Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/229/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom v Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, proti žalovanému: S. K., nar. X.XX.XXXX, bytom J. J. XXXX/XX, T. nad C., v konaní o zaplatenie 3.340,20 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.340,20 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 20.2.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 2.12.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.340,20 eur spolu s 5,75%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 20.02.2013 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste N. XX/XXXX NO, U., F.: 7094087, podľa zákona č. 251/2012 Z.z.. Žalobca mu vyúčtoval neoprávnený odber faktúrou č. 2013 2920 021000077 zo dňa 19.02.2013 v sume 3.340,20 eur.

3. Dňa 5.5.2014 súd vydal platobný rozkaz č.k. 17Ro/389/2013, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že nie je si vedomý záväzku voči žalobcovi a nároky považuje za nepreukázané. Podaním žalovaného sa platobný rozkaz sa v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dňa 25.1.2013 pracovníci kontroly odberných miest elektrickej energie navštívili odberné miesto žalovaného. Pri výkone činnosti bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Uvedenú skutočnosť preukazuje protokol o zistení neoprávneného odberu, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Jedine žalovaný, na ktorého je evidované miesto odberu, kde bol zistený neoprávnený odber, mohol mať prospech z takejto distribúcie elektrickej energie. Na podporu svojich tvrdení predložil fotodokumentáciu neoprávneného odberu vyhotovenú v deň jeho zistenia.

5. Zdôraznil, že vzniknutý stav kvalifikovaný ako neoprávnený odber elektrickej energie v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, konkrétne išlo o odber bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny. Uviedol, že v zmysle § 46 ods. 2 predmetného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, a v prejednávanom prípade je ním žalovaný.

V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. (tzn. bez ohľadu na tú skutočnosť, kto takéto neoprávnené napojenie vykonal.).

6. K výške vyfakturovanej škody, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného uviedol, táto bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška"), v spojení s nariadením vlády č. 426/2010 Z.z. a v spojení s oznámením Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Škoda bola vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov podľa skutočnej spotreby elektriny zameranej elektromerom a to za obdobie 183 dní v zmysle § 1 ods. 4 Vyhlášky z dôvodu, že v čase pred zistením neoprávneného odberu el. energie nebola na predmetnom odbernom mieste vykonaná žiadna kontrola odberného miesta. Cena neoprávnene odobratej elektriny bola určená v súlade s rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0047/2012/E, 0050/2012/E a 0054/2012/E, 0202/2012/ E, 0040/2013/E, 0009/2013/E, 0067/2013/E (sadzba D1). Uvedené rozhodnutia sú zverejnené na webovom sídle stránke www.urso.gov.sk <http://www.urso.gov.sk>. Súčasťou takto vyčíslenej škody je aj tzv. zisťovací poplatok vo výške 149 €, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ust. § 1 ods. 7 Vyhlášky. V zmysle predmetného ustanovenia sa vypočítaná škoda zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu, ktorú pre žalobca vykonáva spoločnosť SSE

- Metrológia, s.r.o., a to na základe Rámcovej zmluvy na dodávku služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SSE - Metrológia, s.r.o.. V predmetnom prípade uhradil žalobca spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o. sumu vo výške 149 € bez DPH (178,80 € s DPH), ktorá zahŕňa položky administrácia zákazky v systéme MOO v sume 2 € bez DPH a riešenie NO „KOM" NN - MOO v sume 147 € bez DPH.

7. Súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/229/2014-78 zo dňa 23.4.2015 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 275,11 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 20.2.2013 do zaplatenia a návrh vo zvyšku zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že pri nároku z neoprávneného odberu podľa z § 1 ods. 4 vyhl. č. 292/2012 Z.z. s nezisteným trvaním neoprávneného odberu elektriny, pri ktorom sa predpokladá, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní a nakoľko si žalobca nároky uplatnil ako spotrebu NN v objeme 13289 kWh za rok 2012, ktorú prenásobil príslušnými sadzbami za jednotlivé ceny z cenníka pre distribúciu elektriny na roky 2012 vo výške 2652,64 eur a spotrebu NN za rok 2013 vo výške 2115 kWh, ktorú prenásobil jednotkovými cenami z cenníka pre distribúciu elektriny za roky 2013, podľa cit. vyhl. za ceny platné pre rok 2013 vo výške 508,76 eur spolu s členením výdavkov na jednotlivé regulované poplatky za obdobie roku 2012 od 27.7.2012 do 31.12.2012 a následne do 25.1.2013, nepovažoval tento odber za obdobie 183 dní. Preto pri priznaní nároku vychádzal z posledného stavu k 17.9.1996 do zistenia neoprávneného odberu k 25.1.2013 a množstvo zistenej odobratej elektriny v objeme 15394 kWh s cenou 3.161,40 eur spriemeroval na 182 dní k celkovému počtu dní 5974 (od 17.9.1996 do 25.1.2013) a výšku škody tak stanovil vlastnou úvahou vo výške 96,31 eur a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu zisťovacieho poplatku vo výške 178,80 eur podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z. ako nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu elektriny, ktorý mal preukázaný priemerom na zisťovanie z vyúčtovania podľa faktúry SSE Metrológia s.r.o..

8. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 7Co/406/2015-98 zo dňa 12.8.2015 napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že výšku škody nie je možné stanoviť úvahou súdu, ale je potrebné jej výšku určiť podľa dní v zmysle § 1 ods. 5 a 6 vyhl. č. 292/2012 alebo prepočtom na cenu neoprávnene odobratej energie.

9. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

10. Žalobca uviedol, že dňa 25.1.2013 bola pracovníkmi kontroly odberných miest pánom N. a K. vykonaná kontrola na odbernom mieste N. XX, byt. XX, U.. V rámci uvedenej kontroly teda bol zistený neoprávnený odber elektriny vykonaný tým spôsobom, že odberné miesto bolo svojvoľne zapojené bez uzavretej zmluvy a bez toho, aby takto odobratá el. energia bola zo strany žalovaného uhradená. Uvedená skutočnosť vyplýva teda z protokolu o zistení neoprávneného odberu a z predloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný bol v čase trvania neoprávneného odberu elektriny vlastníkom nehnuteľnosti, byt č. X2 poschodie č. 5, vchod 1 na ul. N. XXXX/XX, U. so zápisom vlastníckeho práva na LV č. XXXX. Na základe uvedených skutočností bol vzniknutý stav na odbernom mieste kvalifikovaný ako neoprávnený odber el. energie podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zák. č. 251/2012 o energetike, teda jednalo sa o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy. V zmysle § 46 ods. 2 predmetného zákona pri neoprávnenom odbere ten kto elektrinu odberá, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Uvedené konštatuje aj KS Žilina v rozhodnutiach ku sp. zn. 9Co/363/2013 a tiež 10Co/125/2012. Pri výpočte faktúry za neoprávnený odber elektriny sa postupovalo v zmysle § 46 ods. 2 zák. o energetike v spojení s vyhl. MH č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Teda konkrétne bola škoda vyčíslená podľa rozdielu skutočných stavov elektromera, pri vypnutí odberného miesta v roku 1996 a pri zistení odberu elektriny bez zmluvy. Následne bola spotreba prenásobená sadzbami za jednotkové ceny a z cenníka pre distribúciu elektriny za roky 2012 a 2013. Výpočet škody vypracoval Ing. H., vedúci odboru netechnických strát. V zmysle § 1 ods. 7 predmetnej vyhl. sa vypočítaná škoda zvyšuje aj o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu. Fa. č. 20132920021000077 v celkovej výške 3.340,20 eur zahŕňa aj predmetný zisťovací poplatok vo výške 178,80 eur s DPH, predmetný zisťovací poplatok sa skladá z dvoch zložiek, prvou je administrácia zákazky v cene 2 eurá bez DPH a zahŕňa prácu vo fakturačnom systéme vyhľadaní odberného miesta, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere, generovanie služobného príkazu na odpojenie prípojky na odbernom mieste a na samotnú kontrolu odberného miesta. Druhou položkou je takzv. riešenie odberného miesta a kontroly odberného miesta v celkovej sume 147 eur bez DPH, ktorá v sebe zahŕňa zistenie miesta neoprávneného napojenia prístrojom, zistení neoprávnenej manipulácie prístrojom, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu, protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie, kalkulácia výpočtu škody. Spoločnosť SSE d uhradila čiastku vo výške 178,80 eur externému subjektu a to spoločnosti SSE metrológia s.r.o., ktorá pre žalobcu vykonáva tieto kontroly odberných miest. Uvedená faktúra, ktorá bola vyúčtovaná žalobcovi. V súvislosti so zisťovacím poplatkom taktiež poukázal na rozhodovaciu činnosť KS Žilina, ktorý krajský súd opakovane konštatoval, že náklady, ktoré žalobcovi vznikli a ktoré preukázali súdu tým, že predložili faktúru, ktorú žalobcovi vystavila spoločnosť SSE metrológia, ktorou vyúčtovala úkony spojené so zisťovaním neoprávneného odberu a ktoré žalobca zaplatili, tak takéto náklady naozaj reprezentujú reálne vzniknuté náklady tak, ako to má na mysli § 1 ods. 7 predmetnej vyhl. Jedná sa napr. o rozsudok KS Žilina zo dňa 15.5.2013 sp. zn. 7Co/89/2013 a tiež rozsudok KS Žilina zo dňa 26.9.2012 sp. zn. 6Co/42/2012. Zároveň poukázal na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. V zmysle § 415 Obč. zák. je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, na zdraví, na prírode a na životnom prostredí. Ust. § 415 Obč. zák. zakladá generálnu prevenciu v zmysle ktorej je každý povinný počínať si vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti bol povinný správať sa tak a so svojou nehnuteľnosťou disponovať tak, aby ku škodám nedochádzalo. Posledný zistený odpočet na danom odbernom mieste bol urobený pri ukončovaní zmluvy 17.9.1996.

