Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-65-2016.pdf
PDF · 113.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobkyne: O. W., H..Č.. XXXXXX/XXXX, W. H. X., J.. H. Č.. XXX/XX, S..Č.. W. Č. H., F. X, J.. F. Č.. X proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO 35 807 598 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie istiny bezúročne , takto
rozhodol:
U r č u j e, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.05.2015 pod č. XXXXXXXXX medzi žalobkyňou a žalovaným j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.
Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, že je povinná splatiť istinu bezúročne v mesačných splátkach určených súdom, súd žalobu z a m i e t a.
U r č u j e, že rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 07.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným j e n e p r i j a t e ľ n á z m l u v n á p o d m i e n k a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere č.XXXXXXXXX uzavretá medzi ňou a žalovaným je neplatná, ďalej aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť istinu bezúročne v splátkach určených súdom s tým, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť úrok z omeškania, sankčné poplatky ani konanie pred rozhodcovským súdom. V žalobe uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1 400,- eur za poplatok vo výške 1 348 eur, že v zmluve nie je uvedená RPMN, že v zmluve nie je dodržaná maximálna úroková sadzba a že pri uzatváraní zmluvy musela podpísať aj rozhodcovskú doložku, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 31.03.2016 uviedla, že zmluvu uzavrela vo finančnej tiesni bez možnosti preštudovať si ju. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 23.05.2016 uviedla, že odplata požadovaná žalovaným by neobstála v teste primeranosti a preto je nepochybné, že ide o úžeru podľa § 39a Obč. zák.. 2.Na výzvu súdu zo dňa 10.03.2016, aby žalobkyňa doplnila a opravila žalobu, žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 31.03.2016 uviedla, že hlavne žiada uznať zmluvu za bezúročnú s tým, že bude zaviazaná splatiť iba istinu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX. 3.Žaloba spolu s procesným poučením a jej prílohami ako aj jej doplnenie podaním doručeným súdu dňa 31.03.2016 boli žalovanému doručené dňa 02.05.2016.
4.Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.05.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 30.05.2016 v ktorom uviedol, že žalobkyňa bola v zmluve o úvere označená IČO - m v dôsledku čoho nejde o spotrebiteľský vzťah, ale o obchodnoprávny vzťah, na ktorý nie je možné použiť právne normy na ochranu spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti podmienky a tiež nepreukázala ani naliehavý právny záujem na vydaní bezdôvodného obohatenia. Na záver uviedol, že vyhlásenie celej zmluvy o úvere za neplatnú nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho ani európskeho práva. 5.Následne žalobkyňa podaním označeným ako "Doplnenie podania sp. zn. 13C/65/2015" uviedla, že pokiaľ ide o odplatu požadovanú žalovaným ako veriteľom za poskytnutý úver, ide o úžeru podľa § 39a Obč. zák. a na záver tohto podania žalobkyňa žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel a určil predmetnú zmluvu za bezodplatnú. Toto podanie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 27.05.2016. 6.Následne po nadobudnutí účinnosti Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), súd zaslal stranám sporu procesné poučenia podľa C.s.p. 7.Na pojednávanie dňa 06.09.2016 sa neustanovila žalobkyňa, ktorá sa podaním doručeným súdu dňa 31.08.2016 ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Tiež sa neustanovil žalovaný, ktorý sa podaním doručeným súdu dňa 06.09.2016 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 07.05.2015, č. XXXXXXXXX vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 07.05.2015, s podaniami žalobkyne doručenými súdu dňa 31.03.2016 a dňa 23.05.2016, s vyjadrením žalovaného k žalobe doručeným súdu dňa 05.05.2016, s výpisom zo živnostenského registra na žalobkyňu. 9.Po vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav: 10.Strany sporu uzavreli dňa 07.05.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na jej základe bol poskytnutý žalobkyni úver v sume 1 400,- eur zvýšený o príslušný poplatok v sume 1 348,-eur, teda žalobkyňa mala žalovanému vrátiť celkom sumu 2 748,- eur. Ďalej je zo spisu zrejmé, že toho istého dňa, t.j. 07.05.2015 uzavreli strany sporu aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 07.05.2015 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienkou tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
Predmetnú právnu vec súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
11.Po doplnení žaloby mal súd za to, že jej predmetom je 1/ určenie, že poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2015 č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a po 2/ zaviazanie žalobkyne plniť žalovanému istinu bezúročne v mesačných splátkach určených súdom. Pokiaľ ide o petit žaloby, že žalobkyňa nie je povinná uhradiť úrok z omeškania, sankčné poplatky ani konanie pred rozhodcovským súdom súd mal za to, že je podľa obsahu zahrnutý v určovacom petite. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa nie je povinná uviesť znenie petitu žaloby presne v súlade s hmotnoprávnou normou, postačuje ak zo žaloby a jej doplnení dostatočne zrozumiteľne vyplýva čoho sa žalobkyňa domáha. 12.V prvom rade súd skúmal, či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. na určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2016 č.XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, naliehavý právny záujem. V tomto smere súd konštatuje, že v danej právnej veci má žalobkyňa
nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože žaloba má zákonný podklad v ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobkyňa je v pozícií, spotrebiteľa, teda v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi. Má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, ktorý bol vyvolaný žalovaným. 13.Podľa § 1 ods. 1/ a 2/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov , podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 14.Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy ), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15.Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 16.Podľa § 9 ods. 1/, 2/ písm. f/, i/, k/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 17.Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 18.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by inak sa mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19.Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah . Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20.Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 bodu 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa čl. 3 bodu 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS bodu 1 písm. q/ podmienkami uvedenými v čl. 3 sú podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok: .........najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou..... 21.Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., civilný sporový poriadok, (ďalej len C.s.p.), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo i iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Zmluva o úvere:
22.V prvom rade je potrebné si ozrejmiť, či zmluva o úvere, ktorú uzavreli strany sporu je alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou. Ak by nebola spotrebiteľskou zmluvou, súd by nemohol na predmetný právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. 23.Na prvý pohľad sa javí byť táto zmluva nie spotrebiteľskou, ale iba zmluvou o úvere, riadiacou sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, § 497 a nasl., keďže žalobkyňa je v zmluve označená ako fyzická osoba podnikateľka obchodným menom a IČO-m. Tým pádom by bola aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere ako aj ostatných zákonov na ochranu spotrebiteľa vylúčená. Podstatné v tomto smere je teda ozrejmenie, či žalobkyňa pri podpise zmluvy vystupovala ako fyzická osoba podnikateľka a žiadala úver na účely podnikania. 24.Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Tým treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania alebo povolania úverovaného dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou zmluvy a Obchodného zákonníka, čiže ťaží veriteľa. 25.V predmetnom konaní veriteľ - žalovaný súdu nepreukázal, že predmetný úver bol poskytnutý žalobkyni na výkon podnikania. Žalobkyňa v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 31.08.2016 uviedla, že peňažné prostriedky využila na hradenie bežných každodenných výdavkov, keďže v čase poskytnutia
úveru bola nezamestnaná a starala sa o chorú príbuznú, ktorá aj neskôr zomrela. Peniaze spotrebovala na hradenie stravy a nákladov za byt. 26.V konaní podľa názoru súdu nebolo preukázané, že v čase podpisu zmluvy žalobkyňa žiadala úver pre účely jej podnikania. V čase uzavretia zmluvy o úvere žalobkyňa mala totiž už pozastavenú podnikateľskú činnosť. Žalovaný ako veriteľ teda nepreukázal túto skutočnosť, ktorá by mala za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou zmluvy a Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky na výkon podnikania mal zistiť, či žalobkyňa úver potrebuje pre účely podnikania, s prihliadnutím na definíciu spotrebiteľa v zákone o spotrebiteľskom úvere ako aj s prihliadnutím na súvis uzavretia zmluvy s výkonom podnikania žiadateľa o úver, s cieľom jednoznačnej identifikácie, či ide o vzťah spadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v zákone o spotrebiteľských úveroch, resp. v Občianskom zákonníku. Je absolútne v najväčšom záujme žalovaného ako poskytovateľa finančných prostriedkov preveriť si riadne požiadavky svojho klienta, ktorému poskytuje finančné prostriedky.
