni na mestskom úrade Mesta Nemšová umožnili nahliadnuť do projektovej dokumentácie nadstavby domu žalovaných, žalobkyňa zistila, že balkón bol postavený v rozpore s projektovou dokumentáciou. Preto žalobkyňa podala dňa 22.4.2015 podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ako to vyplýva z administratívneho spisu Mesta Nemšová. V dôsledku uvedených subjektívnych okolností teda žalobkyňa a jej bývalý manžel, žalobca 2/ neučinili kroky smerujúce k zjednaniu nápravy, t.j. k odstráneniu presahu balkóna v období od zhotovenia balkóna v roku 1999, resp. 2000 až do roku 2015.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania musel skonštatovať, že žalovaní nepreukázali oprávnenie

- občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by im vyplývalo právo zriadiť na cudzom pozemku stavbu, t.j. presahujúci výklenok balkóna rodinného domu.

41. Neobstojí obrana žalovaných, že vecné bremeno, ktorého obsahom je povinnosť žalobcov strpieť presah balkóna žalovaných nad pozemok parc. č. 455 (o celkovej výmere 0,35 m2) nadobudli žalovaní vydržaním tohto práva na základe pokojnej a nerušenej držby od roku 2001 (kedy bola dokončená nadstavba rodinného domu žalovaných) do roku 2011. Inštitút vydržania je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Jeho účelom je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Podľa veta druhá právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), pričom ustanovenia tu platia obdobne. 0/1964 Zb. v ustanoveniach , , považuje za oprávneného držiteľa takého držiteľa veci alebo práva, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo, ktoré vykonáva patrí a stanovuje tieto predpoklady pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním: 1/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu právo patrí a to na začiatku držby a po celú zákonom stanovenú vydržaciu dobu, 2/ uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby 10 rokov, 3/ spôsobilý predmet vydržania. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, teda držiteľ musí byť dobromyseľný aj ohľadne právneho dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok vznik práva. Pri skúmaní dobrej viery držiteľa o tom, že mu právo patrí, treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) miere opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu právo patrí. Žalovaným sa nepodarilo preukázať uzavretie nimi tvrdenej ústnej dohody uzavretej medzi žalovanými a žalobkyňou, jej manželom ešte pred realizáciou nadstavby. Obsahom tvrdenej dohody mal byť presah balkóna žalovaných nad pozemok žalobcov s napojením na stavbu rodinného domu žalobcov. Žalovaným tak chýba nadobúdací titul, z ktorého mohli odvodzovať, že im patrí právo, ktoré držali, vykonávali počas obdobia 15 rokov. V danom prípade navyše žalovaní vybudovaním balkóna s presahom nad pozemok žalobcov a ich dom postupovali v rozpore s projektovou dokumentáciou, s ktorou ako stavebníci boli oboznámení, a nedali si pred realizáciou zmeny nadstavby v časti balkóna vyhotoviť novú projektovú dokumentáciu, nežiadali stavebný úrad o povolenie na zmenu stavby ešte pred jej dokončením, čo bolo ich povinnosťou podľa staveného . Žalovaní vedeli teda, že konajú v rozpore so stavebným povolením a tým aj v rozpore s právnym poriadkom SR. Nemožno potom v žiadnom prípade konštatovať, že žalovaní boli dobromyseľnými držiteľmi práva. Nebola tak splnená základná podmienka pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho vydržaním.

42. Po zohľadnení uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní domáhať sa odstránenia neoprávnenej stavby - časti balkóna presahujúcej nad ich pozemok s tým, že žalovaní sú stavebníkmi a zároveň aj spoluvlastníkmi tejto stavby, a tým je založená i pasívna vecná legitimácia žalovaných v konaní. V tejto súvislosti súdu poukazuje na to, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola stavba zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je stavba na tomto pozemku zriadená sčasti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp. zn. ).

43. Vzhľadom na situáciu, keď stavba bola zriadená na cudzom pozemku, v sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. V ust. je určené, že vlastník pozemku sa môže na súde domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V danom prípade stavbu postavili žalovaní. Právo na odstránenie oplotenia na náklady žalovaných uplatnili žalobcovia na súde. Osobou povinnou odstrániť neoprávnenú stavbu je stavebník, a v prípade následnej zmeny vlastníctva má túto

povinnosť každý ďalší vlastník neoprávnenej stavby. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 19.6.2003, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 11. 7. 2005) účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, na čo slúži, či a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, k tomu, za akých okolností bola stavba zriadená, či vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník pozemku proti stavbe zakročil. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby, so záujmom na ďalšom využití stavby.

44. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo odstránenie časti výklenku balkóna účelné.

45. Súd mal za to, že hospodársky význam časti stavby - výklenku balkóna o šírke 0,30 m a dĺžke 1,29 m je malý, pretože aj po odstránení tejto časti stavby bude nadstavba s balkónom na dome žalovaných naďalej slúžiť svojmu účelu - na bývanie. Uvedené je potvrdené aj z vyjadrenia žalovaných, ktorí uviedli, že v roku 2016 si dali vypracovať novú projektovú dokumentáciu ohľadom technického riešenia nadstavby tak, aby nebolo ňou zasahované do pozemku žalobcov a ich rodinného domu. Svedok W. Y., ml. uvádzal, že on sám ako zástupca žalovaných pred stavebným úradom v konaní o dodatočnom povolení stavby navrhol skrátenie výklenku balkóna v rozsahu presahujúcom nad pozemok žalobcov. Svedok vypracoval doplnenie nákresu riešenia, ktorý predložil Mestu Nemšová dňa 26.4.2016, a ktorý obsahuje nákres technického riešenia skrátenia balkóna. Odstránenie presahu balkóna je teda technicky možné bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach neoprávnenej stavby žalovaných čiastočne zriadenej na pozemku žalobcov.

46. Žalovaní tvrdili, že odstránenie výklenku balkóna by bolo spojené s nákladmi, ktoré sú podstatne vyššie ako prípadný prospech, ktorý by získali žalobcovia týmto odstránením. Žalovaní však neuviedli konkrétnu hodnotu výklenku balkóna, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú. Žalovaní netvrdili také skutočnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť hodnotu časti sporného výklenku balkóna, a nebolo tvrdené, žeby táto časť balóna mala značnú hodnotu. Žalovaní v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Súd dodáva, že náklady na odstránenie neoprávnenej stavby idú v zmysle zákona na vrub povinnej osoby - stavebníka.

47. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že prospech, ktorý by odstránením časti výklenku balkóna žalobcovia získali je prakticky nulový aj s ohľadom na tvrdený zámer nadstavovať nad ich rodinný dom ďalšie podlažie. Ako vyplýva z fotodokumentácie a zistení súdu na ohliadke na mieste samom , predmetný výklenok balkóna sa nachádza nad strechou domu žalobcov, zasahuje nad obvodový múr domu žalobcov, z čoho je bez potreby disponovania s odbornými znalosťami v oblasti stavebníctva každému zrejmé, že ak by žalobcovia chceli nadstavať svoj dom o nové podlažie, tento výklenok balkóna by im v tom bránil, prípadne by žalobcovia stavbu nového podlažia mohli realizovať tak, žeby sa vyhli tejto presahujúcej časti stavby žalovaných (ak by to bolo technicky možné), v dôsledku čoho by však žalobcovia prišli o časť obytnej plochy nového podlažia ich domu, čo súd hodnotí ako neprípustné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Zámer žalobcov nadstavať si ich dom je plne legitímny aj preto, lebo aktuálne majú v dome len dve obytné miestnosti a postavením ďalšieho podlažia by sa zvýšil komfort bývania v dome žalobcov, ako to docielili aj žalovaní nadstavbou ich domu o nové podlažie s obytnou plochou. Neboli v konaní preukázané tvrdenie žalovaných, žeby nebol žiaden technický problém presah balkóna železobetónovej platne zapracovať do tejto nadstavby, a žeby sa tým vylepšila statika najmä rodinného domu žalobcov. Na preukázanie týchto tvrdení žalovaných by bolo potrebné vyjadrenie osoby odborne spôsobilej v odbore stavebníctvo (projektovanie stavieb a statika stavieb). Žalovaní netvrdili, že disponujú takouto odbornou spôsobilosťou. Súd však poukazuje na to, že aj ak by uvedené tvrdenia žalovaných boli preukázané, aj tak by šlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva žalobcov k ich pozemku a rodinnému domu z dôvodu zmenšenia obytnej plochy nového podlažia domu žalobcov.

48. Žalobcovia spochybňovali tvrdenie žalovaných, že odstránenie výklenku balkóna je neúčelné, pretože po takomto odstránení bude zatekať voda do múru rodinného domu žalobcov a múru domu žalovaných. Svedok W. Y., ml. uvádzal, že po odstránení presahu balkóna vznikne vyššie riziko zatekania do domu žalobcov. Svedok vyštudoval SPŠ stavebnú v Trenčíne, odbor pozemné stavby a pri formulovaní uvedeného záveru vychádzal z odborných znalostí, keďže vo vyštudovanom odbore pracuje od roku 2006. V danom prípade W. Y. ml. vypovedal na návrh žalovaných ako svedok ku skutočnostiam, ktoré vnímal, keďže mal byť prítomný na realizácii nadstavby domu žalovaných. W. Y. ml. nemal v konaní procesné postavenie odborníka, ktorého by súd na návrh niektorej zo strán požiadal o odborné vyjadrenie v zmysle . Je nepochybné, že pre záver, či po odstránení časti stavby bude existovať riziko zatekania do muriva domov sporových strán je treba mať odborné znalosti z oblasti stavebníctva. Žalovaní, ktorých v zmysle zásady kontradiktórnosti zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia, toto bremeno neuniesli, nenavrhli vykonať dôkaz - odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby alebo znalca, ktorým by ich tvrdenia v tomto smere boli preukázané.

49. Ďalej súd zohľadnil aj okolnosti, za akých bola nadstavba domu žalovaných zriadená aj na časti pozemku žalobcov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní síce požiadali o stavebné povolenie na nadstavbu ich domu a to im aj bolo udelené, no nadstavbu zrealizovali v rozpore so stavebným povolením, nežiadali o povolenie na zmenu stavby ešte pred jej dokončením podľa staveného ; o to požiadali až vtedy, keď štátnym stavebným dohľadom boli zistené uvedené pochybenia žalovaných ako stavebníkov a stavebný úrad ich k podaniu takej žiadosti vyzval.

50. Súd neprihliadal na tvrdenia žalovaných o tom, že nadstavbu v časti balkóna a napojenia nadstavby na strechu domu žalobcov nebolo možné realizovať podľa schválenej projektovej dokumentácie a preto sa od nej žalovaní odchýlili. Žalovaní totiž uviedli, že si dali vyhotoviť novú projektovú dokumentáciu ohľadom nadstavby tak, aby nebolo zasahované do pozemku a domu žalobcov. Žalovaní aj v konaní o dodatočnom povolení stavby vo vyjadrení žalovaných zo dňa 15.8.2016 pred stavebným úradom prejavili ochotu odstrániť spornú časť výklenku balkóna.

51. Keďže na mieste samom je jasne viditeľné, že výklenok balkóna presahuje nad strechu domu žalobcov a tým aj nad ich pozemok, je zrejmé, že žalovaní na stavenisku v čase realizácie nadstavby pri zhotovovaní balkóna videli, že čiastočne stavajú na pozemku, ktorí patrí žalobcom. Mali teda vedomosť, že stavajú na cudzom pozemku, nestavali v dobrej viere, že im pozemok patrí.

52. V posudzovanej veci treba brať zreteľ aj na preukázaný fakt, a síce, že žalovaní nadstavbu v tejto časti, ktorou zasiahli nad pozemok žalobcov realizovali vedome v rozpore so stavebným povolením a bez súhlasu vlastníkov pozemku (súhlas vlastníkov pozemku nebol v konaní preukázaný). Pri posudzovaní prípadov neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má to dopady nie len na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa tak vytvára povedomie o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiadúcimi dôsledkami. Nemožno mať za to, žeby v záujme spoločnosti bola ochrana takéhoto neoprávneného stavebníka. Z tohto pohľadu potom nie je relevantné, že záber balkóna do pozemku žalobcov predstavuje podľa výpočtov znalca len výmeru 0,35 m2, čo sa javí ako malý záber vzhľadom na celkovú výmeru pozemku žalobcov 346 m2.

53. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že žaloba žalobcov je šikanózna, že je zneužitím práva, teda že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti daného prípadu a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcov na odstránenie časti balkóna nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Úmyslom žalobcov nebolo poškodiť, či neprijateľne znevýhodniť žalovaných. Žalobou žalobcovia sledovali legitímny cieľ, a to možnosť nadstavať si svoj rodinný dom za účelom uspokojenia ich bytových potrieb, čomu bráni, resp. čo sťažuje práve predmetný výklenok balkóna na dome žalovaných. Vyhovením tejto žalobe práva žalovaných nebudú neprimerane poškodené, keďže aj po odstránení časti balkóna ich nadstavba bude naďalej funkčná. Žalobcovia majú na ich pozemku postavený rodinný dom a majú právo pozemok a dom užívať v plnej ich výmere. Vlastnícke právo žalobcov, do ktorého bolo zasiahnuté v tomto rozsahu si vyžaduje podľa názoru súdu právnu ochranu. Vlastnícke právo je garantované článkom 20 SR a malo by byť v demokratickom právnom štáte

zo strany jednotlivcov všeobecne rešpektovanou hodnotou a princípom, ktorý štátne orgány vrátane súdu sú povinné presadzovať a chrániť.

54. V danom prípade na strane vlastníkov stavby neboli zistené také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé odstránenie časti neoprávnenej stavby. Predmetná časť stavby (výklenok balkóna) totiž neslúži verejnoprospešným účelom, nikto na nej nie je existenčne závislý, nejde ani o stavbu značnej ekonomickej hodnoty a aj po jej odstránení môže nadstavba domu žalovaných slúžiť naďalej na bývanie žalovaným.

55. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa a jej manžel nežiadali zastaviť stavbu balkóna už v čase jej realizácie, resp. bezodkladne po jeho dokončení žalobkyňa dostatočne vysvetlila ako už bolo uvedené (snaha o udržanie dobrých susedských vzťahov, starostlivosť o vážne chorého manžela žalobkyne). Tieto dôvody súd nepovažuje za tak vážne, žeby žalobkyni a jej manželovi (po jeho úmrtí žalobcovi 2/) objektívne bránili už skôr sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva - žiadať odstránenie stavby z ich pozemku. Starostlivosť o chorého manžela nevylučovala možnosť žalobkyne (ktorá netvrdila, že bola aj ona chorá, imobilná) aktívne sa zaujímať o ochranu svojho vlastníckeho práva a obrátiť sa na príslušný úrad za účelom odstránenia stavby - výklenku balkóna. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov k ich domu bol zistiteľný voľným okom z dvora domu žalobcov, prípadne overiteľný aj nahliadnutím na katastrálnom úrade do katastrálnej mapy, v ktorej sa evidujú údaje o priebehu hraníc pozemkov s stavieb. Ani tvrdené riziko narušenia susedských vzťahov neobstojí, keďže žalobkyňa sa napokon obrátila na stavebný úrad a následne podala žalobu na súd. Skutočnosť, že žalobkyňa, jej manžel, následne žalobca 2/ nepodnikli 15 rokov od zriadenia stavby relevantné kroky smerom k jej odstráneniu ale nebola pre rozhodnutie o uplatnenom nároku rozhodujúcim faktorom, pretože všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktoré súd musel brať do úvahy pri rozhodovaní o ďalšom osude neoprávnenej stavby, po ich vyhodnotení súdom smerovali k jednoznačnému záveru o dôvodnosti požiadavky na odstránenie neoprávnenej stavby.

56. Námietka premlčania práva na odstránenie neoprávnenej stavby vznesená žalovanými bola nedôvodná. Ak sa právo nevykonalo v zákonom stanovenej dobe, a dlžník sa premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo priznať. Uvedené právne dôsledky však nastávajú len vtedy, ak sa jedná o právo, ktoré podlieha premlčaniu. Podľa sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Žalobným nárokom na odstránenie neoprávnenej stavby sa sleduje práve ochrana vlastníckeho práva. Správne preto žalobcovia poukázali na to, že právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje. Tento záver vyplýva aj z judikatúry súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 17.4.2002 - Rc 23/2003).

