Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-728-2015.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/728/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: BC. H. W., nar. XX.XX.XXXX,bytom J. L., G. G. č. XX, zastúpená advokátkou Mgr. Máriou Špacírovou, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12 proti žalovanému: K. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. L., S.H. I. č. XX, zastúpený Miroslavou Hanzlíkovou, bytom Šaľa, Rímska 5, o zaplatenie 2 330,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 330 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 15.1.2015 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.11.2015 domáhala zaplatenia sumy 2 330,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania počínajúc dňom 15.01.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so Slovenskou sporiteľňou a.s., uzavrela dňa 19.06.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5029799465 na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver v sume 3 000,- eur a po pripísaní uvedenej sumy na jej účet žalovanému vyplatila sumu 400,- eur dňa 20.06.2012, sumu 400,- eur dňa 21.06.2012 a to v hotovosti a dňa 21.06.2012 sumu 1 000,- eur na jeho účet a teda mu vyplatila 1 800,- eur., pričom ďalšiu časť pôžičky v sume 1 200,- eur žalovanému vyplatila v hotovosti v malých čiastkach v období mesiacov júl a august 2012, pričom žalovaný tieto peniaze používal na svoje bežné výdavky. V žalobe žalobkyňa uviedla, že ústne sa so žalovaným dohodla, že jej žalovaný uvedenú sumu bude splácať po 90,- eur mesačne, pričom žalovaný jej zaplatil celkom 670,- eur a to splátkami na účet žalobkyne splátkami po 90,- eur v dňoch 14.07.2012, 14.08.2012, 17.10.2012, 26.04.2013, 18.12.2013, 21.01.2014, 14.10.2014 a tiež splátkou v sume 40,- eur dňa 14.01.2015. Uviedla tiež, že žalovaného niekoľkokrát vyzvala na vrátenie pôžičky a to osobne, telefonicky, sms správami, facebookom, avšak žalovaný sa vyhovára, že nemal peniaze na vrátenie dlžnej sumy. Žalobkyňa k žalobe pripojila uvedenú Zmluvu o splátkovom úvere, doklady o platbách zaplatených žalovanému.
2. Konajúci súd vydal dňa 17.05.2016 Platobný rozkaz č. XC/XXX/XXXX-XX, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 2 330,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 15.01.2015 do zaplatenia. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 02.06.2016, v ktorom uviedol, že žaloba nie je dôvodná a uviedol, že žalobkyňa mu poukázala sumu 1 000,- eur dňa 21.06.2012 na jeho účet a dohodli sa, že túto sumu jej bude splácať po 90,- eur mesačne od mesiaca júl 2012 a vyplatil jej 670,- eur, pričom ďalšie splátky neplatil, keďže v januári 2015 prišiel o zamestnanie. Uznal, že žalobkyni musí zaplatiť 330,- eur s úrokmi. Uviedol, že na základe ústnej dohody s žalobkyňou si sestra matky
žalovaného Mariena I. zobrala úver od spoločnosti Provident Financial s.r.o., v sume 1 500,- eur, ktoré mala splatiť sumou 2 804,46 eur s úrokmi a z poskytnutého úveru poskytla žalobkyni sumu 800,- eur a žalobkyňa vrátila S. I. celkom 240,- eur a zvyšok 560,- eur žalobkyňa nevrátila. Uviedol, že aj keď mu žalobkyňa nejaké peniaze dala, nevie o tom, že tieto považovala za poskytnutie pôžičky. Uviedol, že so žalobkyňou mal vzťah a mal za to, že darčeky a iné pozornosti sú vzájomné a pri ukončení vzťahu sa nevracajú. Uviedol, že on žalobkyni vykachličkoval kúpeľňu, za čo si nepýtal peniaze. Uviedol, že sa ústne dohodli, že dlh v sume 330,- eur a úroky nemusí žalobkyni splatiť, keďže ani ona nesplatí zostatok úveru od Provident Financial s.r.o., v sume 560,- eur s úrokmi čo dlží Mariene I. a uviedol, že on dlh žalobkyne voči S. I. uhradil za žalobkyňu. K uvedenému podaniu pripojil zmluvu o úvere.