27.Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol poskytol žalobkyni predmetný úver na výkon podnikania, hoci on mal dôkaznú povinnosť v tomto smere, súd považuje predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom. 28.Vzhľadom na to, že žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 23.05.2016 tvrdila, že odplata za poskytnutý úver je úžerou podľa § 39a Obč. zák., súd uvádza, že žalobkyňou v žalobe a jej doplneniach neboli tvrdené žiadne skutočnosti napĺňajúce hypotézu ust. § 39a Obč. zák. okrem tvrdenia, že zmluvu o úvere uzavrela v tiesni a okrem tvrdenia nepomeru medzi poskytnutým úverom a odplatou, pričom tvrdenie, že zmluvu o úvere uzavrela v tiesni, žalobkyňa nepreukázala súdu žiadnym dôkazom. Taktiež neboli tvrdené a ani preukázané žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré predpokladá zákonné ustanovenie § 39a Obč. zák., ktoré by mali za následok prijatie záveru, že zo strany žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere došlo k úžere, hoci ide o sporové konanie, ktoré je ovládané tzv. prejednacou zásadou chápanou tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Preto potom súd nemohol konštatovať, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 07.05.2015 je v zmysle ust. § 39a Obč. zák. neplatný právny úkon. 29.Zmluva o úvere vzhľadom na predchádzajúce zdôvodnenie je platný právny úkon, preto súd ustanovenia zmluvy podrobil súdnej kontrole, či nie sú v rozpore s právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že pokiaľ ide o obsah samotnej úverovej zmluvy, táto neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 žalovaný neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú splatnosť úveru. Ďalej zmluva o úvere neobsahuje povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Úverový produkt sa pri absencii RPMN je pre spotrebiteľa neprehľadný, pričom spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného vymedzenia podmienok, čo podstatne sťažuje jeho postavenie. A nakoniec zmluva o úvere neobsahuje ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky bez toho, aby ju odporca členil tak, ako mu to určuje zákon. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Primárnemu účelu tejto právnej úpravy pritom zodpovedá len taký výklad tohto ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma, počet a termíny splátok" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Pokiaľ teda zmluva o úvere neobsahuje uvedené náležitosti je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 30.Pokiaľ sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, aby ju súd zaviazal na zaplatenie istiny bezúročne v mesačných splátkach určených súdom, súd žalobu v tejto časti zamietol. Je zrejmé, že v danom prípade sa žalobkyňa domáha, aby jej súd ako dlžníčke, teda tomu kto má určitú povinnosť plniť, uložil
povinnosť zaplatiť určitú sumu žalovanému ako veriteľovi, teda tomu kto má právo na plnenie. V tejto časti ide o žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. a/ C.s.p.. Podstatou takejto žaloby je, že jedna strana sa domáha voči druhej strane určitého plnenia. Druhá strana - žalovaný, však od žalobkyne nič nepožaduje, chýba takto základ na to, aby súd mohol rozhodnúť, že žalobkyňa má zaplatiť žalovanému určitú sumu. Ak žalobkyňa je tohto názoru, že niečo má žalovanému plniť, mala tak urobiť v prvom rade dobrovoľne a ak by k tomu nedošlo, môže byť proti nej veriteľom podaná žaloba na plnenie. Žaloba o zaplatenie, ktorou sa žalobkyňa domáha zaviazať samú seba na zaplatenie inému účastníkovi, ktorý toto ani nežaluje, nemá oporu v platnom práve, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Rozhodcovská zmluva
31.Vychádzajúc z ust. § 298 ods. 1 C.s.p. súd aj bez návrhu môže v rozsudku vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. 32.Smernica Rady ( Európskej únie č. 93/13 EHS z 05.04.1993 ) považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom neprimeranosť je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny formulárových zmluvných podmienok. 33.Rozhodcovská zmluva rovnako ako zmluva o úvere bola uzavretá medzi stranami sporu v rovnakom postavení ako pri zmluve o úvere, preto ide tiež o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom. 34.Súd je toho názoru, že v prípade uzavretej rozhodcovskej zmluvy sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo zo žaloby, žalobkyni súčasne s uzavretím zmluvy o úvere bola daná na podpis aj rozhodcovská zmluva, ktorá bola vopred pripravená na predtlačenom formulári. 35.V ďalšom sa súd teda zameral na rozhodcovskú zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli dňa 07.05.2015, keďže na jej základe bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi týkajúci sa uplatnenia si nárokov žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2015 č. XXXXXXXXX. Na prvý pohľad je zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje, do ktorej sa len dopisujú údaje o zmluvných stranách a o zmluve o úvere. Nie je tam žiadny priestor na vyjednávanie. Zmluvná strana - dlžník, v tomto prípade žalobkyňa mala možnosť zmluvu ako takú iba podpísať, meniť nič nemohla. Rozhodcovské konanie by prípadne mohlo byť akceptované len ak by si spotrebiteľ sám vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu na už existujúci spor. V tomto prípade však rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu, ale ešte na samom začiatku zmluvného vzťahu, bez reálnej potreby riešiť vzniknutý spor. 36.Mohlo by sa zdať, že rozhodcovská zmluva výslovne neurčuje ako jediný orgán majúci právomoc riešiť spory z úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským orgánom a príslušným všeobecným súdom SR. Je zrejmé, že takouto formuláciou chcel dodávateľ - žalovaný, ktorý bol samotný tvorca obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah nemala žalobkyňa - spotrebiteľka možnosť ovplyvniť, tak zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú - skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov, ako v rozhodcovskom konaní. Totiž v prípade ak riešenie sporu zo zmluvy iniciuje dodávateľ, čo je podľa názoru súdu pravdepodobné v 99 % sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a dodávateľ podá návrh na Stálom rozhodcovskom súde, spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučne len riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom netreba opomenúť, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, že dodávateľ si všetky návrhy proti dlžníkom z úverových zmlúv uplatňuje len na Stálom rozhodcovskom súde. Súd teda považoval celé dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. 37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný. 38.Žalovaného súd podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu a to v sume 99,50 eur, pretože žalobkyňa bola priamo zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992
Zb.) v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a v konaní ohľadne určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2) Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3)