Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/65/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Y. W., nar. X. U. XXXX, bytom P. D. XX, D. A. E., zast.: FORTITUDINE s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská Streda, proti žalovanej: P. F., nar. XX. P. XXXX, bytom Q. W. XXX, zast.: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka v Dunajskej Strede, o 6.458 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.626,52 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.386 € od 31. marca 2015 do 1. augusta 2016 a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.626,52 € od 2. augusta 2016. II. Zamieta sa žaloba v časti o zaplatenie 4.831,48 € a ročného úroku z omeškania

- 9,25 % zo sumy 6.458 € od 29. marca do 10. júna 2014,

- 9,15 % zo sumy 6.458 € od 11. júna do 9. septembra 2014,

- 9,05 % zo sumy 6.458 € od 10. septembra 2014 do 31. decembra 2014,

- 8,05 % zo sumy 6.458 € od 1. januára 2015 do 30. marca 2015,

- 8,05 % zo sumy 5.072 € od 31. marca 2015 do 1. augusta 2016,

- 8,05 % zo sumy 4.831,48 € od 2. augusta 2016 do zaplatenia,

- 0,05 % zo sumy 1.626,52 € od 2. augusta 2016 do zaplatenia. III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 22. apríla 2014 po jej zmene pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní 29. júla 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou žili v druhovskom vzťahu od roku 2002 do marca 2013, kedy ako spoludlžníci uzavreli okrem iného úverovú zmluvu na nadobudnutie nehnuteľností v k. ú. Michal na Ostrove do podielového spoluvlastníctva. Po opustení spoločnej domácnosti žalobca sám platil splátky tohto úveru od apríla 2013 do marca 2016. Okrem toho tvrdil, že žalovaná mu nevyplatila jeho podiel na kúpnej cene utŕženej za predaj uvedených nehnuteľností (ku ktorému došlo za konania), a žiadal tiež náhradu 800 € za znovupripojenie domu do elektrickej siete.

2. Žalovaná po viacerých modifikáciách pripustila svoj dlh na polovici splátok, žiadala však preukázať, v akej sume ich žalobca zaplatil. Okrem toho žiadala započítať polovicu nedoplatku za plyn v sume 904,96 €, ktorý zaplatila za rok 2013. Ostatné nároky poprela, pretože polovica kúpnej ceny mu bola vyplatená a elektrinu zapojil v dome preto, lebo tam chcel bývať sám; náklady na zapojenie ani nepreukázal.

3. Proti tomu žalobca namietol, že žalovaná si ponechala preplatok na plyne za rok 2012.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 C. s. p.) v termínoch 29. júla a 6. septembra 2016, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o hypotekárnom úvere

č. XXXXX (č. l. 4 až 14), výpisy z účtu žalobcu (č. l. 15 až 36, 132 až 147), kúpna zmluva zo 4. mája 2016 (č. l. 102 až 106), výpis z účtu žalovanej (č. l. 122), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 123), potvrdenie o vklade (č. l. 124) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca a žalovaná boli od roku 2005 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. P. A. E. - domu súp. č. XX, ďalšej budovy XXX a okolitých pozemkov, a to každý v podiele 1/2 (kúpna zmluva č. l. 102 až 106). Na jeho nadobudnutie žalobca a žalovaná ako spoludlžníci uzavreli 25. októbra 2005 s VOLKSBANK Slovensko, a.s. (dnes: Sberbank Slovensko, a.s.) ako veriteľom zmluvu o hypotekárnou úvere č. XXXXX (č. l. 4 až 14), podľa ktorej mal byť tento úver splácaný mesačnými splátkami (čl. IV ods. 2 až 4) v nespornej výške 231 €. Podľa čl. IV ods. 8 zmluvy sa mali splátky splácať inkasom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci žalovanej (výpisy č. l. 15 a nasl.).

b) Žalobca postupne v marci 2013 až februári 2014, júni až decembri 2014, januári, februári, apríli až auguste 2015 (teda celkovo 27 mesiacov) zaplatil na účet žalovanej, z ktorého sa podľa úverovej zmluvy, vykonávalo inkaso splátok úveru vždy po 231 € mesačne (výpisy č. l. 15 až 36, 132 až 147). Nebolo dokázané, či poukázal podobné sumy aj v mesiaci apríli a máji 2014, marci 2015 a septembri až decembri 2015, januári až marci 2016.

