Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/568/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: B. K. R. - Z., s miestnom podnikania G. J., C. XX, T.: XX XXX XXX, prevádzkáreň Z., A. 7, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401 v mene ktorej konajú konateľky a advokátky JUDr. Tatiana Timoranská a JUDr. Ing. Petra Štofková proti žalovanej: C. poisťovňa, a.s. Z. T. W., so sídlom K., Z. 4, T.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie 1843,68 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1843,68 eur s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne od 02.12.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1843,68 eur s 9,05% úrokmi z omeškania ročne od 02.12.2014 titulom poistného plnenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu dňa 26.05.2009 č. 0412010994 pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bolo poistenie nehnuteľností: budovy reštaurácie R. miesta prevádzkarne žalobcu proti združeným živlom vo výške poistnej sumy 165969,96 eur, poistenie zásob nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti proti združeným živlom vo výške poistnej sumy 16596,96 eur, poistenie ostatných hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti proti združeným živlom vo výške 33193,32 eur, poistenie peňazí a cenín vo výške 995,82 eur a poistenie zodpovednosti za škodu vo výške poistnej sumy 6638,78 eur. Účastníci sa dohodli na štvrťročnom platení poistného vo výške 209,74 eur. Pre začiatok poistenia bol zmluvne dohodnutý dátum 28.05.2009 v zmysle poistky č. 6554013265 vystavenej dňa 18.06.2009, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Budova, na ktorú sa poistná udalosť vzťahuje bola a je riadne udržiavaná. Dňa 01.11.2014 nastala poistná udalosť, kedy v dôsledku silnej víchrice došlo k poškodeniu strechy poistenej nehnuteľnosti a žalobcovi tak vznikla reálna škoda vo výške 1843,68 eur s DPH čo vyplýva z faktúry č. 2015003 zo dňa 25.02.2015 za opravné práce zrealizované stavebnou firmou E. O.. Celková fakturovaná suma bola 2300,--eur, avšak táto zahŕňala aj opravu nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu. Niekoľko dní po udalosti došlo na mieste vzniku škodu k prehliadke nehnuteľnosti povereným pracovníkom žalovanej pánom Kazanom, pri ktorej žalobca poskytol úplnú súčinnosť v rámci ktorej vypovedal o skutočnostiach nasvedčujúcich vzniku škody. Následne bola spísaná zápisnica, v zmysle ktorej bolo preukázané, že ku škode došlo na základe pôsobenia silného vetra - víchrice. Žalovaná vybavila škodovú udalosť ako bezpredmetnú, nakoľko príčinou poškodenia štítu domu bol vietor, ktorý nedosahoval silu víchrice, teda škoda nie je poistením krytá. Škoda bola likvidovaná v súlade s poistnou zmluvou so všeobecnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami. Oznámenie bolo zo dňa 24.03.2015. Žalobca listom zo dňa 20.04.2015

zaslal žalovanej reklamáciu likvidácie poistnej udalosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca uviedol, že pôsobením víchrice bola spôsobená škoda i na majetku suseda žalobcu z čoho je zrejmé, že sila vetra presiahla štandardnú rýchlosť a mala ničivé následky. Vyrozumením zo dňa 26.03.2015, ktoré boli žalobcovi doručené 30.03.2015 žalovaná oznámila stanovisko, v zmysle ktorého za vzniknutú škodu nezodpovedá, nakoľko je zrejmé, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou - víchricou a teda nie jeho zavinením. I týmto vyrozumením žalovaná uznala, že sa jednalo o škodu spôsobenú víchricou a i napriek tomu nepristúpila k poistnému plneniu vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne podaním zo dňa 28.10.2015, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože v zmysle článku I. osobitných poistných podmienok poistenie veci pre prípad živelných udalostí: základné živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve požiarom, výbuchom, úderom blesku, nárazom alebo zrútením lietadla alebo jeho časti, atď. doplnkové živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve povodňou alebo záplavou, víchricou alebo krupobitím. Združené živelné poistenie sa vzťahuje na všetky živelné poistné riziká uvedené v bodoch 1. a 2. t.j. zahŕňa základné živelné poistenie aj doplnkové živelné poistenie. V zmysle článku II. bod 2. Poistnou udalosťou je poškodenie alebo zničenie poistenej veci niektorou z udalostí uvedených v článku I. body 1. a 2. predpokladom vzniku práva na poistné plnenie je poškodenie alebo zničenie poistenej veci niektorou z udalostí vymedzených v článku I. OPP č. 155. Poistnou zmluvou je krytá len škoda, ak vietor dosahoval silu víchrice. Víchricou sa označuje vietor s rýchlosťou 75-88 km/h (Beaufortova stupnica sily vetra). Dňa 01.11.2014 však vietor nedosahoval silu víchrice a žalobca túto skutočnosť v žalobe nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná nemá vedomosť o tom, že by dňa 01.11.2014 boli hlásené viaceré škodové udalosti spôsobené víchricou v okolí miesta poistenia.

Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v období ktoré bezprostredne predchádzalo poistnej udalosti sa na celom území Európy vrátane územia Slovenskej republiky vyskytli silné víchrice v dôsledku hurikánu „Gonzalo“. Z poistnej zmluvy vyplýva a zástupcom žalovanej bolo potvrdené, že poisťované veci sú nepoškodené a v dobrom technickom stave. Predmetom poistenia bol združený živel zahŕňajúci požiar, povodeň, vietor. Dojednanie v poistnej zmluve výslovne uvádza, že obsahom poistenia je vietor, nie víchrica. Pojem „víchrica“ v osobitných poistných podmienkach platných ku dňu uzavretia zmluvy nie je určito a jasne definovaný a z poistných podmienok už vôbec nevyplýva, že by sa definícia víchrice mala odvíjať od Beaufortovej stupnice sily vetra. Vzhľadom k tomu, že absentuje zmluvné dojednanie ohľadom konkrétnych parametrov vetra mal za to, že by to malo byť vykladané v prospech poisteného s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že vietor nedosiahol silu víchrice jedná sa len účelové konanie, ktorého cieľom je vyhnúť sa poistnému plneniu. Žalovaná nerobila žiadne šetrenia pre účely prípadného zisťovania sily vetra a uplatnený nárok zamietla. K sile vetra žalobca predložil listinné dôkazy (na č.l. 60-65).

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov a výsluchom svedkov a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca dňa 26.05.2009 podpísal návrh poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov. Dňa 01.11.2014 nastala poistná udalosť na poistenej nehnuteľnosti, v zmysle ktorej žalobcovi vznikla reálna škoda tak, ako to vyplýva z faktúry č. 2015003, v zmysle ktorej bola odberateľovi vyfakturovaná suma 2436,--eur za vykonané stavebné práce s dátumom dodania 25.02.2015 a s dátumom splatnosti 11.03.2015. Faktúra je krytá krycím listom rozpočtu a rozpisom prevedených prác, z ktorého mal súd preukázané, že položky 25-29 sa týkajú nehnuteľnosti suseda žalobcu. Po odpočítaní uvedených položiek celková suma za prevedené práce na nehnuteľnosti žalobcu predstavuje žalovanú pohľadávku vo výške 1843,68 eur. Poistná udalosť č. 9560609106 zo dňa 01.11.2014 bola likvidovaná a vyrozumením zo dňa 20.03.2015 bolo oznámené žalobcovi, že škodová udalosť bola vybavená bezpredmetne, pretože príčinou poškodenia murovaného štítu domu bola vietor, ktorý však nedosahoval silu víchrice. Škoda nie je poistením krytá nakoľko príčinou poškodenia nehnuteľnosti nebolo žiadne z rizík v zmysle poistných podmienok a preto uvedenú škodu nemožno kvalifikovať ako živelnú poistnú udalosť. Poškodenie, ktoré vzniklo nie je poistnou zmluvou kryté. S uvedenou likvidáciou škodovej udalosti žalobca nesúhlasil a reklamoval likvidáciu listom zo dňa 07.04.2015. Žalovaná reklamáciu neuznala a vo svojom stanovisku zo dňa 20.04.2015 zdôraznila, že v uvedený deň a na uvedenej adrese nemá evidovanú rýchlosť vetra nad 74 km/h čo je podmienkou poskytnutia poistného plnenia.

Žalobca si uplatnil i náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou z poistnej zmluvy, avšak žalovaná listom zo dňa 26.03.2015 oznámila, že poistné plnenie, ako náhradu škody neposkytne. Z doložených dokladov je zrejmé, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou - víchricou. Slovenský hydrometeorologický ústav oznámil súdu, že dňa 01.11.2014 sa presúvala tlaková výš zo strednej Európy ďalej na východ. V oblasti mesta Štúrovo vial slabý severovýchodný až východný vietor s priemernou rýchlosťou okolo 4 až 9 km/h. Vietor dosiahol maximálnu rýchlosť v nárazoch až 20 km/ h. Beaufortova anemometrická stupnica platí na pevnine a charakterizuje účinky prízemného vetra na predmety na zemskom povrchu. Rýchlosť vetra je určená pre štandardnú výšku 10 m nad zemským povrchom vo voľnom rovinatom teréne, pričom sa berie do úvahy 10-minútový priemer rýchlosti vetra.