11. Zdôraznil, že podľa § 1 ods. 4 vyhl. 292/2012 vyplýva, že celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny zistenej podľa ods. 5 a 6 cit. ust. počtom dní počas ktorých neoprávnený odber trval. Objem spotrebovanej elektriny však v tomto prípade nebolo nutné počítať takýmto spôsobom, nakoľko podľa § 46 ods. 2 zák. o energetike je ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ disponoval len čiastočnými údajmi, ktoré sú potrebné pre vyčíslenie škody v zmysle tohto zákonného ust. na stanovenie času trvania

neoprávneného odberu bolo použité ustanovenie § 1 ods. 4 vyhl., a časový úsek 183 dní bol použitý aj v rámci výpočtu škody predloženej navrhovateľom vyčíslenej vo výške 3340,20 eur.

12. Na preukázanie tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy a to faktúry, ktorými vyúčtoval neoprávnený odber, protokoly o zistení neoprávneného odberu, faktúru, ktorou mu bol účtovaný zisťovací poplatok ako aj prepočty jednotlivých spôsobov určení výšky škody.

13. Žalovaný žalobcom tvrdené skutkové okolnosti nespochybnil, nepoprel a počas konania bol nečinný.

14. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, dodávke alebo združenej dodávke elektriny, zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, a) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, b) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, c) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

15. Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

16. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

17. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 292/2012 Z.z. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)

18. Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 292/2012 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia

alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

19. Podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z. k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

20. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

21. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu el. energie č. NO 309626 zo dňa 25.1.2013 vyhotoveným SSE metrológia s.r.o. súd zistil, že žalovaný na odbernom mieste N. ul. XX/XX, U. odoberal elektrinu zo siete prostredníctvom elektromera č. 7486098, kde bol zaznamenaný stav VT 15420 pri prúdovom rozsahu ET426LZ 10/60A pri menovej hodnote hlavného ističa 3 x 25 A. Neoprávnený odber bol zistený dňa 25.1.2013 so skonštatovaním záverov, že na odbernom mieste bol odber el. energie bez zmluvy.

22. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20132920021000077 sumu 3.340,20 eur splatnou 19.2.2013, ktorá pozostávala s účtovanej výšky škody 3161,40 eur a zisťovacieho poplatku 149 eur bez DPH, 178,80 eur s DPH, pričom výpočet škody bol vykonaný podľa skutočnej spotreby a to s evidenciou pre rok 2013 v množstve 2115 MWh a 13279 pre rok 2012 MWh a to za cenu elektriny na straty ACESTR 1,5 násobok pri množstve 2,115 MWh od 1.1.2013 do 25.1.2013 pri cene za jednotku 49,0549, regulovaných poplatkov, mesačnej sadzbe za 1 OM pri cene elektriny na straty ACESTR 1,5 násobok pri množstve 13,279 MWh od 27.7.2012 do 31.12.2012 a cene za jednotku 90,165 a následne regulovaných poplatkov s rozčlenením na obdobie od 1.1.2013 do 25.1.2013 a od 27.7.2012 do 31.12.2012.

23. Listom SSE metrológia na adresu právneho zástupcu žalobcu bolo pre potreby konania vo veci S. č. OM 7094087/2 na adrese N. XX/XXXX uvedené, že denná spotreba bola vypočítaná na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov podľa skutočnej spotreby nameranej elektromerom, pričom doba trvania neoprávneného odberu bola zistená XX.X.XXXX a spätne za obdobie 183 dní, pričom škoda sa vypočítala podľa § 1, kde sa použila sadzba D1 z cenníka pre domácnosti pripojené do distribučnej siete spoločnosti SSE- distribúcia platného v roku 2012 pri spotrebe VT 13279 kWh v sadzbe D1 3161,40 eur, pričom vo faktúre v zmysle vyhl. 292/2012 Z.z. § 1 ods. 7 bol účtovaný zisťovací poplatok vo výške stanovenej smernicou SSE - distribúcia a.s. č. 5/2008 a rámcovou zmluvou s SSE - metrológia s.r.o. vo výške 149 eur bez DPH.

24. Faktúrou SSE metrológia bola účtovaná spoločnosti SSE - Distribúcia a.s. suma 67.802,40 eur a to za kontrolu odberných miest NN- MOP 5976 eur a kontrola odberných miest NN-MOO 50526 eur za mesiac január 2013, pričom súd zistil, že služobné cesty a pracovné príkazy boli vykonané 93 x v NN, MOP a 1105 pri NN MOO. 25. Súd ďalej oboznámil vyhodnotenie ukazovateľov za január 2013 ako aj výpis z účtu SSE metrológia s.r.o. o úhrade sumy žalobcom, list Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi z 16.2.2012, kde v súvislosti s poukazom na koeficient jadrovej inflácie za rok 2011 uviedol zmenu efektívnej sadzby odvodu z dodanej elektriny koncovým užívateľom odvádzaných prevádzkovateľom prenosovej sústavy do NJF so zvýšením na hodnotu 3,07 eur za 1 mWh.

26. Súd zároveň oboznámil aj fotodokumentáciu vyhotovenú dňa 25.1.2013 a to aj s označením stavu na elektromere MO 7466098 015420,0 kWH a na totožnom elektromere aj s následným stavom 015420,9 ako aj fotografie zachytávajúce stav ističov rozvodnej siete a zisťovania meraní napätia a prípadne na el. sieť.

27. S poukazom na právne závery odvolacieho súdu súd zistil, že faktúrou č. 20132920021000077 sumu 3.340,20 eur splatná 19.2.2013 bola vyčíslená skutočná výška škody 3161,40 eur, pričom výpočet škody bol vykonaný podľa skutočnej spotreby a to s evidenciou pre rok 2013 v množstve 2115 MWh a 13279 pre rok 2012 MWh a to za cenu elektriny na straty ACESTR 1,5 násobok pri množstve 2,115 MWh od 1.1.2013 do 25.1.2013 pri cene za jednotku 49,0549, regulovaných poplatkov, mesačnej sadzbe za 1 OM pri cene elektriny na straty ACESTR 1,5 násobok pri množstve 13,279 MWh od 27.7.2012 do 31.12.2012 a cene za jednotku 90,165 a následne regulovaných poplatkov s rozčlenením na obdobie od 1.1.2013 do

25.1.2013 a od 27.7.2012 do 31.12.2012. Zároveň bol účtovaný aj zisťovací poplatok 149 eur bez DPH, 178,80 eur s DPH. Náhrada škody bola vyčíslená v zmysle vyhl. č. 292/2012 Z.z. vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny zistenej meračom cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2 § 1 cit. vyhl., pričom cena bola určená z predpokladanej doby 183 dní pred zistením odberu podľa § 1 ods. 4 vyhl.č. 292/2012 Z.z..

28. V prípade, ak by žalobca postupoval výpočtom podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 292/2012 Z.z., teda podľa menovitej hodnoty hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, nároky na náhradu škody by dosiahol výšku 6.574,76 eur. Týmto mal súd aj preukázané, že žalovaný mohol v predpokladanom období vykonať odber v rozsahu zistenom meračom (elektromerom).

29. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

30. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. vo výške podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je základná sadzba stanovená ECB k prvému dňu omeškania, ktorým bol deň nasledujúcu po splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber, t.j. vo výške 5,75 % z omeškanej sumy od 20.2.2013 do zaplatenia.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 225 ods. 1 s prihliadnutím na pomer úspechu vo veci, kde žalobca bol úspešný v plnom rozsahu a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).