3. K odporu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 07.07.2016 vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá uviedla, že žalobkyňa si od S. I. požičala 800,- eur potom ako pani I. prevzala od spoločnosti Provident Financial s.r.o., sumu 1 500,- eur, pričom hneď sumu 300,- eur požičala žalovanému a túto sumu žalovaný nikdy nevrátil. Uviedla, že žalobkyňa splácala podľa dohody pani Škodákovej pôžičku 800,- eur v splátkach po 100,- eur a na jar roku 2014 vyplatila sumu 140,- eur matke žalovaného s tým, že túto sumu odovzdá S. I.. Uviedla, že pani I. vrátila celkom sumu 740,- eur.
4. Na pojednávaní dňa 29.07.2016 žalobkyňa uviedla, že žalovanému poskytla pôžičku najprv v sume 1 800,- eur a potom pôžičku v sume 1 200,- eur. Uviedla, že dôkaz o tom, že išlo o pôžičku, nemá. Uviedla, že z uvedenej sumy jej žalovaný vrátil 670,- eur. Právna zástupkyňa žalobkyne na uvedenom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby a peniaze, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému, boli poskytnuté ako pôžička. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že od žalobkyne ako pôžičku prevzal len 1 000,- eur pričom túto sa zaviazal splácať a splatil ju v rozsahu 670,- eur a uznal, že zo žalovanej sumy 2 330,- eur dlží len sumu 330,- eur. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa a žalovaný žili v tom čase v spoločnej domácnosti a keď žalobkyňa poskytla žalovanému peniaze, aj žalovaný dal do spoločnej domácnosti peniaze zo svojho. Uviedla, že žalobu považuje za účelovú, možno ako pomstu za to, že sa rozišli. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala aby ako svedok bola vypočutá Veronika L..
5. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 svedkyňa I. L. uviedla, že nevie o tom, že by žalobkyňa dala žalobcovi nejakú pôžičku. Vyjadrila sa len, že vie o tom, že žalobkyňa žalovanému dala peniaze a potvrdila, že žalobkyňa žiadala od žalovaného vrátenie peňazí. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že dôkaz o tom, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku je to, že žalovaný od júla 2012 splatil sumu 670,- eur. Žalovaný k uvedenému uviedol, že išlo o splatenie pôžičky 1 000,- eur, ktoré mu žalovaná poslala na účet a uviedol, že uznáva dlh voči žalobkyni v sume 330,- eur.
6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa § 657 a 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pričom pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7. Súd po oboznámení sa so žalobou, na základe výpovedí strán a ich zástupcov a tiež svedkyne Veroniky L. súd zistil, že žaloba žalobkyne je v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobkyňa ako právny dôvod žaloby o zaplatenie 2 330,- eur uviedla zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrela so žalovaným a na základe ktorej poskytla žalovanému sumu 3 000,- eur. Túto skutočnosť však v priebehu celého konania nepreukázala žiadnym spôsobom a ani svedkyňa I. L. nemala vedomosť o tom, že by žalobkyňa požičala žalovanému 3 000,- eur. Žalovaný tvrdenie o poskytnutí pôžičky v rozsahu 3 000,- eur poprel a uviedol, že so žalobkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke len na sumu 1 000,- eur, z ktorej žalobkyni vrátil 670,- eur. Súd mal teda za preukázané na základe tvrdenia žalovaného, že zmluva o pôžičke bola uzavretá len v rozsahu 1 000,- eur a z požičanej sumy 1 000,- eur vrátil žalovaný žalobkyni 670,- eur pričom uznal, že žalobkyni dlží sumu 330,- eur. Súd preto z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky v sume 3 000,- eur, žalobu v rozsahu 2 000,- eur zamietol a zaviazal žalovaného k zaplateniu 330,- eur s poukazom na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka.
8. Súd okrem istiny priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 21.06.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke v rozsahu 1 000,- eur predstavovala 0,5% a teda úrok z omeškania predstavuje 8,5%. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
9. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol úspešný v prevažnej miere (úspech v rozsahu 2 000,- eur, neúspech v rozsahu 330,- eur) súd mu priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.