Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/56/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. septembra 2016 prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaných

X) F. N.,

nar. X.XX.XXXX v Q., trvale bytom P., Ul. K. XXXX/XX, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

X) J. Q.,

nar. X.X.XXXX v Q., trvale bytom Q., I. XXXX/X, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2015 zo dňa 3. mája 2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaných F. N. a J. Q. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní: 1) F. N. uznaný vinným v bode 1. - 5. z pokračovacieho zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr.zák., čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák.; 2. J. Q. uznaný vinným v bode 4. - 5. z pokračovacieho zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr.zák., čiastočne v štádiu pokusu, pretože: 1. dňa 29.11.2011 v bližšie nezistenom čase po tom ako dostal pokyn prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravil na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), v noci z 29.11.2011 do 30.11.2011 previezli migrantov z blízkosti hraníc Ukrajiny a Slovenskej republiky do blízkosti Bratislavy na benzínovú pumpu AGIP na ceste zo Senca do Pezinku, kde ich obžalovaný F. N. po vzájomnom telefonickom rozhovore s vodičmi F. L., I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013) a M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), prevzal na dohodnutom mieste a na motorovom vozidle Škoda FABIA e.č. P a ich dňa 30.11.2011 nedovolene previezol cez hraničný

prechod Trstená do Varšavy, kde M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), na vopred dohodnutom mieste migrantov prevzal a za prevoz obžalovanému vyplatil odmenu najmenej 1.000,- EUR; 2. dňa 05.12.2011 v bližšie nezistenom čase po tom ako dostal pokyn od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravil na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.) (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), dňa 05.12.2011 previezli migrantov z blízkosti hraníc Ukrajiny a Slovenskej republiky do blízkosti Bratislavy, pred veľkosklad v Senci kde ich obžalovaný F. N. po vzájomnom telefonickom rozhovore s vodičmi F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013) prevzal na dohodnutom mieste a na motorovom vozidle Škoda FABIA e.č. P a ich dňa 30.11.2011 nedovolene previezol cez hraničný prechod Trstená do Varšavy, kde M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), na vopred dohodnutom mieste migrantov prevzal a za prevoz obžalovanému vyplatil odmenu najmenej 1.000,- EUR; 3. dňa 04.04.2012 v bližšie nezistenom čase po tom ako prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), dostal pokyn od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravil na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), v priebehu skorých ranných hodín až do doobedia 04.04.2012 prevážali migrantov z blízkosti hraníc Ukrajina-Slovenská republika po území Slovenskej republiky smerom do Bratislavy, kde v Senci pred Tescom čakal obžalovaný F. N. a malo dôjsť k prevzatiu migrantov avšak k prevzatiu nedošlo, pretože dňa 04.04.2012 o 11:10 hodine bolo vozidlo Seat Toledo, e.č. U ktoré viedol I. Q. (vylúčený na samostatné konanie 04.12.2013), zastavené na diaľnici D1 pri obci Hrádok, okres Nové Mesto nad Váhom v smere do Bratislavy hliadkou mýtnej polície KDI KR PZ Trenčín a následne bola zistená totožnosť migrantov - štyri osoby Vietnamskej štátnej príslušnosti K. B. W., nar. XX.XX.XXXX - muž, W. J. M., nar. XX.XX.XXXX - muž, A. W. U. M., nar. XX.XX.XXXX - žena a A. W. A. M., nar. XX.XX.XXXX - žena a títo boli predvedení príslušníkmi Odboru cudzineckej polície Trenčín za účelom zistenia totožnosti a preverenia pobytu; 4. dňa 14.01.2012 v nočných hodinách dostali pokyn prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013) od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o troch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí majú v nočných hodinách nedovolene prejsť na Slovensko do blízkosti hraničného prechodu Vyšné Nemecké - Užhorod, a na základe predchádzajúcej dohody na motorovom vozidle WV Golf nezisteného evidenčného čísla dňa 15.01.2012 v ranných hodinách spoločne prišli na dohodnuté miesto do blízkosti hraníc Slovenskej republiky - Ukrajina, a tam na základe pokynov M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), čakali na rôznych dohodnutých miestach 1 až 2 dni a hľadali týchto migrantov, a keď migranti pre husté sneženie neprišli, tak bezprostredne pred dokonaním zločinu z dôvodu nepriaznivého počasia upustili od ďalšieho konania a vrátili sa bez migrantov do Bratislavy; 5./ dňa 27.03.2012 v ranných hodinách po tom ako dostali pokyn prostredníctvom tlmočníka W. M. M. (vylúčený na samostatné konanie 23.09.2013), od M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), ktorý mal informáciu o štyroch migrantoch Vietnamskej štátnej príslušnosti, ktorí nedovolene prejdú z Ukrajiny do Slovenskej republiky, sa pripravili na prevzatie migrantov od ukrajinských vodičov F. L. a I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013), ktorí koordinovane s M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), dňa 27.03.2012 v skorých ranných až doobedných hodinách previezli migrantov z blízkosti hraníc Ukrajiny a Slovenskej republiky do blízkosti Bratislavy, kde ich obžalovaní F. N. a J. Q. po vzájomnom telefonickom rozhovore s ukrajinskými vodičmi F. L., I. Q. (obaja vylúčení na samostatné konanie 04.12.2013) dňa 27.03.2012 okolo obeda prevzali na dohodnutom mieste v Senci pri Bratislave pred Billou a obžalovaný J. Q. motorovým vozidlom WV Golf nezisteného evidenčného čísla následne migrantov nedovolene previezol cez štátnu hranicu Slovenská republika - Poľsko cez hraničný prechod Trstená do Varšavy, kde M. M. W., (ďalej M.), (vylúčený na samostatné konanie 14.02.2013), na vopred dohodnutom mieste migrantov prevzal a za prevoz obžalovanému J. Q. vyplatil odmenu najmenej 1.000 Eur a 200 Eur pre W. M. M., ktoré si obv. F. N. ponechal.

Obžalovaný F. N. bol za to odsúdený podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, j/, 38 ods. 2, 3, 39 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 4 roky a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný J. Q. bol za to odsúdený podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, j/, 38 ods. 2, 3, 39 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 4 roky, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátorka a obidvaja obžalovaní, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým, že napádajú len výroky o trestoch.

Prokurátorka zahlásila odvolanie proti výroku o trestoch v neprospech obidvoch obžalovaných. Následne prokurátorka odvolanie podrobne zdôvodnila, pričom namietala najmä to, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obidvom obžalovaným použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. K tomu prokurátorka urobila výklad tohto ustanovenia najmä v tom, že súd by mal pristúpiť k moderácií trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Súd prvého stupňa vo vzťahu k obžalovaným však neuviedol žiadne výnimočné okolnosti, prípadne mimoriadne pomery páchateľov, ktoré by vyznievali v ich prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Priznanie obžalovaných (obžalovaný J. Q. až v konaní pred súdom), vyjadrenie ľútosti nad svojím konaním a vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. nepredstavujú žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. odôvodňovala zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u obidvoch obžalovaných. Tu ide len o poľahčujúce okolnosti. V tejto súvislosti prokurátorka tiež namietala u obidvoch obžalovaných priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. (vedenie riadneho žovota). Poukázala na predchádzajúcu opakovanú súdnu trestnosť obidvoch obžalovaných (obžalovaný N. - 4-krát , obžalovaný Q. - 5-krát), a to aj keď sa na nich hľadí, akoby neboli odsúdení, pričom zároveň poukázala aj na priestupkovú trestnosť obidvoch obžalovaných (obžalovaný N. - XX-krát, obžalovaný Q. - 11-krát). Naviac obžalovaný J. Q. sa priznal až na hlavnom pojednávaní. Napokon prokurátorka poukázala na charakter a závažnosť skutku, najmä v tom, že obžalovaní boli členmi medzinárodnej organizovanej skupiny, ako aj v tom, že v súčasnosti problematika prevádzačstva nelegálnych migrantov predstavuje vážny celospoločenský problém a vysoký stupeň závažnosti pre spoločnosť. Na podporu svojho odvolania prokurátorka na záver poukázala na konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho prijatie súdom nemôže byť dané na úroveň konania o dohode o vine a treste. Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch s tým, aby odvolací súd sám rozhodol postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. tak, že obžalovaným uloží tresty odňatia slobody v trestnej sadzbe podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr.zák. v dolnej polovici so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný F. N. odôvodnil písomne svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca sa podrobne zaoberal najmä aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, pričom poukazoval najmä na možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 39 ods. 3 Tr.zák. podľa ktorého v tomto prípade bolo možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody nie kratší ako 2 roky, a preto bolo možné uložiť trest odňatia slobody, napr. v trvaní 3 rokov. Obhajca navrhol zrušiť výrok o treste u obžalovaného F. N. a trest odňatia slobody mu znížiť.

Obžalovaný J. Q. písomne podrobne odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode odvolania obhajca poukázal na skutkové a právne úvahy súdu prvého stupňa týkajúce sa uloženého trestu obžalovanému J. Q.. Nesprávnosť výroku o treste videl obhajca v jeho neprimeranej prísnosti. Tu súd prvého stupňa nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného. Obhajca poukázal na vyživovacie povinnosti obžalovaného a jeho zdravotný stav (ochorenie bedrových kĺbov, cukrovka). Obžalovaný J. Q. urobil vyhlásenie, svoje konanie oľutoval, pričom na spáchanie skutkov bol zneužitý obžalovaným F. N., keď tento sám nebol schopný prevoz migrantov zrealizovať. Súd prvého stupňa dostatočne tiež nediferencoval trest, keď obžalovaný sa dopustil z piatich čiastkových útokov len dvoch, z toho jedného v štádiu pokusu. Aj vzhľadom k tomu, že trest v tomto prípade nenasleduje bezprostredne po spáchaní trestného činu (výchovná funkcia), je uloženie trestu odňatia slobody na 3 roky s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov primeranejšie. Inak obhajca vyslovil v odvolaní súhlas s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Obhajca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol

o uložení trestu odňatia slobody podľa § 51 Tr.zák. vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné strany (prokurátorka, obhajcovia) na svojich návrhoch vyslovených v odvolaniach. Prokurátorka krajskej prokuratúry zároveň navrhla odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Rovnaký návrh vo vzťahu k odvolaniu prokurátorky predniesli aj obidvaja obhajcovia.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výroky o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal so súhlasom prokurátorky vyhlásenie obidvoch obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

K odvolaniam prokurátorky a obžalovaných proti výrokom o trestoch uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.

1) S niektorými argumentmi prokurátorky sa síce je možné stotožniť. Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu skutočne pod pojmami „okolnosti“ prípadu a „pomery“ páchateľa má na mysli také okolnosti a pomery, ktoré sa bežne nevyskytujú. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom prokurátorky v tom, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu prichádza do úvahy len v dôsledku „výnimočných“ okolností prípadu, prípadne „mimoriadnych“ pomerov páchateľa. Takéto vymedzenie okolností prípadu a pomerov páchateľa obsahovalo pôvodné ustanovenie § 40 Tr.zák. účinného od 1.1.1962. V súčasnosti platné a účinné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu už takéto vymedzenie okolností prípadu ani pomerov páchateľa neobsahuje. Z obsahu znenia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. nepochybne vyplýva: „...že pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom svedčia všetky také okolnosti prípadu alebo zistené pomery páchateľa (prípadne ich kombinácia), ktoré by pre páchateľa znamenali neprimeranú prísnosť trestu, ak by bol uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom...“.

K správnemu odôvodeniu použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom prvého stupňa, senát odvolacieho súdu najmä dodáva, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. pri obzvlášť závažnom zločine, kde dolná hranica trestnej sadzby je 7 rokov, je takou okolnosťou prípadu (obžalovaný sa prakticky vzdáva spravodlivého súdneho procesu - kontradiktórnosti vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k výroku o vine), kedy trest odňatia slobody v minimálnej výmere 7 rokov môže byť neprimerane prísny.

Predmetné vyhlásenie obžalovaných a jeho prijatie súdom preto nemožno považovať za okolnosť bežne sa vyskytujúcu. Pokiaľ aj prokurátorka pritom v odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 4Tdo/66/2013 zo dňa 3.12.2014), z tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by „vyhlásenie“ obžalovaných nemohlo odôvodňovať eventuálne postup podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR len urobilo výklad v pojmoch „vyhlásenie“ (§ 257 Tr.por.) a „dohoda“ (§§ 232, 331 a nasl.) z pohľadu rozhodovania o treste v tom, že tieto dva procesnoprávne inštitúty vzájomne na seba nenadväzujú a neovplyvňujú sa.

Vo vzťahu k použitiu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. (vedenie riadneho života) je taktiež možné čiastočne prisvedčiť prokurátorke tak, že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti možno považovať u obidvoch obžalovaných za „hraničné“, keď nepochybne aj priestupková trestnosť má vplyv na hodnotenie života páchateľa. Na druhej strane najmä priestupky v doprave nemusia inak riadny život páchateľa tak významne „negovať“.

Senát odvolacieho súdu však dospel k záveru, že ani prípadné vypustenie tejto vyššie uvedenej poľahčujúcej okolnosti by v tomto prípade nemalo mimoriadny význam pre použitú trestnú sadzbu, pretože použitím § 38 ods. 3 Tr.zák. došlo len k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1 rok u obidvoch obžalovaných.

Napokon pokiaľ prokurátorka poukazovala na charakter, závažnosť trestnej činnosti, medzinárodnú organizovanú skupinu a nelegálnu migráciu, ako vážny celospoločenský problém, k tomu je potrebné predovšetkým uviesť, že vyššie uvedené okolnosti sú „premietnuté“ už do trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3 Tr.zák. - trest odňatia slobody na 7 rokov až 10 rokov. Ide teda o zločin s veľmi vysokou dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je okrem iných odôvodnená aj okolnosťami, ktoré v odvolaní uviedla prokurátorka.

Tieto okolnosti však ale nemôžu byť na prekážku mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ak súd dôjde k záveru, že sú splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 1 Tr.zák. (pozri vyššie). K tomu je v tomto konkrétnom prípade ale potrebné tiež uviesť, že samotné mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody bolo prakticky urobené tak, že obžalovaným bol uložený trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby vyplývajúcej z §§ 355 ods. 3 Tr.zák., 39 ods. 3 Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

2) Spoločne k odvolaniam obidvoch obžalovaných senát odvolacieho súdu uvádza, že všetky okolnosti uvádzané v odvolaniach, ktoré by mohli svedčiť v prospech obžalovaných z hľadiska konkrétnej výmery trestov odňatia slobody sú prakticky podporne zohľadnené pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Takto bol trest odňatia slobody znížený u obžalovaného F. N. o 2 roky a 6 mesiacov a u obžalovaného J. Q. o 3 roky.

K odvolaniu obžalovaného F. N. z pohľadu dôvodov, ktoré uviedol obhajca, je potrebné uviesť, že síce ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Tr.zák. v tomto prípade umožňovalo uložiť trest odňatia slobody mimoriadne na dva roky. Vychádzajúc z ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. (účel trestu, okolnosti majúce význam pre výmeru trestu) však pre takéto zníženie trestu podmienky splnené neboli. Rovnako z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s názorom obhajcu obžalovaného J. Q. o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženého súdom prvého stupňa. Takáto neprimeraná prísnosť už bola vzatá do úvahy vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý obžalovanému hrozil podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. - minimálne 7 rokov odňatia slobody. Po použití zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. však už o takej neprimeranej prísnosti nemožno hovoriť.

Okolnosti uvádzané obhajcom obžalovaného J. Q. týkajúce sa osoby obžalovaného, ako aj odstupu času medzi spáchaním trestného činu a jeho potrestaním, už boli dostatočne vyjadrené v určení rozsahu zníženia trestu odňatia slobody (o 3 roky).

Čiastočne je možné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že súd prvého stupňa vzhľadom na mieru účasti obidvoch obžalovaných dôsledne nediferencoval výmeru trestov u obidvoch obžalovaných, keď obžalovanému J. Q. uložil trest odňatia slobody len o 6 mesiacov kratší, ako obžalovanému F. N.. Čiastočný nedostatok v rozsahu tejto diferenciácie však sám o sebe nepostačuje pre vyslovenie záveru o neprimeranosti trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému J. Q.. To platí o to viac, keď inak ale určitá diferenciácia urobená bola.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolania obidvoch obžalovaných ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.