3.Žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že prevádzku bolo potrebné poistiť zo zákona. Vyhľadal ho svedok pán J. M., s ktorým si dohodli podmienky poistenia a v žiadnom prípade mu nebolo vysvetlené čo je združený živel a čo pod tento pojem spadá. Rovnako mu nebolo vysvetlené, aký je rozdiel pri združenom živly, pri vetre a pri víchrici. Pri nahlasovaní poistnej udalosti žalovaná nemala žiadne výhrady. V sporenej nehnuteľnosti podniká 20 rokov a počas tohto obdobia sa o budovu riadne stará s tým, že v roku 2008 bola vykonaná vnútorná rekonštrukcia. Rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti nebolo potrebné vykonávať. Bolo vykonané len premaľovanie. Likvidátor žalovanej ohliadol nehnuteľnosť po škodovej udalosti a bol spísaný záznam. Právna zástupkyňa žalobcu po vykonanom dokazovaní žiadala žalobe vyhovieť, pretože je nepochybné, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu, nastala poistná udalosť, v dôsledku silného vetra došlo k poškodeniu poistenej nehnuteľnosti, na základe ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej pohľadávky. K procesnej obrane žalovaného uviedla, že v poistnej zmluve nebola uvedená sila víchrice, ktorú bolo potrebné dosiahnuť, aby mohlo dôjsť k poistnému plneniu. V návrhu zmluvy sa uvádza pri združenom živle len označenie vietor. Žalobca nebol poučený pri uzatváraní poistnej zmluvy o sile vetra. Žalobca si uplatňuje len náklady ktoré súviseli s opravou strechy na jeho nehnuteľnosti s tým, že došlo k oprave technológiou ,ktorá sa používala po poistnej udalosti ta rozdielna ako v čase uzatváranie zmluvy. S poukazom na vykonané dokazovanie a s dôrazom na § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Žalovaná vo svojej výpovedi upresnila, že poistnú udalosť nahlásil žalobca najprv telefonicky a z prepisu telefonátu je zrejmé, že žalobca oznámil, že z neznámych príčin spadla časť strechy. S poukazom na správu z hydrometeorologického ústavu sa jednalo o mierny vietor, ktorý nemohol spôsobiť pád tehly zo štítu nehnuteľnosti. Z fotodokumentácie zo dňa 07.11.2014 vyplýva že na nehnuteľnosti došlo k vylepšeniu pretože bol vybudovaný betónový veniec. Žalovaná predložila listinné dôkazy, vyčíslené prevedené práce, označené, ktoré by žalovaná uznala, ak by išlo o víchricu. Všeobecné poistné podmienky ako aj osobitné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy a žalobca svojím podpisom potvrdil ich prevzatie. V prípade, že by došlo ku škodovej udalosti vplyvom víchrice bola by žalovanou uhradená škoda v takom rozsahu, ako je uvedená v zápise z obhliadky vzhľadom na posledný odsek zo záznamu, kde je uvedené že do poistného plnenia bude poisťovňou zahrnuté iba poškodenie uvedené v tomto zápise, čo žalobca podpísal. Žalovaná uznala i práce, ktoré boli vykonané v súvislosti s uložením tehál i keď je to nad rozsah uvedený v zápise ohliadky. Bolo by to len v prípade, ak by boli splnené poistné podmienky. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nárok na poistné plnenie žalobcovi nevznikol. Základom pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na poistné plnenie je skutočnosť, či škoda na majetku žalobcu vznikla v dôsledku víchrice. Žalobca toto svoje tvrdenie nepredložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaná preukázala, že v čase vzniku škodovej udalosti teda 01.11.2014 sila vetra nedosahovala rýchlosť 75-88 km/h čo je označenie víchrice podľa stupnice sily vetra.