c) Dom súp. č. XX bol zmluvne pripojený na plynárenskú sieť; dodávky plynu zabezpečovala spoločnosť Energetické centrum a.s., pričom ako odberateľ bola vedená žalovaná. Za obdobie od 1. júla 2012 do 30. apríla 2013 bol doň dodaný plyn, za ktorý bolo potrebné doplatiť 904,96 € do 3. augusta 2013 (faktúra č. l. 123). Tento nedoplatok zaplatila žalovaná v hotovosti 17. októbra 2013 (potvrdenie č. l. 124). Nebolo dokázané, či a kedy bol dom pripojený do elektrickej siete, kedy a prečo bol odpojený, ako aj kedy a prečo bol znovupripojený a aké boli náklady tohto znovupripojenia.

d) Dňa 4. mája 2016 žalobca a žalovaný ako predávajúci s tretími osobami uzavreli kúpnu zmluvu (č. l. 102 až 106), ktorou uvedené nehnuteľnosti predali za celkovú cenu 36.000 €, z čoho 1.000 € bolo vyplatené už vopred, 32.138,75 € malo byť použité na splatenie úveru voči Sberbank Slovensko a.s. V čl. IV ods. 4.1 tejto zmluvy bolo ustanovené, že ďalšia suma 1.430,63 € bude kupujúcimi poukázaná žalovanej na jej účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., a ďalšia suma 1.430,62 € bude kupujúcimi poukázaná na účet žalobcu v Sberbank Slovensko, a.s. Dňa 5. mája 2016 bola žalovanej na jej účet dohodnutá suma aj poukázaná (výpis č. l. 122).

6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 5 v podstate bezrozporne vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov. Súd nemohol z predložených výpisov z účtov dospieť ani k jasnému záveru o tom, že by splátky boli uhradené aj za mesiace marec až máj 2014 a marec 2015. Na predloženom výpise z účtu za marec 2015 akákoľvek zmienka o splátke chýbala. Práve to však bráni urobiť (inak životným skúsenostiam zodpovedajúci) záver o tom, že žalobca skutočne vyplácal všetky splátky počas uvedeného obdobia, keďže banka (zrejme) nevyhlásila úver za predčasne splatný. Práve výpis z marec 2015 dosvedčuje, že forma platenia splátky (prevodom z účtu žalobcu) nebola každý mesiac úplne samozrejmá a iný spôsob žalobca ani netvrdil ani nepreukázal. Keďže žalovaná výšku ním uhradených splátok poprela, bolo jeho povinnosťou ich dokázať nad rozumnú pochybnosť. To sa mu však (s dôkazmi, ktoré predložil) nepodarilo.

7. Súd nevykonal dokazovanie (§ 191 C. s. p.) navrhované žalobcom, ktorým chcel dokazovať ďalšie úhrady splátok úveru a dôvody a výšku nákladov na pripojenie domu do elektrickej siete. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016 bol každý účastník povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podobné ustanovenie síce v Civilnom sporovom poriadku nie je obsiahnuté, avšak vykonávanie dôkazov na návrh a tým aj dôkazné bremeno na strane strán je jedným z jeho hlavných cieľov. Dôkazná povinnosť (bremeno) znamená povinnosť strany označiť dôkazy, ktoré sú spôsobilé presvedčiť súd o pravdivosti tvrdení strany. V prerokúvanej veci žalovaná spochybnila uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom (výšku a počet platieb splátok úveru, výšku a dôvod nákladov na pripojenie domu do elektriny), žalobca bol teda povinný na ich preukázanie