57. Žalobcovia žiadali uvedenie strechy ich domu súp. č. XXX na parc. č. 455 k.ú. C. do pôvodného stavu , t.j. stavu pred realizáciou nadstavby domu žalovaných. Žalobcovia boli povinní v rámci bremena tvrdenia špecifikovať tento nárok po skutkovej stránke a v dostatočnom rozsahu vymedziť následky rušivej činnosti žalovaných, ktoré navrhovali žalobcovia odstrániť, aby bol rozsudok súdu , ktorým by súd tejto časti žaloby vyhovel, vykonateľný. Boli povinní konkretizovať druh a rozsah povinnosti, ktorú navrhovali uložiť žalovaným. Žalobcovia na pojednávaní dňa 8.7.2022 poskytli tvrdenia, ktorými upresňovali tento žalobný nárok. Pokiaľ žalobcovia na pojednávaní uvádzali, že pod povinnosťou uviesť strechu do pôvodného stavu majú na mysli povinnosť žalovaných vrátiť na strechu žalobcov pôvodné oplechovanie strechy, ktoré bolo odobraté počas nadstavby domu žalovaných, ide o nedostatočné vymedzenie navrhovanej povinnosti. Chýba totiž presný popis a výmera strešnej konštrukcie, ktorú mali zo strechy domu žalobcov žalovaní protiprávne odobrať a absentuje presný popis a výmera strešnej konštrukcie, ktorú navrhovali žalobcovia na ich strechu navrátiť. Nie sú zrejmé rozmery, druh stavebného materiálu, presné vymedzenie miesta na strešnej konštrukcii, kde má byť odobratá terajšia strešná krytina a položená pôvodná strešná krytina. Túto špecifikáciu mali uviesť žalobcovia, aby na ňu mohli žalovaní reagovať, vyjadriť sa k nej. Bolo plne v dispozícii žalobcov, aby v tomto smere poskytli potrebné skutkové tvrdenia, svoje tvrdenia špecifikovali, preukázali prípadne aj za pomoci osoby odborne spôsobilej (znalca z odboru stavebníctva). Bez uvedenej špecifikácie by rozsudok, ktorým by súd žalobe v tejto časti vyhovel, nebol vykonateľný, teda by nebol v exekučnom konaní vymáhateľný. Nepostačujúce je upresnenie strany žalobcov na pojednávaní, v zmysle ktorého uvedenie strechy do pôvodného stavu má zahŕňať aj povinnosť odstrániť všetok stavebný materiál, ktorý sa nachádza na spoločnom múre, ktorý bol nadstavaný. Opäť absentuje uvedenie druhu stavebného materiálu, výmery stavebného materiálu, ktoré navrhovali žalobcovia odstrániť a presná lokalizácia týchto navrhovaných stavebných činností na existujúcej stavebnej konštrukcii. Strana žalobcu na pojednávaní tiež uviedla, že

uvedenie strechy do pôvodného stavu má zahŕňať aj odstránenie železobetónovej dosky v časti, v ktorej presahuje ponad pozemok žalobcov. Súd k tomu uvádza, že povinnosť odstrániť železobetónovú dosku je obsiahnutá v povinnosti, ktorú súd uložil žalovaným v rámci odstránenia stavby domu žalovaných v rozsahu presahujúcom ponad pozemok žalobcov podľa zakreslenia tejto časti stavby v znaleckom náčrte, ktorý je prílohou znaleckého posudku. Železobetónová doska tvorí podlahu balkóna, čo súd zistil na ohliadke a čo tvrdili obe strany a oba tieto stavebné prvky sú súčasťou stavby domu žalovaných a neoprávnená stavba vrátane všetkých jej súčasti musí byť odstránená v rozsahu záberu do pozemku žalobcov podľa zobrazenia zelenou farbou v znaleckom náčrte v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.11.2020.

