Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-243-2015.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/243/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 000 01 350, v konaní zast. Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/X, G., Č. O., o zaplatenie 28.882,07 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 17C/243/2015 z a s t a v u j e pre nedostatok právomoci.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 62,50 Eur.
Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby vrátila žalobcovi Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 000 01 350 zaplatený súdny poplatok vo výške 62,50 Eur v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 28.882,07 Kč s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 06. 2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere č. 004269675R, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000 Kč. Pretože žalovaný povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil, žalobca listom zo dňa 15. 12. 2012 oznámil žalovanému splatnosť pohľadávky a vyzval ho na úhradu. Žalovaný nezaplatil splatnú pohľadávku, ktorá ku dňu spísania žaloby predstavovala sumu 28.882,07 Kč (nesplatená istina vo výške 20.125,38 Kč, nesplatené 16,9 % úroky z istiny vo výške 4.870,07 Kč, úrok z omeškania vo výške 1.802,62 Kč a nesplatené poplatky vo výške 2.084 Kč).
Tunajší súd doručoval žalovanému opis žaloby spolu s uznesením zo dňa 14. 10. 2015, ktorým vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril. Zásielka adresovaná žalovanému sa z adresy O. XXX/X, G., Č. O. vrátila s oznámením pošty „nevyžádáno“. Zásielka adresovaná žalovanému na korešpondenčnú adresu uvedenú v prihláške k poisteniu zo dňa 10. 06. 2011, ktorá tvorí prílohu žaloby, t. j. na adresu D. XX, G., Č. O., sa vrátila s oznámením pošty „neznám“. Súd z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalovaný odo dňa 18. 04. 1988 je prihlásený na trvalý pobyt na adrese L. Q. XX/X, L., okres J. J.. Obvodné oddelenie Policajného zboru Banská Bystrica - východ tunajšiemu súdu oznámilo, že žalovaný na tejto adrese už niekoľko rokov nebýva. Zásielka adresovaná žalovanému na adresu trvalého pobytu sa súdu vrátila s oznámením pošty „adresát je neznámy“. Súd z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že žalovaný sa v registri nenachádza. Uznesením č. k. 17C/243/2015-75 zo dňa 20. 05. 2016 súd v zmysle § 29 O. s. p. ustanovil žalovanému opatrovníčku v osobe R. G., súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen z dôvodu, že miesto jeho pobytu nie je známe.
Súd za účelom zistenia aktuálnej adresy žalovaného taktiež dožiadal o súčinnosť Obvodní soud pro Prahu 7, ktorý tunajšiemu súdu oznámil, že žalovaný má záznam v centrálnej evidencii osôb na adrese O. XXX/X, G.. Súd z úverovej zmluvy predloženej žalobcom zistil, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere č. 004269675R zo dňa 10. 06. 2011 v G.. Súd z prihlášky k poisteniu zo dňa 10. 06. 2011, ktorá tvorí prílohu žaloby, zistil, že žalovaný tu má uvedenú korešpondenčná adresa v Českej republike - D. XX, G.. Z príloh k žalobe súd ďalej zistil, že všetky písomnosti (oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16. 12. 2012, upomienka zo dňa 18. 05. 2012, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01. 10. 2012 a pod.) žalobca adresoval žalovanému na korešpondenčnú adresu v Č. O. - D. XX, G.. Z doručeniek predložených žalovaným vyplýva, že zásielky adresované žalovanému z uvedenej adresy sa vracali s oznámením pošty „nevyzvednuto“.
V danom prípade vzhľadom na bydlisko žalovaného mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, súd skúmal podmienku právomoci súdu na konanie. V danom prípade súd aplikoval ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ďalej len „nariadenie“/, keďže ide o konanie začaté pred 10. januárom 2015 (viď článok 66 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach).
Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „C. s. p“/, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa článku 15 ods. 1 písm. b) nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod. 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak neustanovia niečo iné články 22 a 23.
Podľa článku 16 bod 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 59 nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadá žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník účinný v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník účinný v čase uzavretia zmluvy, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník účinný v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
Podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Predpokladom tohto, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd konanie zastaví.
V danej veci mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o vzťah spotrebiteľský a nepochybne s cudzím prvkom, preto bola namieste aplikácia nariadenia. Právomoc súdu na konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv je upravená v článku 15 a nasl. Nariadenia Brusel I. a jedná sa o obligatórnu príslušnosť, dôsledkom jej nerešpektovania je neuznanie rozhodnutia (čl. 35 ods. 1 nariadenia). V tomto prípade žalobca označil ako miesto bydliska žalovaného adresu v Slovenskej republike, a to L. Q. XX/X, L.. Súd však zistil, že žalovaný na uvedenej adrese nebýva. Súd má z oznámenia Obvodního soudu pro Prahu 7 preukázané, že žalovaný má bydlisko v Č. O.. Rovnako k uzavretiu zmluvy o úvere č. 004269675R zo dňa 10. 06. 2011 došlo v Č. O., v G.. V zmysle ustálenej judikatúry obsah pojmu bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúceho evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, v ktorej táto osoba býva s úmyslom trvale sa tu zdržiavať. Bydliskom je hlavne miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, prípadne kde pracuje, ak tam tiež býva. V zmysle rozsudku Súdneho dvora ES zo dňa 17. 11. 2011 vo veci C-237/10, podľa ktorého ak nie je známe bydlisko žalovaného - spotrebiteľa a súd nemá dôkazné indície, že spotrebiteľ má bydlisko mimo územia EÚ, potom sa uplatní kritérium posledného známeho bydliska spotrebiteľa. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že posledné známe bydlisko odporcu bolo v Českej republike. Na základe vyššie uvedeného bol preto súd nútený s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy konanie zastaviť pre nedostatok právomoci.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že už v čase podania návrhu na začatie konania /t. j. dňa 20. 02. 2014/ nemal žalovaný bydlisko na území Slovenskej republiky. Z článku 16 ods. 2 nariadenia nepochybne vyplýva, že druhý účastník zmluvy /dodávateľ/ môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že slovenské súdy nemajú právomoc vec prejednať, pretože spotrebiteľ /žalovaný/ nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
Na základe vyššie opísaného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že konanie pre nedostatok právomoci zastavil.
Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Keďže žalobca podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, je možné konštatovať len záver, že predmetná žaloba nebola podaná dôvodne. K zastaveniu konania teda došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani mu v tomto štádiu konania žiadne nevznikli, súd o nároku
na náhradu trov konania rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 11 ods. 1 druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“/, poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o vrátení súdneho poplatku vo výške 62,50 Eur prostredníctvom príslušného orgánu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa