Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/309/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 256,32 eura, takto

rozhodol:

Podaný návrh sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 256,32 eura. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX dlžníkom: (povinnou): P. N., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 8095/2011. Exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu (Okresný súd Topoľačany) (ďalej len“ Exekučný súd“) a požiadal ho udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedených podľa týchto procesných pravidiel ( § 44 ods. 2 EP) sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu ( štátneho orgánu) rozhodnutie rozhodcovského súdom, alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica.

2. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu;

rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.10.2011 (konanie pritom začalo 1.6.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 139 dní!).

3. Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísluje nasledovne. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca ďalej uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného; a najmä, že žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 256,32 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac.

4. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č. k. 25NcC/646/2012-10 prikázal vec na prejednanie Okresnému súdu v Leviciach.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na viaceré nedostatky žaloby spísanej žalobcom, na, že žalobca nedokázal uviesť spisovú značku príslušného exekučného konania pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď. V skutočnosti žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaný navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pri prieťahoch je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu

resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovenia § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

6. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov , by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalovaný dal do pozornosti, že samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu I. ÚS/16/02 žalovaný uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatnil, je možné považovať za hypotetické. Podľa tvrdenia žalobcu si žalobca vyčíslil uplatnenú škodu

na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež žalobca uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií publikačné výdaje, poštovné. Žalobca neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí. Žalobca v tomto konaní na preukázanie vzniku majetkovej škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové. Pri ďalšej položke žalobcu - „udržiavanie systému“, ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že žalobca si uplatňuje neprimerané čiastky. Žalobca sám uvádza, vo svojom stanovisku zo dňa 21.9.2013 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a že návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdu boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky. Žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125 eur paušálne za každého dlžníka je nadhodnotené a tiež nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca nepreukázal ani vznik škody a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme v peniazoch v pomernej výške, k čiastke 660 eur žalovaný poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Tiež poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy je odlišný u právnických osôb a fyzických osôb. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011. Žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu a žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na to, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju povinnosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaný upozornil, že ako prílohu vyjadrenia doložil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pod č. JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľa, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10). O negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý žalovaný priložil v prílohe svojho vyjadrenia. 8. Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu a to v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných

podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. považuje žalobca návrh za právne neopodstatnený a žiadal, aby návrh proti žalovanému bol v celom rozsahu zamietnutý a žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania.

9. Súd konal v neprítomnosti strán sporu, pričom právny zástupca žalobcu predvolanie mal riadne a včas doručené dňom 25.7.2016, neúčasť súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 2.9.2016 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal. Žalovaný predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 25.7.2016, neúčasť súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 2.9.2016 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

10. S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.

11. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 8Er/592/2011, písomným návrhom žalobcu, s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania, ktorú súdu zaslal žalobca, článkom uverejneným v SME, stanoviskom Európskej komisie.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/592/2011 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25,IČO: 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnej: P. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R., Š.Á. XXX/XXX, pre vymoženie 387 eur istiny s príslušenstvom, podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX/8095/11 na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ( ďalej len „ Rozhodcovský súd“) zo dňa 27.4.2011 pod sp. zn. SR 02417/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vykonateľnosť dňa 19.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 12.8.2011. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 6.10.2011 č. k. 8Er/592/2011-10 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany nebol podaný opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2011.

13. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 256,32 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Náklady pozostávajú zo sumy 70 eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 eur ako administratívne náklady. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu k povinným;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného; a najmä žalobca mohol skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu.

14. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určení jej výšky vychádzal žalobca pre možnú analógiu doktríny prijatej Ústavným

súdom Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 256,32 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu t.j. 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný do podania návrhu na súd nereagoval pozitívne.

15. Podľa § 156 konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

16. Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 t.j. ku dňu rozhodnutia Exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ku dňu 6.10.2011) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod. 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 21. Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

26. Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

27. Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

28. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 t.j. v období dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) t.j. k 12.08.2011 exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

29. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie, b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na predčasne uplatnený nárok žalobcom, nakoľko žalobca prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil žalovanému dňa 23.4.2012. Žalobca podal návrh na súd dňa 27.9.2012. Napriek tomu, že žalobca podal žalobu na súd pred

uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok žalobcu uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

34. Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Žiadosť o udelenie poverenia v tejto veci došla na Okresný súd Topoľčany dňa 12.8.2011 pričom do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného neuplynula lehota troch rokov. Samotná žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 27.09.2012.

35. Žaloba vo veci samej obsahovala všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné postupovať vtedy podľa platného ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie vád podania.

36. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/592/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 12.8.2011 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučná vec je vedená pod sp. zn. 8Er/592/2011, EX 8095/2011 proti povinnej: P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R., Š. XXX/XXX, pre vymoženie 387 eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 6.10.2011 č. k. 8Er/592/2011-10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011. Voči tomuto rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8 zo dňa 27.4.2011 sp. zn. SR 02417/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vykonateľnosť dňa 19.5.2011. 37. Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v lehote 55 dní a nie s omeškaním viac ako 139 dní, ako uvádza žalobca v žalobe.

38. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná zákonom č. 514/2003 Z. z. ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie). Priznať náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno spočíva v súdnom konaní na žalobcovi ako poškodenom, aby preukázal splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

39. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi . Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

40. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti prichádzajúce do úvahy ako (priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná.

41. Pri kategórii nesprávny úradný postup podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

42. Žalobca v návrhu poukázal aj na to, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal

podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

43. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu 12.8.2011. K dátumu od 1.6.2011 bol novelizovaný Exekučný poriadok, pričom v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ bolo uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

44. V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný ex offo skúmať v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či orgán, ktorý ho vydal mal na takéto vydanie právomoc, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, či ide o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.

45. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci sp. zn. 8Er/592/2011 postupoval správne aj vtedy, ak nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup. Ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. upravuje síce procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ale len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

46. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 248/2013 v ktorom skonštatoval: „Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c/ (t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica) a d/ (t.j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. júna 2010“.

47. Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1.júnom 2010).

48. Z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by po doručení žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bol Okresný súd Topoľčany nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné prieťahy zo strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z..

49. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 12.8.2011 a súd uznesením zo dňa 6.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

50. Žalobca nepreukázal, že musel počas exekučného konania v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Potreba žalobcu na udržiavanie a správu informačného systému vznikla u žalobcu už poskytnutím úveru povinnej a vedením tejto pohľadávky v systéme ako neuhradené. Žalobca informačný systém využíval nielen ako uvádza počas „domnelých“ prieťahov ale aj pred týmto obdobím aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.

51. Z pripojeného exekučného spisu nevyplýva, že žalobcovi vznikli náklady na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd rozhodol o uvedenej exekučnej veci, nemohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej ujmy uvádzanej žalobcom v návrhu.

52. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Žalobca nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške, nepreukázal tiež príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

53. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

54. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne preto súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak takáto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.