Vypočutý svedok J. M. vo svojej výpovedi upresnil, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2009 a celú zmluvu vypracovávala pravdepodobne pani R. z C. W.. Nehnuteľnosť boli spolu obhliadnuť, návrh spracovala a písala pani R. s tým, že vyhotovenú zmluvu doniesol žalobcovi na podpis, rutinne mu vysvetlil zmluvné podmienky. Podmienky zmluvy boli žalobcovi vysvetlené i za účasti ich oboch a keď mu priniesol zmluvu boli mu vysvetlené podmienky a predložené i ďalšie prílohy, čo je súčasť zmluvy. Presne si nepamätal ako boli vysvetlené poistné podmienky týkajúce sa združeného živla. Podľa jeho názoru združený živel je vietor, víchrica a v zmluve určite nie je stanovená podmienka akú rýchlosť by mal vietor dosahovať. Počas jeho praxe sa ani raz nestalo, že by sa na žiadosť klienta zmenili všeobecné poistné podmienky, prípadne osobitné poistné podmienky. Živel nikdy bližšie poistníkom nešpecifikovali. Ak vietor niečo poškodí je jedno akej sily bol. Poistník poisťuje preto, že ak nastane hocijaká udalosť aby

mal zabezpečené poistné plnenie. Svedok zdôraznil, že ak bol v zmluve uvedený vietor, tak bol uvedený i v osobitných podmienkach.

Svedok Ing. E. I. pracoval u žalovanej ako likvidátor v čase poistnej udalosti. Keďže sa jednalo o škodu spôsobenú živelnou udalosťou bolo vyžiadané stanovisko SHÚ, z ktorého mali preukázané, že sila vetra nebola na úrovni víchrice v čase škodovej udalosti, čo je rozhodujúcim kritériom vzhľadom na poistné podmienky a preto bolo konštatované, že poškodenie ktoré vzniklo nie je poistnou zmluvou kryté. Žalovaná má výklad pojmov kde je definovaná víchrica ako vietor dosahujúci 75 km/h. S týmito podmienkami mal byť klient oboznámený.

Svedok B. I. uviedol, že nastala poistná udalosť na poistnej nehnuteľnosti žalobcu a že škoda bola spôsobená živlom, pretože fúkal silný vietor, uvoľnila sa tehla z muriva, ktorá poškodila strešnú krytinu a odkvapovú rúru poškodeného. Riešili škody, ktoré vznikli tretej osobe a v danom prípade bola poškodená strecha suseda čo vyplýva z princípu všeobecnej zodpovednosti. Žiadosť poškodeného bola zamietnutá z toho dôvodu, že mali preukázané, že sa jednalo o živel, t.j. o víchricu. Po preverení, že sa nejedná o živel mohli by odškodniť poškodeného alikvotnou čiastkou.

Svedkyňa A. R. vo svojej výpovedi upresnila, že v čase, keď sa uzatvárala poistná zmluva žalobcu bola úplným nováčikom a pracovala pod vedením staršieho obchodníka. V tom období ak v zmluve bol uvedený združený živel, tento zahŕňal všetky riziká bez ohľadu na kategorizáciu krupobitia, vetra, alebo víchrice. Vo všeobecných podmienkach neboli konkretizované jednotlivé druhy združeného živlu vo vzťahu k rýchlosti vetra, ktorá mala byť tak, ako tomu bolo neskôr. Svedkyňa si nepamätala odkedy došlo k zmene všeobecných podmienok, kedy boli presne špecifikované údaje ohľadne združeného živlu a sily, ktorú musel dosahovať vietor, tak, aby mohlo dôjsť k plneniu pri škodovej udalosti. V starších zmluvách nikdy neuvádzali silu vetra, kedy by prichádzalo do úvahy plnenie pri škodovej udalosti. Nie je tomu tak ani v novších zmluvách, pretože to je zahrnuté vo všeobecných podmienkach. Odkedy bola sila vetra uvedená vo všeobecných podmienkach klientov na to vždy upozorňovali.

Svedok T.. P. C. uviedol, že v čase vzniku škodovej udalosti pracoval u žalovaného ako likvidátor, bol na ohliadke, kde zistil, že bola poškodená atika v dĺžke 18 až 18 m vo výške 50 cm čo aj priznal a podľa udania žalobcu to bolo z dôvodu silného vetra. Poškodená bola tehlová atika a opravená bola železobetónová. V podstate sa jednalo o vylepšenie nehnuteľnosti.

Podľa § 788 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a)výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b)výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c)poistnú dobu, d)údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e)práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f)výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

5.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov č. 0412010994. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú zo dňa 26.05.2009 so začiatkom poistenia 28.05.2009. Obsahom poistenia bola reštaurácia R. v Z.. Dojednané riziko združený živel na poistnú sumu 165969,59 eur s ročným poistným 352,02 eur, ktorý zahŕňa povodeň, vietor, zosuv, vodovod, odcudzenie, vandalizmus. Súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a osobitné poistné podmienky poistenie veci pre prípad živelných udalostí č. 155. Podľa osobitných poistných podmienok čl. I bod 2 písm. b) doplnkové živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve víchricou alebo krupobitím (ďalej len vietor). Bližšia špecifikácia sa v osobitných poistných podmienkach nenachádza. Uvedené skutočnosti potvrdili súdu i vypočutí svedkovia J. M. a A. R., ktorí uzatvárali zmluvu so žalobcom, tak, ako to vyplýva z ich výpovedí, ktorí jednoznačne potvrdili, že živel nikdy bližšie poistníkom nešpecifikovali, v starších zmluvách nikdy neuvádzali silu vetra s tým, že neskôr boli skutočnosti namietané žalovaným uvádzané v osobitných poistných podmienkach. Uvedené skutočnosti mal súd potvrdené i z osobitných poistných podmienok č. 156, kde v čl. VIII bod 7, kde je presne zadefinovaná víchrica. Poistnú zmluvu možno zaradiť medzi odvážne zmluvy, pretože smeruje k budúcemu plneniu, pričom ich spája neistota, či k tomuto plneniu dôjde alebo nie. Neistota pri zmluve spočíva na okolnostiach, v zmysle ktorých plnenie závisí od neistej udalosti, o ktorej sa nevie, či vôbec nastane, či sa vôbec bude plniť, hodnota predmetu plnenia je neistá, nevie sa, koľko sa bude plniť. Pre odvážne zmluvy je charakteristické, že plnenie zaviazanej strany zväčša závisí od náhody. Poistná zmluva má synalagmatický a odplatný charakter (právu poistníka na poistné plnenie korešponduje povinnosť poistníka platiť odplatu vo forme poistného). Práva a povinnosti účastníkov poistenia pred uzavretím poistnej zmluvy sú upravené tak, aby to zodpovedalo zásadám poctivého zmluvného styku. V štádiu vzniku poistnej zmluvy je dôležitá informačná povinnosť oboch zmluvných strán. Poisťovateľ pred uzavretím poistnej zmluvy vo väčšine prípadov je odkázaný na údaje záujemcu o poistenie a neskoršie poistníka. Preto má navrhovateľ povinnosť oznámiť poisťovateľovi všetky podstatné okolnosti, ktoré sú rozhodné pre uzavretie zmluvy a na ktoré bol pri dojednávaní poistnej zmluvy dopytovaný a poistník je povinný oznámiť poisťovateľovi bez meškania všetky zmeny, ktoré neskoršie v týchto okolnostiach nastanú. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil a riadne platil poistné v štvrťročných splátkach. Dňa 01.11.2014 došlo ku škodovej udalosti na poistenej nehnuteľnosti, na základe čoho bola poškodená atika vplyvom silného vetra. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo zápisnice z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 07.11.2014, z ktorej mal súd preukázané, že žalobca oznámil vznik škodovej udalosti, kde uviedol, že v dôsledku silného vetra došlo k pádu štítu strechy a k poškodeniu majetku, kde uviedol rozsah poškodenia. V zápise z obhliadky sa uvádza, že bola poškodená tehla pálená o rozmerov 11 x 0,3 x 0,15 m, čo potvrdil i vypočutý svedok Ing. P. C.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že obrana žalovanej bola nedostatočná, pretože z predložených listinných dôkazov a doplneným dokazovaním výsluchom svedkov bolo preukázané, že žalobca nijakým spôsobom nebol upozornený na okolnosti uvádzané žalovanou vo svojej obrane, kedy by prichádzalo do úvahy poistné plnenie z jej strany. Z týchto dôvodov súd mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný i s poukazom na ust. § 788 ods. 4 OZ. Súd poznamenáva, že uvedenú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na účastníkov zmluvy s tým, že imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Žalobca preukázal, že mu vznikla škoda, ktorej výšku súd priznal žalobcovi v zmysle predloženej faktúry po odpočítaní položiek, ktoré sa netýkali žalobcu. Súd návrh žalobcu o vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne výšky žalovanej pohľadávky zamietol, pretože mal za to, že by sa jednalo o neúmerné navýšenie trov konania. Žalovaná vo svojej výpovedi nepoprela, že ak by súd neakceptoval jej obranu týkajúcu sa sily vetra došlo by zo strany žalovanej k plneniu, ktoré však presne nepreukázala a s poukazom na zásadu formálnej pravdy súd vychádzal z dôkazu, ktorý predložil žalobca. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).