navrhnúť potrebné dôkazné prostriedky. To znamená, že žalobca bol povinný konkrétne označiť svedka, listinu, znalca a pod., ktorými má súd vykonať dokazovanie. Právo navrhovať dôkazy je síce právom strany zaručené ústavou (čl. 48 ods. 2), rovnako však strany majú právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Úlohou súdu je teda dbať o to, aby rýchlosťou konania neutrpelo právo navrhovať dôkazy, no ale ani aby neustálym navrhovaním dôkazov netrpela rýchlosť konania. V prerokúvanej veci sa konanie vedie od apríla 2014, vo veci boli nariadené viac než štyri termíny pojednávania, ktoré boli odročené za účelom mimosúdneho riešenia veci. Až 29. júla 2016 sa konalo meritórne pojednávanie, na ktorom žalovaná spochybnila tvrdenia žalobcu. Vzhľadom súd podľa § 181 ods. 2 C. s. p. upozornil žalobcu, čo sa považuje za sporné. Žalobca navrhol na preukázanie dôkazy výsluchom žalobcu a listinami preukazujúcimi výšku nákladov na znovupripojenie domu do elektrickej siete a za tým účelom súd pojednávanie odročil. Napriek tomu sa na ďalšie pojednávanie žalobca osobne nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil len nijako nepreukázaným tvrdením, že mu zahraničný zamestnávateľ odmietol dať voľno. Taktiež listiny, ktoré mu bolo uložené predložiť, nepredložil, resp. ich predložil neúplné, a ešte žiadal odročiť pojednávanie taktiež len s vágnou žiadosťou a veľmi vágnym a nejasným označením listín, ktoré chcel predložiť, resp. o ktorých zabezpečenie žiadal súd. Podľa názoru súdu takéto návrhy na vykonanie dôkazov nemožno považovať za riadne, keďže z nich súd nemôže nijako zistiť, čo vlastne má byť vykonané, od koho a čo presne má obstarať a podobne. Okrem toho, podľa § 153 ods. 1 C. s. p. sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku, medzi nimi návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149 C. s. p.) včas, teda čo najskôr so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na oneskorene uplatnené prostriedky súd nemusí prihliadnuť, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. V prerokúvanej veci žalobcovi už podľa výsledkov pojednávania 29. júla 2016 musel vedieť, aké konkrétne dôkazy majú byť predložené, a bolo mu uložené ich včas predložiť. Nielenže ich nepredložil včas, ale doniesol ich až na ďalšie pojednávanie, aj to nie všetky, a až tam robil ďalšie veľmi nekonkrétne návrhy. Takýto postup podľa názoru súdu nemožno považovať za riadne vedenie sporu na strane žalobcu a povinnosťou súdu bolo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale aj § 153 C. s. p. dať prednosť právu žalovanej na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto súd rozhodol, že sa nebude vykonávať ďalšie dokazovanie a vo veci bude rozhodnuté na základe dôkazov vykonaných a predložených dovtedy.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáhal zaplatenia voči žalovanej celkovo 6.458 €, čo zahŕňa 1.500 € ako polovica zvyšku kúpnej ceny za dom, 4.158 € ako polovica z 36 mesačných splátok úveru a suma 800 € ako náklady na znovupripojenie domu do elektrickej siete. Všetky tieto nároky vychádzajú z podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam v k. ú. P. A. E. uvedeným vyššie. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Obč. zák.), čo znamená, že veriteľ môže žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich (§ 511 ods. 1 Obč. zák.). Vo vzájomnom pomere sa potom spoluvlastníci vyporiadajú podľa svojich spoluvlastníckych podielov.

9. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu z 25. októbra 2005 so Sberbank Slovensko, a.s., na účely financovania uvedenej nehnuteľnosti. Ide teda o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci v zmysle cit. ustanovenia § 139 Obč. zák., v dôsledku čoho sú z tejto zmluvy zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zo zisteného skutkového stavu je ďalej zrejmé, že žalobca plnil jednotlivé splátky úveru tým spôsobom, že ich poukazoval na účet žalovanej, z ktorej boli bankou inkasované. V dôsledku toho tak žalobca uhradil celé splátky veriteľke (banke), hoci ako na spoluvlastníka v podiele 1/2 naňho pripadá len jedna polovica splátky. Podľa § 511 ods. 3 Obč. zák. mohol preto požadovať náhradu od žalovanej ako druhej spoluvlastníčky podľa jej podielu. Bol teda oprávnený druhú polovicu požadovať od nej. Zo zisteného skutkového stavu je pritom dokázané, že žalobca uhradil celkovo 27 splátok po 231 €, teda celkovo 6.237 €. Od žalovanej mal právo žiadať polovicu, teda 3.118,50 €.

10. Na druhej strane, žalovaná uplatňovala voči žalobcovi nárok na zaplatenie polovice nedoplatku za plyn za obdobie júl 2012 až apríl 2013. Aj zmluvu o dodávke plynu do spoločnej nehnuteľnosti treba považovať za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci (nehnuteľnosti), z ktorého sú zaviazaní obaja spoluvlastníci spoločne a nerozdielne podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. Žalobca aj žalovaný boli teda povinní znášať aj náklady na energie (vrátane plynu) vyúčtované ich dodávateľmi na základe príslušných zmlúv

o dodávke týchto energií spoločne a nerozdielne a vo vzájomnom pomere každý v jednej polovici. Žalovaná pritom podľa zisteného skutkového stavu uhradila celý nedoplatok k 30. aprílu 2013 v sume 904,96 €. Podľa § 511 ods. 3 Obč. zák. tak mohla požadovať od žalobcu jednu polovicu, teda 452,48 €.

11. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaná majú voči sebe vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré sa kryjú, a žalovaná prejavila vôľu k započítaniu. Vzhľadom na to sú splnené podmienky započítania podľa § 580 Obč. zák., ako aj § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Jeho výsledkom je, že žalobcovi zostáva voči žalovanej pohľadávka 3.118,50 - 452,48 = 2.666,02 €.

12. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. sa dlžník dostáva do omeškania, ak svoje dlh riadne a včas nesplní, a je povinný platiť veriteľovi úroky z omeškania. Podľa § 563 Obč. zák. však platí, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, je veriteľ oprávnený o plnenie požiadať a dlžník je povinný ho splniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. V prerokúvanej veci žalobca uplatňuje tzv. následný regres podľa § 511 ods. 3 Obč. zák., pričom netvrdil, ani nebolo zistené, že by medzi stranami bola dohodnutá doba splatnosti tejto pohľadávky. Vzhľadom na to podľa cit. ust. bola žalovaná povinná plniť prvým dňom potom, čo ju žalobca o plnenie požiadal. Zo skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca vyzval žalovanú na plnenie pred podaním žaloby, preto za kvalifikovanú výzvu na plnenie treba považovať žalobu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 ObdoV 2/2006, resp. 7 MCdo 5/2014). Pôvodná žaloba o zaplatenie 1.386 € bola žalovanej doručená 27. marca 2015, sumu 1.386 € tak bola žalovaná povinná zaplatiť 30. marca 2015 (keďže 28. a 29. marca 2015 bol víkend, porov. § 122 ods. 3 Obč. zák., ktorý sa týka všetkých lehôt, vrátane jednodňových) a 31. marca 2015 sa dostala do omeškania. Zmenená (rozšírená) žaloba, v ktorej žaloba uplatňoval 4.158 €, jej bola doručená na pojednávaní 29. júla 2016, čo bol takisto piatok, takže zvyšok (prevyšujúci sumu 1.386 €) mala zaplatiť najneskôr 1. augusta 2016 a 2. augusta 2016 sa dostala do omeškania. Sadzba úrokov z omeškania sa určuje podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom pred 1. februárom 2013, keďže samotný právny vzťah, z ktorého omeškanie vzniklo (spoludlžníctvo v úverovej zmluve, z ktorého si žalobca uplatňuje následný regres) vznikol pred týmto dňom (§ 10c cit. nar.). Sadzba úrokov z omeškania tak je vo výške 8 % nad základnou sadzbou Európskej centrálnej banky, teda nad sadzbou pre hlavné refinančné operácie (porov. § 17 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro). Táto sadzba bola k 31. marcu 2015 vo výške 0,05 % a k 2. augustu 2016 vo výške 0 %. Vzhľadom na to je žalovaná povinná platiť zo sumy 1.386 € ročný úrok z omeškania 8,05 % a zo zvyšnej časti 8 % ročný úrok od 2. augusta 2016.

13. Ostatné nároky žalobcu nie sú dôvodné. Sumu 1.500 € žalobca žiadal zaplatiť ako údajný nedoplatok polovice zvyšku kúpnej ceny za dom, ktorý bol uhradený na účel žalovanej. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že kúpna cena bola uhradená jednak na vyplatenie úveru (32.138,75 €). Zvyšok kúpnej ceny do sumy 36.000 €, t. j. 2.861,25 €, bol vyplatený žalobcovi aj žalovanej každému v polovici, pričom žalobcovi mal byť vyplatený práve na ten účet, z ktorého prevádzal žalovanej mesačné splátky 231 € a ktorý je nepochybne jeho. Takéto rozdelenie kúpnej ceny zodpovedá § 139 ods. 1 v spojení s § 515 Občianskeho zákonníka, keďže každá zo strán bola polovičným spoluvlastníkom predávaných nehnuteľnosti. V dôsledku toho mali medzi sebou nárok na rozdelenie ceny na polovice, čomu zodpovedal aj spôsob jej vyplatenia. Žalovaná nedostala viac než mala (jednu polovicu sumy 2.861,25 €), v dôsledku čoho nie je povinná žalobcovi túto sumu vydať ani vcelku, ani sčasti. Sumu 800 € uplatňoval žalobca ako náklady na znovupripojenie domu k elektrickej sieti. Ako však už bolo uvedené, žalobca nedokázal ani dôvod, ani výšku takto vynaložených výdavkov, v dôsledku čoho nemožno tento nárok považovať za dokázaný. Okrem toho žalobca ani nekvalifikoval, z čoho by tento jeho nárok vyplýval (či ide o bezdôvodné obohatenie, náhradu škody, resp. nárok zo spoluvlastníctva).

14. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti, v ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia polovice 27 splátok úveru zníženej o polovicu nedoplatku za plyn, ktorý zaplatila žalovaná, teda vo výške 2.666,02 €, s plynúcim úrokom z omeškania (výrok I). Vo zvyšnej časti istiny, ako aj úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil nad zákonnú sadzbu, súd žalobu zamietol (výrok II).

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 257 C. s. p. Väčšinovo úspešná žalovaná by mala nárok na náhradu pomernej časti svojich, výslovne však vyhlásila, že tohto nároku sa vzdáva. Preto jej súd nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.