Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, P. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 o neplatnosť úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13. 11. 2015, č. k. 15C/302/2014-72 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 09. 2008 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Vyslovil, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. h), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 17. 09. 2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 24 000 Sk (796,65 Eur), ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 756,82 Eur, t. j. celkovo zaplatí čiastku 46 800 Sk (1 553,48 Eur), a to v 12 mesačných splátkach po 3 900 Sk (129,46 Eur) počnúc dňom 17. 11. 2008.

4. Konštatoval, že v danom prípade žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko týmto určením môže dosiahnuť priaznivejšie právne postavenie, a to s poukazom na praktiky žalovaného napriek výsledku exekučného konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/136/2010.

5. V danom prípade je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Preto na uvedený zmluvný vzťah súd aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

6. V prejednávanej veci zmluva o úvere podlieha úprave zmlúv v zákone o spotrebiteľských úveroch. Je preukázané, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ani údaj o RPMN. Súd má za to, že predmetný právny úkon je právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom RPMN obchádza, a teda tento právny úkon je v konečnom dôsledku neplatný pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). Navyše poplatok za úver vo výške stanovenej v zmluve za rozporný s dobrými mravmi.

7. O zjavnej neprimeranosti ceny úveru nemožno pochybovať. Neprimeraná hodnota protiplnenia predstavuje podľa súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru pre rozpor s dobrými mravmi.

8. Pokiaľ žalovaný namietal nemožnosť vyhlásenia zmluvy o úvere za neplatnú ako celok, súd uvádza, že ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebráni vyhlásiť spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch. Taktiež takáto nemožnosť nevyplýva ani z rozsudku Súdneho dvora EÚ.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Keďže žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, nemohli mu byť priznané.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že úverová zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, a preto sa považuje za absolútny obchod. Pre zmluvu o úvere zákon nestanovuje žiadnu formu, podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektu a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny. Môže ísť o prostriedky v inej než slovenskej mene, pokiaľ dohoda bude v súlade s devízovými predpismi. K ďalším skutočnostiam tvoriacim obsah zmluvy budú spravidla patriť určenie úroku, lehota, v ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, lehota k ich vráteniu a účel, na ktorý sú peňažné prostriedky poskytované. Ak neobsahuje zmluva o úvere dohodu o výške úrokov, potom má veriteľ právo na úrok obvyklý, požadovaný za úvery bankami v sídle dlžníka v dobe uzatvorenia zmluvy. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o absencii RPMN, keďže si ju zákon nevyžaduje. Pri otázke platnosti zmluvy ako celku, žalovaný zotrváva na doterajšej argumentácií, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako celku, keďže podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Žalobca preto nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať. Žalovaný tiež zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhrada poplatkov, náhrada nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver, ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa ust. § 708 - § 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca explicitne vymenúvava poplatok, alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Nesúhlasí ani s názorom súdu, podľa ktorého by mal veriteľ konať v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Zmluva o úvere bola uzatvorená 17. 09. 2008 a ku dňu 01. 09. 2014 nebol v systéme noriem, a teda aj všeobecne záväzných právnych predpisov taký zákon, ktorý by stanovil najvyššiu prípustnú mieru odplaty za poskytnutý úver, v ktorom je zahrnutá RPMN, úroky a iné administratívne poplatky. Nakoľko zákon zakazuje retroaktivitu nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovaného žalobca ani nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 .

14. Odvolací súd za správny považuje aj súdom prvej inštancie prijatý právny názor o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

15. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto úverovej zmluvy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpenie na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 06. 2000, Oceáno Grupo Editoriale a Salvat Editores, C-240/98 - C-244/98, Zb. s. I.-4941, bod 25 a z 26. 10. 2006 Mostaza Claro C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie POHOTOVOSŤ bod 37).

17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).

18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

19. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61).

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 09. 2008, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver 796,65 Eur za poplatok 756,82 Eur, pričom celkovú sumu 1 553,48 Eur mal žalobca splatiť v 12 splátkach po 129,46 Eur. V zmysle bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru „poplatok predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou“. Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť úveru bola 12 mesiacov, úroková sadzba v danom prípade je neprimerane vysoká. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania, obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektov, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Odvolací súd z vlastnej činnosti môže spoľahlivo konštatovať, že žalovaný v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženosti spotrebiteľov, netransparentného administratívneho poplatku predstavujúcich až dve tretiny celkové poplatku za úver (porov. rozsudok Súdneho dvora C-143/13) neuvedenie RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

21. Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku (čo je viac ako polovica poskytnutého úveru), odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie o administratívnom poplatku je vadným ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, a preto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

22. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatnou bol oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatnou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

23. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 17. 09. 2008 - dojednanie poplatkov nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.

25. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

26. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje ani obligatórne náležitosti, a to konkrétne údaj o RPMN, ale ani sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje ani úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatkov uvedených v zmluve, počtu splátok v spojení s bodom 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

27. K odvolacej námietke o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy, odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, navyše určovanie neplatnosti predmetnej zmluvy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky plnenia, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust..§ 387 ods. 1, 2 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má právo na náhradu trov konania, žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil a žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .