Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_0T-17-2016.pdf
PDF · 128.22 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému R. J. stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. septembra 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný R. J., W.. X.X.XXXX U. W.W. Q., I.. U. W. M., M. F. V. T. XXX, I.. U. W. M., L. I. V. T.,
u z n á v a sa z a v i n n é h o, ž e
dňa 17.03.2016 v čase o 11.30 hod. napriek tomu, že nie držiteľom vodičského oprávnenia, viedol osobné motorové vozidlo zn. L. Z. L. X.. Č.. U.-XXXAX po miestnej komunikácii v obci V. T., I.. U. W. M. smerom k miestnej rómskej osade, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Vranov nad Topľou, pričom následnou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou sp. zn. I.-T.-XXX/ODIX-U.-XXXX A. H. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2012 mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 40 mesiacov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti
t ý m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona z a t o m u u k l a d á
podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 3 ( tri ) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku, ktoré svoje konanie však odôvodnil tým, že protiprávneho konania sa dopustil v dôsledku toho, že mal strach o zdravie a život svojej manželky. Prostredníctvom obhajcu žiadal, aby súd jeho konanie posúdil ako konanie v krajnej núdzi a spod obžaloby ho oslobodil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Y. Y., R. I., Y. J., K. J., Y.. Y. R. E. Y. F. ako aj prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že v uvedený deň v čase o 11.00 hod. až 12.00 hod. bol vo svojej kancelárii na obecnom úrade, kde vykonával administratívnu činnosť. Počas tohto vtrhla do jeho kancelárie nevesta K. J.Ď., ktorá mu oznámila, že jeho manželka Y. J. odpadla, zdravotne sa zrútila. Aj dva, tri dni predtým bolo manželke zle, ktorá ma dlhodobo zdravotné problémy s cukrovkou, krvným tlakom ako aj problémy po ženskej stránke. V tom čase bol na obecnom úrade sám, nebol tam ani jeho prednosta, ktorý odišiel na zasadnutie ZMOS svojim autom, vyšiel vonku a keďže na dvore pred obecným úradnom bolo auto, boli tam aj kľúče, tak doňho nasadol a išiel. Počas cesty bolo všetko dobre, nikomu nič neurobil a až pred vchodom do rómskej osady, kde býva ho zastavila policajná hliadka. Hliadke povedal, že vodičský nemá a taktiež uviedol, že potrebuje sa dostať k žene, keďže táto odpadla. Na obecnom úrade pevná linka nebola, mobilný telefón mal pri sebe, no nikam nevolal. Nasadol do auta a išiel, nemal ani možnosť niekoho zavolať, ak by mal, ta by to urobil. Uviedol, že ľutuje čo sa stalo, ale obával sa o manželku, u nich je trošku iná mentalita a keby zomrela, tak by si to nevedel odpustiť. Potvrdil tiež vedomosť o uloženom zákaze činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený Okresným dopravným inšpektorátom vo Vranov nad Topľou s tým, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia.
Svedok Y. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako starší referent na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou, vo funkcii starší referent pre prácu v komunite, konkrétne na policajnej stanici v obci L.. Dňa 17.3.2016 bol v obci V. T. zaradený do hliadkovej a obchôdzkovej služby, čo obnáša šetrenie do spisov, doručovanie písomnosti, dohľad nad verejným poriadkom, dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ďalej šetrenie neobjasnených trestných činov ako aj odhaľovanie trestných činov ako aj všetky ďalšie úlohy, ktoré v rámci týchto služieb plní policajný zbor ako napríklad ešte pátrania po osobách, veciach, kontrola vozidiel. V čase o 11.30 hod. sa nachádzali v obci V. T., ulice tam nie sú označené, ale bolo to smerom na rómsku osadu. Služobné vozidlo mali dostavené na krajnici, nakoľko tesne predtým riešili jedného vodiča pre priestupok na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Stáli vonku na ceste, keď zbadal resp. zbadali, že smerom od obce sa k nim blížilo červené osobné motorové vozidlo, ktoré nesvietilo predpísaným osvetlením, čím sa vodič dopúšťal priestupku a preto kolega vozidlo zastavil terčíkom. Vozidlo zastalo a vodiča, ktorý bol obžalovaný, vyzvali, aby predložil doklady k vedeniu a premávke vozidla, ktorý predložil všetky okrem vodičského preukazu, preto ho kolega požiadal, aby vystúpil z vozidla a on išiel prostredníctvom rádiostanice prelustrovať tohto vodiča. Obžalovaný, keď stál pri vozidle povedal „ja viem, že som nemal šoférovať“. Lustráciou zistil, že vodič nie je držiteľom vodičského oprávnenia ako aj to, že tejto osobe je uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, následne to oznámil aj operačnému dôstojníkovi KR PZ Prešov, že táto osoba sa dopúšťa trestného činu a vzhľadom na to ju obmedzili na osobnej slobode a zadržali. Obžalovaného poučili o tom, že sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia , oznámili mu, že je zadržaný, že bude predvedený na obvodné oddelenie, kde budú spísané zápisnice s tým, že tento všetky ich pokyny rešpektoval, neboli použité voči nemu žiadne donucovacie prostriedky, riadne nastúpil aj do služobného motorového vozidla a taktiež ešte požiadali operačného dôstojníka, aby kontaktoval príslušného povereného príslušníka z ODI.
Svedok R. I. uviedol, že je zamestnaný ako policajt na OO PZ SR vo Vranove nad Topľou ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. Dňa 17.3.2016 v obci V. T. slúžil s npor. Y. Y., vykonávali obchôdzkovú a hliadkovú službu, teda kontrolovali verejný poriadok, dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, predchádzali krádežiam. V čase okolo 11.30 hod. stáli na miestnej komunikácii v obci V.
T. smerom na rómsku osadu, kde predtým riešili iného vodiča, kolega zapisoval do záznamov ešte skutočnosti ohľadom spomínaného riešenia vodiča a on vtedy zbadal, že smerom od obce prichádza červené osobné motorové vozidlo, tuší, že to bola Z., ktoré nemalo zapnuté stretávacie svetlá. Následne vystúpil z vozidla, zastavil dané vozidlo a vyzval vodiča, aby predložil doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla. Vodičom bol obžalovaný. Ten mu predložil občiansky preukaz a doklady od vozidla, ale nepredložil mu vodičský preukaz. Keď sa ho spýtal, že kde má vodičský tak obžalovaný mu povedal, že ho nemá ani vydaný. Na to doklady obžalovaného dal kolegovi, aby tento vykonal lustráciu, ktorý mu po vykonaní povedal, že menovaný vodič má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Vodiča poučili, že bude obmedzený na osobnej slobode a previezli ho na obvodné oddelenie, tento počas celého úkonu spolupracoval. Obžalovaného ako starostu pozná, ale v tom čase, keď zastavoval vozidlo nevedel, že ho riadi obžalovaný. K dôvodu vedenie vozidla obžalovaný uviedol, že mu je ľúto, že nemal ísť autom.
Pri konfrontácii vykonanej medzi obžalovaným a svedkami Y. Y. a R. I. obžalovaný zotrval na svojom tvrdení, že policajtom uviedol zdravotné problémy svojej manželky, no obaja svedkovia jednoznačne zotrvali na tom, že takéto skutočnosti im neboli obžalovaným po zastavení vozidla oznámené, tento len ľutoval, že viedol vozidlo, aj keď nemal.
Svedkyňa Y. J., nevesta obžalovaného, uviedla, že býva v obci V. T., má svoj vlastný dom, ktorý je postavený na tom istom pozemku ako dom obžalovaného, sú to samostatné domy, ale majú rovnaké popisné číslo. Manželka obžalovaného, jej svokra je chorá, pichá si inzulín, lieči sa aj na tlak aj na srdce. Chodí jej pomáhať, ako často závisí od toho ako sa svokra cíti. Dňa 17.3.2016 v čase medzi 11.00 hod a 12.00 hod. bola v obchode, kde sa stretla so švagrinou K. J. a keď vychádzali z obchodu tak deti, ktoré išli poobede do školy, začali na ňu kričať, že „teta matka Vám odpadla“, kde ona uvádza, že nerozlišujú alebo nevedia, že svokra nie je jej matka. K. J. švagriná jej povedala, že ona nech uteká ku svokre, a že ona pôjde na úrad, lebo vedeli, že otec, svokor je tam. Začala utekať ku svokre a začala aj plakať. Keď prišla k svokre, tá už ležala na posteli, pichla jej inzulín a dala jej aj tabletky na tlak. Zostala pri nej, sedela pri nej, asi až o dve alebo tri hodiny prišla švagriná K. J. a začali svokru prehovárať, aby išla k lekárovi, no táto nechcela ísť. Potom prišli hore do osady ľudia a keď povedali, že obžalovaného zobrali policajti, tak už vôbec svokra nechcela ísť k lekárovi, no k večeru sa jej stav zhoršil a potom už súhlasila a išla k lekárovi. Aj predtým sa stalo, že svokra odpadla, často jej opuchnú nohy, zvýši sa jej tlak, je jej na odpadnutie, bola aj hospitalizovaná. Keď prišla k svokre boli tam nejakí ľudia, nevie už kto to bol, ktorí svokre pomohli a ona jej potom pichla ten inzulín. Záchranku nevolali, svokra to ani nechcela, nemali ani telefón. K skorším odpadnutiam svokry uviedla, že oni už vedia akú má chorobu, vedia čo s ňou treba robiť. Svokra nerada chodí po doktoroch. Niekedy dávnejšie asi pred rokom volali aj záchranku.
Svedkyňa K. J., rovnako nevesta obžalovaného uviedla, že býva vo U. W. M. a dňa 17.3.2016 prišla do obce V. T. autobusom v čase o 10,20 hod, nakoľko potrebovala vybaviť nejaké veci na obecnom úrade. Obecný úrad je na prvej zastávke, alebo vystúpila až na tretej autobusovej zastávke, kde v blízkosti je základná škola, na ktorej pracuje a je tam aj obchod. Potrebovala ísť do obchodu kúpiť si vodu a nejaké hašlerky. V obchode sa rozprávala so známymi a taktiež tam boli aj rodičia niektorých detí, ktoré učí a stretla tam aj švagrinú Y. J., s ktorou sa rozprávali, s touto sa rozprávala ešte aj keď vyšli z obchodu pred obchodom a počas toho deti, ktoré išli poobede do školy, pribehli a kričali, že ich svokra, teda manželka obžalovaného odpadla. Švagriná Y. bežala hore do osady ku svokre a ona začala utekať dole na úrad, lebo chcela ísť za svokrom a potrebovala aj vybaviť papiere. Keď prišla na úrad obžalovaný bol v kancelárii, povedala mu čo sa stalo, ten zostal zošokovaný, povedal jej, že nech pozamkýna, a že on niekoho pohľadá a pôjde hore, teda domov k svokre. Súrne potrebovala na WC a keď sa vrátila naspäť, tak už tam obžalovaný nebol. Ona sa vybrala potom smerom k autobusovej zastávke na N., nakoľko jej manžel s ich synom, ktorý je ZŤP boli u lekára a aj ona potrebovala ísť k lekárovi. Svokru navštívila potom v popoludňajších hodinách. Svokra má viac zdravotných problémov, odpadla aj krátko pred dňom 17.3.2016, dokonca si narazila rebrá a odpadla aj po 17.3.2016, bola aj hospitalizovaná. Mobilný telefón vlastní, no tento bol v tom čase vybitý. Čo v čase, keď prišla za obžalovaným na obecný úrad, či tam bol ešte niekto nevedela uviesť, lebo do jeho kancelárie vošla priamo z chodby, nemusela prejsť cez inú kanceláriu.
Svedok Y.. Y. R. uviedol, že pracuje ako administratívny pracovník na Obecnom úrade v V. T.. Obedňajšiu prestávku zvyčajne mávajú v čase od 12.00 do 12.30 hod.. je možné, že obecný úrad za účelom obedňajšej prestávky opustia aj skôr alebo neskôr, závisí to od stránok, keď príde napríklad niekto pred
obedom tak tu stránku musia vybaviť. Stravovať sa chodí k svojej svokre. Od obecného úradu je to asi 300 - 400 metrov, chodí zvyčajne pešo a autom len v prípade zlého počasia. Nemal vedomosť, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia. V prípade žeby ho tento požiadal, aby sa dostavil na obecný úrad dostavil by sa cca za 5 minút a v prípade požiadania by ho odviezol domov na služobnom motorovom vozidle, asi má oprávnenie na vedenie služobného vozidla. Dňa 17.3.2016 bol v práci, v ten deň vyplácal občanom dávky cez inštitút osobitného príjemcu, ale v akom čase bol na obede, to si nepamätá. V práci bol svojim osobným motorovým vozidlom.
Svedkyňa Y. F. uviedla, že je v pracovnom pomere na Obecnom úrade V. T.. Dňa 17.3.2016 v čase okolo 11.30 hod. až 12.00 hod. sa nachádzala v práci alebo na obede. Obedňajšiu prestávku majú od 12.00 hod. do 12.30 hod., ale stáva sa, že niekedy ide aj skôr, no niekedy aj neskôr s tým, že to záleží od práce. Je držiteľom vodičského oprávnenia, do práce chodí peši alebo aj motorovým vozidlom. Nebola si istá, či dňa 17.3.2016 bola v práci autom alebo peši, ale asi bola autom. Pokiaľ by ju obžalovaný požiadal, aby ho zaviezla z dôvodu kritickej situácie svojim motorovým vozidlom, samozrejme by to urobila. Oprávnenie viesť motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je Obecný úrad V. T., nemá.
Z predložených lekárskych správ Y. J., manželky obžalovaného súd zistil, že táto trpí mnohými diagnózami. Podľa lekárskej správy Chirurgickej ambulancie U.U. W. E..L.., U. Y.. Q. dňa 14.3.2016 bola ošetrená v uvedený deň pre bolesti hrudníka. Dňa 17.3.2016 bola manželka obžalovaného ošetrená Y.. L. na stanici Lekárskej služby prvej pomoci v čase o 22.24 hod. s tým, že uvádzala bolesť rebier, že nechcela ani ísť na ošetrenie, no rodina sa bála, že doma odpadne. Taktiež bola ošetrená na stanici Lekárskej služby prvej pomoci aj dňa 19.3.2016.
Súdu boli predložené aj správy zo dňa 25.5.2016 o hospitalizácii do 27.5.2016 ako aj výpis zo zdravotného záznamu praktického lekára Y.. A.. Všetky predložené lekárske správy preukazujú jej zdravotné problémy a to najmä hypertenziu, diabetes, cystické zmeny vaječníkov.
Obžalovanému bol rozhodnutím o priestupku vydaným I. H. K. U. W. M., I. T. U. U. W. M., Č..T.. I.-T.- XXX/ODIX-U.-XXXX A. H. X.XX.XXXX, právoplatným toho istého dňa, za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov do dňa nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia a to za skutok, že dňa 10.11.2012 v čase okolo 09.30 hod. v obci V. T. viedol osobné motorové vozidlo, kde bol zastavený hliadkou OO PZ Vranov n. T. a pri kontrole nepredložil doklady potrebné k vedeniu vozidla a následnou lustráciou bolo zistené, že nie je vôbec držiteľom vodičského oprávnenia.
Z evidenčnej karty obžalovaného súd zistil, že tento nemá evidovaný vodičský preukaz a uložený zákaz činnosti vyššie uvedeným rozhodnutím od 4.12.2012 do 4.4.2016.
Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 17.3.2016 vyplýva, že z tohto bol podozrivý obžalovaný, nakoľko v obci V. T. v čase o 11.30 hod. viedol OMV L. Z. L. X. U.-XXXAX v smere na rómsku osadu, kde bol zastavený a kontrolovaný pred rodinným domom č. XX, nakoľko viedol vozidlo bez predpísaného osvetlenia, pričom po výzve hliadke nepredložil vodičský preukaz a následnou lustráciou bolo zistené, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá do 4.4.2016. Vyšetrením vodiča na zistenie alkoholu mu bola nameraná hodnota 0,00 mg/l. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj záznam o dychovej skúške vykonaný prístrojom Alcotest 7410.
Z prezenčnej listiny z rokovania XXVII. snemu ZMO VR konaného dňa 17.3.2016 v Holčíkovciach vyplýva, že za Obec V. T. sa tohto zúčastnil p. Č. v zastúpení za starostu R. J. - obžalovaného.
Súd odmietol vykonanie dôkazu výsluchom npor. Q., ktorý vykonal ako poverený príslušník vyšetrovanie a v rámci neho aj výsluch obžalovaného v prípravnom konaní. K namietanému spôsob výsluchu súd poukazuje na to, že obžalovaný v procesnom postavení obvineného bol vypočutý ako osoba plne spôsobilá na právne úkony a ako taká zodpovedná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 278 Trestného poriadku upravujúce podklad pre rozhodnutie súdu, ktorý v odseku 2 uvádza, že súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, tak ako tomu bolo aj v tejto veci.
Trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Ustanovenie chráni záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdu alebo iného orgánu verejnej moci v zákonom vymedzených oblastiach.
Mariť alebo podstatne sťažovať výkon rozhodnutia znamená, že rozhodnutie v dôsledku konania páchateľa nie je vykonávané a vykonať ho nie je možné alebo len s veľkými obtiažami, resp. za podstatne sťažených podmienok. Formy marenia alebo podstatného sťažovania výkonu rozhodnutia sú taxatívne uvedené v § 348 pod písmenami a) až g).
Vykonávať činnosť, ktorá bola zakázaná, znamená nerešpektovať rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti alebo štátneho orgánu v správnom konaní, napr. v konaní o priestupku podľa Zákona o priestupkoch.
Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že dokazovaním vykonaným či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil. Obrana obžalovaného spočíva v tom, že z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu jeho manželky nemal inú možnosť ako sadnúť do služobného motorového vozidla Obce Kamenná Poruba a ním sa prepraviť do miesta svojho trvalého bydliska za účelom poskytnutia pomoci svojej manželky. Nikto nespochybňuje tú skutočnosť, ktorá bola riadne preukázaná, že manželka obžalovaného má vážne zdravotné problémy. Z hľadiska podanej obžaloby však poukázal na to, že obžalovaný v danom momente mal viacero iných alternatív, ktorými by sa dopravil do miesta trvalého bydliska alebo by zabezpečil primeranú pomoc svojej manželke bez toho, aby porušil zákon. V prvom rade nič nebránilo obžalovanému zavolať rýchlu zdravotnú službu, ktorá by určite po príchode do miesta bydliska obžalovaného a po preverení zdravotného stavu manželky vykonala všetky potrebné úkony. V druhom rade si mohol zavolať aj niektorú zo služieb taxi, ktoré fungujú v meste Vranov nad Topľou a jeho okolí aj v primeranom čase v danom prípade by sa mohol taktiež dostať do miesta svojho bydliska. V neposlednom rade si mohol obžalovaný zabezpečiť odvoz do miesta bydliska či už prostredníctvom nejakých rodinných príslušníkov, ktorí by boli ochotní ho odviesť alebo aj pracovníkov obecného úradu ako je to zrejme z výpovedi svedka R. E. F., ktorí by boli ochotní takúto službu obžalovanému poskytnúť. Obžalovaný si však je plne vedomý toho, že v danom čase nebol držiteľom vodičského oprávnenia a ešte mu neuplynula doba zákazu viesť motorové vozidlá všetkých druhov, ktorý mu bol uložený správnym orgánom Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou. Sadol do motorového vozidla, pričom bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Je teda nepochybné, že konaním obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona z hľadiska objektívnej, ale aj subjektívnej stránky.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že skutok, kladený obžalovanému za vinu sa stal, no súčasne podľa výsledkov dokazovania mal za to, že v danom prípade obžalovaný konal v krajnej núdzi, že riadil osobné motorové vozidlo z jediného dôvodu a to potom, čo mu bolo oznámené, že jeho chorá manželka, ktorá má diagnostikované viaceré ochorenia, skolabovala sama v dome a nemohla si sama zabezpečiť rýchli zdravotnú pomoc a teda týmto svojim konaním mienil odvrátiť priamo hroziace nebezpečenstvo spočívajúce v záchrane života manželky. Žiadal taktiež, aby súd bral do úvahy, že Rómovia reagujú a správajú sa v zložitých situáciách ako je ohrozenie zdravia a života, samotná smrť či pohreb chúlostivejšie, citlivejšie a emotívnejšie ako iní bežní občania, je to ich naturelom, ich charakteristickou črtou. To, že zdravotný stav manželky klienta vyžadoval ošetrenie, ktoré nebolo možné zabezpečiť iným spôsobom išlo o stav krajnej núdze. Jednou z okolnosti vylúčiť protiprávnosť je podľa zákona krajná núdza, ktorá vylučuje protiprávnosť činu. Jej hlavnou úlohou je odvracanie nebezpečenstva nad záujem chránený trestným zákonom na úkor iného záujmu chráneného trestným zákonom. Jednou z najdôležitejších otázok vo vzťahu ku krajnej núdzi je otázka, ktorým záujmom musí nebezpečenstvo hroziť, aby sme mohli použiť krajnú núdzu. Podľa Trestného zákona ide o všetky záujmy chránené Trestným zákonom , kde chránenými záujmami vo všeobecnosti sú práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Použitie krajnej núdze je najčastejšie pri ochrane života a zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti, majetkových vzťahov ako aj životného prostredia. V ďalšom poukázal na to, že pri hodnotení dôkazov nemožno obísť ani ten fakt, že obžalovaný od uloženia zákazu činnosti správnym orgánom tento riadne dodržiaval
a k jeho porušeniu došlo iba z dôvodu použitia krajnej núdze spočívajúcej v snahe zachrániť život a zdravie, tento porušil pár dní pred jeho ukončením. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý vykonáva verejnú funkciu starostu obce, jeho spôsob života ako aj prínos pre obec a taktiež na skutočnosť, že v posledných rokoch sa nedostal do konfliktu so zákonom a nebyť stavu krajnej núdze, nebol by sa dopustil ani tohto konania navrhol, aby súd za použitia § 24 Trestného zákona - krajnej núdze spod obžaloby obžalovaného oslobodil. Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný a jeho konanie naplnilo skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Súd mal teda za preukázané, že obžalovaný po právnej stránke svojim konaním objektívne i subjektívne naplnil všetky pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože vykonával činnosť - viedol osobné motorové vozidlo, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu - Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Vranove nad Topľou o zákaze činnosti.
Obžalovaný sám nepopieral spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré svoje konanie však odôvodnil nevyhnutnosťou dostaviť sa z obecného úradu, kde mu bola skutočnosť o zhoršení jej stavu oznámená do miesta ich trvalého bydliska, kde sa jeho manželka nachádzala, kde ako jedinú možnosť, ako to vyplýva z dokazovania, vyhodnotil vedenie motorového vozidla napriek uloženému zákazu vykonávania takejto činnosti správnym orgánom a zo spáchanie skutku je jednoznačne usvedčovaný aj svedkami Y. a I..
Súd posúdil konanie obžalovaného aj z hľadiska splnenia podmienok pre prípadné posúdenie jeho konania ako konania v krajnej núdzi.
Podľa § 24 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.
Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať ( § 24 ods. 2 Trestného zákona ).
Krajná núdza je jednou z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Podstatu týchto okolností je možné chápať ako právne relevantné skutočnosti, s ktorými sa v trestnom práve spájajú určité dôsledky.
Inštitút krajnej núdze sa pritom považuje asi za najvšeobecnejšiu a zároveň najširšiu okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, ostatné okolnosti sú voči nej v pomere špeciality. Krajnou núdzou sa rozumie stav, keď je možné chrániť záujem, ktorý je chránený Trestným zákonom spôsobom obetovania iného záujmu a stojí jednak na princípe ochrany konkrétnych záujmov, ktorý vychádza zo znenia ods. 1 § 24 o odvracaní nebezpečenstva hroziaceho všetkým záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorými záujmami sú záujmy jednotlivcov, fyzických i právnických osôb a zoskupení právnických osôb a taktiež záujmy štátu všeobecnejšieho charakteru, pričom na ochranu v rámci krajnej núdze je nevyhnutná ich konkretizácia. Princíp uprednostnenia významnejšieho záujmu je zasa založený na spravodlivosti požadovania ochrany významnejšieho záujmu na úkor menej významného záujmu, ak nemožno významnejší záujem chrániť inak.
V prípade konania v krajnej núdzi musia byť splnené tieto objektívne podmienky - odvracanie nebezpečenstva, nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom, nebezpečenstvo priamo hrozí, nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak ( zásada subsidiarity ) a spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil ( zásada proporcionality ).
Trestný zákon v § 24 ods. 2 teda vymedzuje prípady, kedy o krajnú núdzu nepôjde. Jedným z nich je aj situácia, keď bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom za daných okolností odvrátiť inak.
Je nepochybné ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovanie, že manželka obžalovaného trpí mnohými ochoreniami ako hypertenzia, diabetes, boli jej diagnostikované aj cysty na vaječníkoch, pričom v predmetný deň 17.3.2016 tak ako to vyplynulo z výpovedi svedkov K. E. Y. J. sa jej stav zhoršil, kde súd má za to, že skutočne pri takom zdravotnom stave existuje nebezpečenstvo jeho zhoršenia až s tými najhoršími dôsledkami a že ochrana života a zdravia manželky obžalovaného je jedným zo záujmov chránených Trestným zákonom. No na druhej strane v súvislosti s konaním obžalovaného súd má za to, že nebola splnená jedna z podmienok pre posúdenie jeho konania ako konania v krajnej núdzi a to podmienka vyjadrená v zásade subsidiarity a teda, že by nebezpečenstvo za daných okolností nebolo možné odvrátiť inak.
V prvom rade súd poukazuje na to, že zdravotný stav manželky obžalovaného tak ako to vyplynulo nielen z výpovedi obžalovaného a svedkov ale aj zo samotných lekárskych správ predložených v priebehu konania je dlhodobejšieho charakteru. Potvrdila to najmä svedkyňa Y. J., ktorá uviedla, že svokra - manželka obžalovaného je chorá, chodí jej pomáhať, táto si pichá inzulín, lieči sa na srdce a tlak. Potvrdila, že aj predtým sa stalo, že odpadla, vedia čo s ňou robiť, keď odpadne, svokra nerada chodí po doktoroch, aj v predmetný deň jej pomohli nejaké osoby a ona je potom pichla inzulín, záchranku nevolali, svokra to nechcela a ani nemali telefón. Lekára v ten deň navštívila až vo večerných hodinách, keď sa jej stav zhoršil. Rovnako svedkyňa K. J. potvrdila jej zdravotné problémy ako aj skutočnosti o lekárskych vyšetreniach nielen v predmetný deň ale aj pred 17.3.2016 a po tomto dátume.
Svedkyňa K. J. uviedla, že keď obžalovaného našla v predmetný deň na obecnom úrade, tak mu povedala čo sa stalo, kde predtým uviedla, že jej švagriná - svedkyňa Y. J. potom, čo sa dozvedela o odpadnutí manželky obžalovaného, že táto išla k nej domov a ona utekala za obžalovaným na obecný úrad, aby mu oznámila čo sa stalo.
Teda obžalovaný mal informáciu o odpadnutí svojej manželky od svedkyne K. J., ktorá mu uviedla čo sa stalo a o tom, že svedkyňa Y. J. utekala k jeho manželke, ktorá svedkyňa potvrdila, že vie ako postupovať v prípade odpadnutia manželky obžalovaného a stalo sa tak aj v tomto prípade - podala jej lieky a inzulín, preto je súd toho názoru, že konanie obžalovaného spočívajúce potom vo vedení motorového vozidla s úmyslom dostať sa k svojej žene, ktorá odpadla, nebolo konaním spĺňajúcim podmienku nemožnosti odvrátiť nebezpečenstvo hroziace manželke inak. Najmä súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný potvrdil, že mal pri sebe mobilný telefón, no rýchlu záchrannú službu nevolal, naopak sadol do auta a išiel. Taktiež nevyužil možnosť odvozu či už služobným motorovým vozidlom alebo súkromným vozidlom niektorého zo zamestnancov obecného úradu, ktorí obaja svedkovia Y.. R. ako aj Y. F. potvrdili, že v prípade takejto požiadavky zo strany obžalovaného by mu samozrejme poskytli pomoc.
V tejto súvislosti rozporuplne vyznieva aj tvrdenie obžalovaného v konaní pred súdom, že aj policajtom, ktorý ho zastavili mal uviesť, že sa potrebuje dostať k žene, keďže táto odpadla, keďže túto skutočnosť obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní neuvádzal a nie je zrejmá ani z listinných dokladov spísaných v súvislosti so zastavením predmetného vozidla a riešenia priestupku. Obžalovaný v rámci odstraňovania rozporov pred súdom tento rozpor neobjasnil, len zotrval na svojom tvrdení, že skutočnosť o odpadnutí manželky policajtom uviedol. Obaja svedkovia - policajti však vo svojej výpovedi ako aj pri konfrontácii s obžalovaným zhodne uviedli, že takáto skutočnosť im nebola zo strany obžalovaného po zastavení vozidla oznámená.
Zostáva už len možno v rovine domnienok, ako by postupovali policajti pri zistení takejto skutočnosti, no súd sa domnieva, že ak by takouto informáciou skutočne disponovali, či už v súvislosti s ich postavením ako policajtov ale aj ako občanov by určite vykonali opatrenia v súvislosti so zdravotným stavom manželky obžalovaného, či už dopravením obžalovaného na miesto alebo privolaním záchrannej služby.
Súd ďalej v súvislosti s posudzovaním konania obžalovaného na účely prípadného splnenia podmienok krajnej núdze poukazuje aj na to, že ak obžalovaný vie o zdravotnom stave svojej manželky a vedel aj v čase spáchania skutku, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť starostlivosť a dohľad nad ňou takým spôsobom, aby sa sám nemusel vystaviť protiprávnemu konaniu. Taktiež aj na to, že napriek tvrdeným
obavám zo strany obžalovaného o zdravotný stav jeho manželky, svedkyňa Y. J. poskytla tejto základnú starostlivosť, tak ako aj mnohokrát predtým a manželka obžalovaného sa na lekárske ošetrenie v predmetný deň dostavil až vo večerných hodinách, podľa lekárskej správy v čase o 22.24 hod., teda takmer po 12 hodinách, pričom lekár v správe uviedol, že ani nechcela ísť, rodina sa bála, že doma odpadne.
Súd taktiež v súvislosti s konaním obžalovaného udáva, že okolnosťami, ktoré súd nemôže brať do úvahy nielen pri rozhodovaní o vine ale ani pri treste nie sú také skutočnosti ako príslušnosť k akémukoľvek etniku, preto ani v tomto prípade, keďže obhajca poukázal na naturel a správanie Rómov, súd udáva, že príslušnosť k akémukoľvek etniku, národnostnej menšine či skupine ľudí neospravedlňuje protiprávne konanie toho ktorého páchateľa, toto je potrebné posudzovať výlučne podľa príslušných ustanovení či už Trestného zákona alebo iných právnych predpisov upravujúcich protiprávne konanie.
Na záver o trestnej zodpovednosti páchateľa nemôže mať vplyv ani skutočnosť, či ako to bolo v tomto prípade, sa konania obžalovaný dopustil len niekoľko dní pred uplynutím doby zákazu činnosti alebo v opačnom prípade niekoľko dní po uložení takého zákazu. Ak by takýto časový ukazovateľ mal akýmkoľvek spôsobom byť pri rozhodovaní súdu zohľadnený, zákonodarca by pre takéto situácie vytvoril zákonný rámec.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona ) ako aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže obžalovaný bol naposledy odsúdený v roku 2004 rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou pre trestný čin podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, no na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený a od spáchania priestupku, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti uplynula doba takmer 40 mesiacov, počas ktorých je pravda, že obžalovaný aj ako starosta obec vykonával svoju činnosť. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného možno dosiahnuť aj peňažným trestom v sume 400 eur a to aj vzhľadom na osobné a majetkové pomery obžalovaného berúc do úvahy, že v danej veci nehrozí ani zmarenie náhrady škody. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd rozhodol aj o uložení náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený.
Vzhľadom na opätovné porušovanie predpisov o cestnej premávke - opätovné vedenie motorového vozidla bez toho, aby mal na to obžalovaný oprávnenie, ktoré konanie naplnilo už aj znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 roky.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.