Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23T-59-2016.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 6.9.2016, v trestnej veci proti obž. D. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný D. Y.T., L.. X.X.XXXX E. C., P. J. L. Č.. XX, M.. C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici -Kráľová,
uznáva sa za vinného, ž e
potom, čo bol rozsudkom Okresného súdu v Martine pod sp. zn. 13T/167/2012 zo dňa 11.9.2012 právoplatného dňa 11.9.2012 uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne s tým, že mu súd zároveň uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, kde následne si D. Y. dňa 27.11.2013 prevzal výzvu z Okresného súdu Martin pod sp. zn. 13T/167/2012 na nastúpenie na ochranné protialkoholické liečenie ambulantné ( uložené v spojení s rozhodnutím Okresného súdu v Trnave sp. zn. 30Nt/93/2013 zo dňa 6.8.2013 ) zo dňa 14.11.2013 do Psychiatrickej ambulancie MUDr. Eriky Fedákovej, pričom liečbu aj dňa 28.11.2013 nastúpil, avšak na ďalšie kontroly sa už vôbec nedostavoval, preto mu bolo zo strany Psychiatrickej ambulancie MUDr. Eriky Fedákovej zaslané dňa 12.3.2015 predvolanie, na ktoré nereagoval, na žiadnu ďalšiu kontrolu a liečenie do Psychiatrickej ambulancie MUDr. Eriky Fedákovej sa už nedostavil, odmietal farmakologickú liečbu, čím zmaril účel ochranného protialkoholického liečenia, ktorý mu uložil súd,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby podstatne sťažil účel ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd,
č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.. Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 13.5.2016 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 2 Pv 103/16 zo dňa 12.5.2016 na obvineného D. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného D. Y.Í. ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný D. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 4 Tr. por. súd takéto vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby, odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. D. Y. má podľa aktuálneho odpisu z registra trestov doposiaľ 6 záznamov o odsúdeniach. V minulom období bol odsúdený za trestnú činnosť
majetkového charakteru - prečiny krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., ale aj za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. V súčasnej dobe vykonáva zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/167/2012 zo dňa 11.9.2012 právoplatným dňa 11.9.2012 vo výmere 30 mesiacov so zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol dňa 7.11.2013 podmienečne prepustený, avšak sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona tzn. predchádzajúce odsúdenia za trestné činy. Na druhej strane nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Obžalovaný síce pred súdom urobil vyhlásenie, že spáchanie skutku nepopiera, čo súd v zmysle Tr. poriadku považoval za priznanie spáchania skutku, avšak svoje konanie úprimne neoľutoval. Na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. potom nebolo možné prihliadať. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica základnej trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti v § 348 ods. 1 Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu ( z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ) t.j. na osem mesiacov. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, možností nápravy ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej ( zvýšenej ) trestnej sadzby, a to vo výmere 8 mesiacov, ktorý považoval za primeraný na naplnenie prevýchovného, preventívneho i represívneho účelu trestu. Súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( vyššie uvedený rozsudok OS Martin sp. zn. 13T/167/2012 zo dňa 11.9.2012 či rozsudok OS Martin sp. zn. 3T/186/2014 zo dňa 5.2.2015 právoplatný dňa 4.7.2015 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.