58. Súd dodáva, že ak by aj žalobcovia upresnili nárok na uvedenie strechy domu do pôvodného stavu v dostatočnom rozsahu, aby bol rozsudok vykonateľný, súd by tomu žalobnému nároku nemohol aj tak vyhovieť. Žalobcovia nárok uplatnili tzv. negatórnou žalobou v zmysle . Právne posúdenie uplatneného práva je však vecou súdu. Zapieracia (negatórna) žaloba (actio negatoria) je žalobou na plnenie, pomocou ktorej sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Podstatou tejto žaloby je vlastníkovo právo domáhať sa toho, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní pri nadstavbe ich domu bez súhlasu žalobcov vykonali stavebné úpravy aj na streche domu žalobcov a v dôsledku týchto neoprávnených zásahov žalovaných došlo k zníženiu trhovej hodnoty domu žalobcov. Žalobcovia sa žalobou domáhali odstránenia neoprávnených zásahov vykonaných žalovanými na streche domu žalobcov, teda uvedenia strechy ich domu do pôvodného stavu. Vzhľadom na tento žalobcami popísaný skutkový stav uplatnený nárok žalobcov na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu bolo možné posudzovať len podľa ustanovení a nasl. o náhrade škody. Podľa platí, že škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Zákonné ustanovenia o náhrade škody sú špeciálne k ustanoveniu . K rovnakému právnemu názoru dospela aj judikatúra súdov. Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 4.3.2002 , sp. zn. zo dňa 16.10.2008 zhodne konštatovali, že ak vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva taká škoda, ktorej náhrady sa dá domáhať podľa ustanovení o náhrade škody, nie je možné požadovať uvedenie do predošlého stavu podľa , prípadne požadovať negatórnou žalobou také odstránenie následku neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do pôvodného stavu. Takýto nárok je možné posúdiť len podľa ustanovení o náhrade škody, ak odstránenie následkov neoprávneného zásahu je obsahovo zhodné s uvedením do predošlého stavu podľa . V posudzovanej veci sa jedná presne o uvedenú situáciu, keďže žalobcovia sa domáhali uvedenia strechy ich domu do stavu pred neoprávneným zásahom žalovaných. Žalovaní však vzniesli námietku premlčania aj proti tomuto žalobnému nároku. Podľa sa právo na náhradu škody najneskôr premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z výsluchov strán a svedka vyplynulo, že k realizácii nadstavby domu žalovaných a k zásahom do strechy domu žalobcov, v dôsledku ktorých mala byť hodnota domu žalobcov znížená (vznikla škoda), došlo v rokoch 1999, resp. 2000. Trojročná premlčacia doba plynula od uvedených neoprávnených zásahov do strechy domu žalobcov bez prerušenia a uplynula v roku 2003 (10 ročná premlčacia doba by uplynula v roku 2010). Žalobkyňa 1/ podala žalobu na uvedenie veci do pôvodného stavu na súd po prvý krát dňa 18.11.2016 (vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. ), a žalobcovia podali spolu predmetnú žalobu s identickým žalobným nárokom na súd dňa 7.5.2018. Je teda zrejmé, že svoje právo na uvedenie veci do pôvodného stavu na súde strana žalobcov uplatnila po márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby. Premlčané právo nie je možné podľa priznať, keďže námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Uplatnenie námietky premlčania žalovaným vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku nepovažuje súd za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Nejde podľa názoru súdu o výnimočný prípad, kedy by bolo možné námietku premlčania vyhodnotiť ako výkon subjektívneho práva v rozpore s dobrými mravmi. Neboli zistené také objektívne okolnosti, ktoré by žalobcom bránili uplatniť svoje právo na súde pred uplynutím zákonnej premlčacej doby, a ktoré okolnosti by zavinili žalovaní. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali, bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva. Žalobcovia, aby predišli premlčaniu svojho práva mali možnosť vlastným úsilím si toto právo ustrážiť, riadne a včas ho uplatniť vykonaním príslušného procesného úkonu - podaním žaloby na súde. Žalobkyňa 1/ predsa videla, že

počas realizácie nadstavby boli vykonané stavebné úpravy, ktorými bolo zasiahnuté do strechy jej domu a žalobca 2/ túto skutočnosť tiež mal možnosť zistiť pri bežnom pohľade z dvoru jeho domu, čo vyplýva z fotodokumentácie a zistení súdu na ohliadke na mieste samom. Žalovaní nijako nebránili žalobcom uplatniť si nárok na uvedenie veci do predošlého stavu na súde. Je teda zrejmé, že márne uplynutie premlčacej doby nemožno pričítať v žiadnom rozsahu žalovaným, ale ide výlučne o zavinenie žalobcov, ktorí majú dbať o to, aby si práva na súde uplatnili včas.

59. S poukazom na uvedené dôvody súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci je spravodlivé v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcov uložiť žalovaným povinnosť odstrániť časť ich stavby presahujúcu nad pozemok žalobcov v rozsahu ako to zakreslil súdom ustanovený znalec zelenou farbou v prílohe č. 3 jeho posudku, a to na náklady žalovaných, v zmysle ustanovenia . Preto súd žalovaným túto povinnosť výrokom II. uložil, a lehotu na plnenie určil v zmysle na 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu považoval súd za primeranú na to, aby boli žalovaní schopní zabezpečiť stavebné práce na odstránenie neoprávnenej časti stavby z pozemku žalobcov. Žalovaní majú za týmto účelom vypracovaný projekt, nežiadali o dlhšiu lehotu na plnenie. Výrokom III. súd žalobu žalobcov o uvedenie strechy domu súp. č. XXX na parc. č. 455 k.ú. C. do pôvodného stavu zamietol.

60. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalovaných výsluchom svedka V. Y. na preukázanie ich tvrdení, že C. K. opakovane chodil po streche domu žalobcov a v dôsledku toho malo začať zatekať do domu žalobcov. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní napokon vyplynulo, že do domu jej zatiekli zrážkové vody vtedy, keď sa robila strecha nadstavby a bolo to otvorené. Zhodne vypovedali aj žalovaní. Ani výsluch menovaného svedka by však bezpečne nepreukázal, či k poškodeniu strechy domu žalobcov, a zatekaniu do domu, došlo práve v dôsledku toho, že po streche chodil syn žalobkyne. Preto nebolo treba túto otázku preukazovať výsluchom navrhnutého svedka, šlo by o nadbytočný dôkaz. Žalobcovia v priebehu konaniu upustili od ich pôvodného návrhu vypočuť svedkyňu Q. K., a preto súd tento dôkaz nevykonal.

61. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

64. Podľa O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na zásadu úspechu a zásadu zodpovednosti za zastavenie konania. Súd mal za to, že žalobcovia späťvzatím žaloby procesne zavinili zastavenie konania ohľadom nároku na odstránenie podperného stĺpika prístavby prístrešku pred vchodovými dverami do rodinného domu žalovaných, a v časti o uvedenie murovaného oplotenia žalobcov do pôvodného stavu. Žalobcovia uviedli, že žalobu v tejto časti berú späť vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveného znalca. Neboli tak preukázané tvrdenia žalobcov, že podperný stĺpik sa nachádza na pozemku žalobcov. Žalobcovia mohli osloviť znalca ešte pred podaním žaloby a na základe odborného posúdenia znalca by už vtedy vedeli, že stĺpik sa nachádza na pozemku žalovaných. Súd dospel k záveru, že žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania v časti o odstránenie prístrešku zasahujúceho nad pozemok vo vlastníctve žalobcov. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že časť strechy prístrešku presahuje ponad pozemok žalobcov o šírke 0,05 m. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor v oznámení zo dňa 21.4.2022 súdom ustanovenému znalcovi oznámil, že nebol úradne overený geometrický plán, ktorým bola zakreslená plocha, ktorú zaberá prístrešok žalovaných z pozemku žalobcov pre účely zriadenia vecného bremena, pretože podrobné body majú krajnú polohovú odchýlku menšiu ako 0,24 m a teda polohové určenie vecného bremena v

týchto medziach je v rozpore s usmerneniami Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 9/2013, č. 1/2022. Vzhľadom na malú plochu záberu 0,08 m2 by nebolo účelne odstránenie tejto časti prístrešku, a obidve sporové strany ich poslednými podaniami v tejto veci navrhovali zriadiť za primeranú náhradu vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalobcov strpieť presah prístrešku domu žalovaných ponad pozemok žalobcov. S poukazom na uvedené oznámenie Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor a citované usmernenia uvedené vecné bremeno by nemohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností na základe rozsudku súdu, ktorým by súd zriadil vecné bremeno; rozsudok by bol nevykonateľný. S prihliadnutím na tieto okolnosti mal súd za to, že procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti nemožno pričítať žiadnej zo strán. Žalobcovia boli úspešní v časti žaloby o odstránenie výklenku balkóna zasahujúceho nad pozemok žalobcov, keď súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovaní boli úspešní v časti o uvedenie strechy domu žalobcov do pôvodného stavu, pretože žaloba bola v tejto časti zamietnutá. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žiadna zo strán nebola prevažne úspešná. Obe strany mali úspech len čiastočný približne v rovnakom rozsahu. Po zohľadnení uvedených okolností, ktoré viedli k zastaveniu konania v časti žalobných nárokov, nemožno prijať záver, žeby niektorej zo strán vzniklo právo proti druhej strane na náhradu trov zastaveného konania. Preto súd výrokom IV. podľa , vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.