Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-204-2015.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/204/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávom spore žalobcu : Quantum Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, právne zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 248,95 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne so sumy 248,95 eur od 26.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a jeho právneho predchodcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvou o pripojení a jej dodatkom. Poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca a žalovaný uzatvorili dňa 6.3.2012 v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov pôvodnú zmluvu o pripojení, a v ten istý deň aj Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb - program Fix 16 s lehotou viazanosti 24 mesiacov za čo bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón LG P690 v akciovej cene. Žalovaný bol povinný dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvý krát bol povinný dobiť si ho najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý.
.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoju povinnosť neplnil a nedobíjal kredit zmluvne určeným spôsobom, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 06.03.2012, Dodatok k Zmluve o pripojení Fix, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2014 a faktúru č. 7211689582 zo dňa 08.11.2012, splatnú dňa 25.11.2012, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 16.5.2016 v priebehu konania nevyjadril.
5. Tunajší súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo podľa § 200ea O.s.p. v danej veci o tzv. drobný spor. Oznámenie o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku bolo postupom podľa § 156 ods. 3
O.s.p. zverejnené a oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27.4.2016. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Keďže v predmetnej právnej veci ide vzhľadom na všetky okolnosti o spotrebiteľský spor, teda o spor týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy, a to zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca vystupoval v predmetnej zmluve ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ a keďže súd rovnako ako aj za predchádzajúcej právnej úpravy mal splnené podmienky vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, a to v zmysle § 297 písm. b) CSP, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok tak bol postupom podľa § 219 ods. 1 CSP verejne vyhlásený dňa 6.9.2016.
6. Súd sa oboznámil sa s obsahom žaloby a jej príloh ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 06.03.2012 Zmluvu o pripojení Fix 16 ako aj jej dodatok. Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému program služieb - Fix 16 a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb a riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie. Právny predchodca žalobcu a žalovaný toho istého dňa uzavreli aj Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému mobilný telefón LG P690 v akciovej cene. Podľa uvedeného dodatku k zmluve sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov t.j. od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, bude platiť včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom (bod 1 a 2 predmetného dodatku) a bude včas a riadne pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. Osobitných podmienok. Podľa bodu 3 tohto dodatku v prípade porušenia uvádzaných zmluvných povinností zo strany užívateľa (žalovanej) a následného vypojenia SIM karty zo strany prevádzkovateľa (právneho predchodca žalobcu) je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1 dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur.
.
8. Faktúrou č. 7211689582 zo dňa 08.11.2012, splatnou dňa 25.11.2012 na sumu 248,95 eur vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.
9. Uplatnený nárok navrhovateľ zdôvodňoval tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení tým, že nedobíjal si v zmluve dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, tým vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvnú pokutu. Poukázal na to, že inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, a preto považuje jej dojednanie za absolútne oprávnené. Žiadne ďalšie skutočnosti na zdôvodnenie základu a výšky uplatneného nároku v konaní neuviedol.
10. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
12. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb
14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
15. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Zmluvu o pripojení Fix 16 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
23. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.
24. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. .
Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
25. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, bolo určené, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX, uzavretého medzi spoločnosťou T -Mobile Slovensko, a.s. (teraz Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným dňa 2.4.2007,, v článku 1. bode 4 prvej vety -„V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná neplatná.
26. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo je vo všeobecných obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať .spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
27. Zo skutkových okolností opísaných vyššie, vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ telekomunikačných služieb, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval hore citovanou faktúrou, ktorá bola dohodnutá so žalovaným v dodatku k zmluve o pripojení pred vydaním predmetných rozsudkov, vyhlasujúcich zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute za neprijateľnú a neplatnú.
28. Samotným uzavretím zmluvy teda dodávateľ neporušil povinnosť, stanovenú v citovanom ustanovení § 53a Občianskeho zákonníka. Ak ale zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad zákonného ustanovenia je podľa názoru súdu v súlade s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému umiestneniu medzi ostatnými zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.
29. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu iba zmluvu o pripojení a jej dodatok, tiež faktúru č. 7211689582 zo dňa 08.11.2012, splatnou dňa 25.11.2012, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Žiadnym iným dôkazom však nepreukázal, že či zo strany žalovaného a akým spôsobom došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Tiež nepreukázal akým spôsobom malo byť vykonávané zmluvné dobíjanie kreditu podľa Osobitných podmienok, keď tieto Osobitné podmienky do spisu ani len nepredložil. Porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného žalobca iba konštatoval v podanom návrhu, pričom ani z neho nevyplýva kedy a v akom rozsahu zmluvné povinnosti žalovaný porušil, keď zo samotného návrhu vyplýva, že k porušeniu povinností malo dôjsť nedobíjaním si v zmluve dohodnutého kreditu, v dôsledku čoho bol žalovaný deaktivovaný.
30. Vychádzajúc z tvrdení a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že návrhu nemožno vyhovieť, a to aj z dôvodu nepreukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, a preto súd žalobu zamietol.
31. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ uplatneného nároku.
32. Podľa § 79 ods.1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 <javascript:%20fZzSRInternal('22110',%20'19353927',%20'19353927',%20'3406423', %20'3406423',%20'0')>) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie .štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 <javascript:%20fZzSRInternal('22110', %20'19353936',%20'19353936',%20'3406592',%20'3406593',%20'0')>), nazýva sa žalobou.
33. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
34. Podľa § 217 ods.1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
35. Povinnosťou navrhovateľa vyplývajúcou mu z § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj § 132 CSP je už v žalobe pravdivo opísať rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K žalobe je tiež povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
36. V zmysle § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
37. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. /účinného do 30.6.2016 /súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
38. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia možno zhrnúť, že účastník sporového súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.
39. V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanému vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Žalobca ak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola takáto zmluvná pokuta dojednaná, pričom je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia, potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že došlo k takému porušeniu záväzkového vzťahu žalovaným, ktoré predpokladá zmluva o pripojení a jej dodatok, za ktoré vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu oprávnenie si uplatniť zmluvnú pokutu .a žalovanému vznikla povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.
40. V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby preukázal svoje tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného.
41. Žalobca v uznesení súdu zo dňa 8.3.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 16.3.2016 bol poučený o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
42. V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku. Predložil súdu zmluvu o pripojení a jej dodatok, kde bola zmluvná pokuta dojednaná, ako aj faktúru, kde bola vyúčtovaná, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného na preukázanie oprávnenosti vyúčtovania takejto zmluvnej pokuty. Taktiež nepredložil Osobitné podmienky, podľa ktorých mal žalovaný realizovať dobíjanie kreditu. Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného.
43. Vzhľadom na horeuvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech v konaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi právo na ich náhradu v rozsahu 100 %, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.