Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/28/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Q. X, zastúpená JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Florianova 12 proti žalovanému: M.. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., P.. XX, zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 21. 12. 2015, č. k. 25C/97/2015-60 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom podaným na súde 11. 03. 2015 domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu. Písomným podaním zo dňa 10. 12. 2015 žalobkyňa vzala žalobu späť, žiadala konanie zastaviť vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania sa mimosúdne dohodli a predmetný byt spoločne odpredali. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal priznať náhradu trov konania.

3. S poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyňa späťvzatím návrhu síce procesne zavinila zastavenie konania, avšak k späťvzatiu došlo v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody, ku ktorej došlo po začatí konania vo veci samej. Obaja účastníci konania chceli byt predať už pred začatím konania, no nedohodli sa. Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil tieto okolnosti, ktoré svojim charakterom možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého vyvodil nesprávne právne závery. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby mal vedomosť o mimosúdnej dohode účastníkov konania, ktorá znamenala, že došlo k predaju nehnuteľnosti v spoločnom vlastníctve účastníkov konania. Priznávať relevanciu skutočnosti, že bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ak jej bola vyplatená polovica hodnoty predmetnej nehnuteľnosti nie je namieste. Je pravdou, že účastníci konania chceli byt predať ešte pred podaním žaloby, pričom žalovaný v súvislosti s uvedeným urobil všetky možné úkony k predaju nehnuteľnosti. Žalobkyňa tomuto úmyslu žalovanému bránila a bezdôvodne a nepochybne predčasne podala žalobu. Bezdôvodne odmietla

podpísať žalovaným obstaranú zmluvu. Žalobkyňa pritom nepodala žiaden relevantný návrh vo vzťahu k ponuknutiu predmetnej nehnuteľnosti realitným kanceláriám a podala predmetnú žalobu bez ďalšieho. Vzhľadom na uvedené súd nesprávne vyhodnotil nemožnosť účastníkov konania dohodnúť sa pred podaním žaloby. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti výrok zmenil a priznal žalovanému náhradu trov celého konania.

5. Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalovaný svojimi vyjadreniami zavádza súd, pretože bol to žalovaný, ktorý zmaril jej snahu byt spoločne odpredať. Súhlas s odpredajom bytu žalovaný podmieňoval so súhlasom žalobkyne so striedavou starostlivosťou o mal. deti, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24P/357/2013. Ďalej uviedla, že ešte pred podaním žaloby oslovila realitnú kanceláriu J.. a požiadala ju o sprostredkovanie predaja predmetného bytu. Realitná kancelária našla seriózneho záujemcu o kúpu bytu, ktorý bol schopný zaplatiť účastníkom kúpnu cenu 80 000 Eur. Bol to žalovaný, ktorý zmaril realizáciu uzatvorenej kúpnej zmluvy, keďže dňa 02. 03. 2015 kontaktoval pána G. z realitnej kancelárie J. Z. sms správou, ktorú preposlal aj žalobkyni (dodnes ju má uloženú v prijatých správach) a ktorou ho vyzval na okamžité stiahnutie ponuky na predaj X-izbového bytu na ul. Q. X v E.. Týmto krokom žalovaný jasne deklaroval svoju neochotu a nezáujem v tom čase byt odpredať. Z toho dôvodu žalobkyňa dňa 11. 03. 2015 podala žalobu na súde, ktorou sa domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd vytýčil pojednávanie na deň 24. 09. 2015, avšak pred začatím pojednávania poskytol účastníkom lehotu, aby sa mimosúdne dohodli, k čomu aj napokon došlo a účastníci spoločne byt odpredali. Z tohto dôvodu žalobkyňa vzala dôvodne podanú žalobu späť, žiadala konanie zastaviť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § § 378, 379 a 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

11. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou. Žalobkyňa späťvzatie žaloby odôvodnila podaním z 08. 12. 2015 s tým, že účastníci konania sa mimosúdne dohodli a predmetný byt spoločne odpredali. Uznesenie vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil, cit.: „späťvzatím žaloby síce žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, avšak k späťvzatiu došlo v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody, ku ktorej došlo až po začatí konania. Obaja účastníci chceli predmetný byt predať už pred začatím konania, no nedohodli sa“. .

13. Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ust. § 257 preberá doterajšiu úpravu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Zákon v ust. § 150 ods. 1 O. s. p. (v súčasnosti § 257 stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Veta druhá uvedeného ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 150 O. s. p., treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/5/2006.

15. Odvolací súd preskúmal opätovne a zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 150 ods. 1 O. s. p. (v súčasnosti § 257 . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý nemožno prehliadnuť je potrebné zohľadniť, že žalobkyňa je nezamestnaná, vedená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27. 12. 2014 bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Sama zabezpečuje starostlivosť o dve mal. deti pochádzajúce z mimomanželského vzťahu účastníkov konania, ktorí spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 09. 2015, č. k. 24P/357/2013-164 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 04. 05. 2016, č. k. 3CoP/9/2016-209 boli mal. deti X. a N. zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na výživu mal. X. sumou 150 Eur mesačne a na mal. N. sumou 100 Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.

16. Odvolací súd zhodnotil aj pomery žalovaného, ktoré vyplývajú z odôvodnenia citovaného rozsudku. Žalovaný má stabilný príjem z podnikania od 500 Eur do 1 000 Eur mesačne a zo starobného dôchodku 570 Eur mesačne.

17. Z vyššie uvedeného stavu je možné vyvodiť, že ide o právnu vec dvoch osôb v neporovnateľnej sociálnej a finančnej situácií, keď žalobkyňa je nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti a žalovaný je zárobkovo činná osoba, pracuje ako SZČO a jeho príjem z podnikateľskej činnosti predstavuje 500 - 1 000 Eur mesačne, okrem toho má žalovaný stabilný príjem aj zo starobného dôchodku vo výške 570 Eur mesačne. Skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania boli preukázané aj s prihliadnutím na to, že k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo v dôsledku uzavretia mimosúdnej ochrany, pričom účastníci konania chceli byt predať už pred začatím konania, ale na jeho predaji sa nedohodli. Nedôvodné sú preto tvrdenia žalovaného o neochote žalobkyne uzavrieť mimosúdnu dohodu o predaji bytu pred podaním žaloby na súde. Žalobkyňa podala dňa 11. 03. 2015 dôvodne návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd vytýčil pojednávanie na deň 24. 09. 2015, avšak pred začatím pojednávania poskytol účastníkom lehotu, aby sa mimosúdne dohodli, k čomu napokon aj došlo a účastníci spoločne byt odpredali. Takéto rozhodnutie bolo v záujme účastníkov konania a uvedené skutočnosti i podľa názoru odvolacieho súdu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. bola preto dôvodná.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil výrok uznesenia o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Žalobkyňa ako úspešná účastníčka v odvolacom konaní si neuplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .