Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-38-2016.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: Z. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. H. N. XX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Ľudová 14, Košice, adresa na doručovanie: Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 11. 2015, č. k. 14C/267/2013-163 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi účastníkmi dňa 11. 07. 2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 626,99 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § § 551 ods. 1, 2, 3, § 39, § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 226 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, cit. „Účastníci konania uzatvorili dňa 11.7.2012 úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške mesačnej splátky 87 EUR. Predmetnou dohodou žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy. Zároveň bolo preukázané, že zmluva (rovnako aj dohoda) uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné taktiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Je nesporné, že úver je odplatným právnym úkonom, pričom ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu formou úrokov na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj dohodnutý účel.
4. Úverovou zmluvou zo dňa 11.7.2012 sa žalobkyňa, poskytnutý úver vo výške 500 EUR, zaviazala vrátiť v celkovej výške 870 EUR, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu (p.a.) 88,8 %, keďže žalobkyňa mala úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 87 EUR, pričom priemerná úroková sadzba pri úveroch splatných od 1 do 5 rokov bola v čase uzavretia zmluvy 15,3 % ročne. Ak ide o uvedenú zmluvnú odplatu za poskytnutie úveru, táto zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktorá by bola akceptovateľná z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné ako na úžerné označenie takýchto úrokov.
5. Výška úrokovej sadzby vysoko prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, resp. v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu ich neprimeraná výška je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom, a preto v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je úverová zmluva v časti úrokov neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo26/2011, v zmysle ktorého pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu a v danom prípade ich nie je možné modifikovať.
6. Súd v prejednávanej veci poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
7. Súd už v predchádzajúcom rozsudku konštatoval, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (napr. úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, konečná splatnosť úveru), čo predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom 129/2010 Z.z. v platnom znení a z týchto dôvodov je úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku.
8. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., pričom v prejednávanej veci je potrebné uviesť, že aj keď bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, z výsluchu žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že táto nebola žiadnym spôsobom poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a ani nemala možnosť odmietnuť ju, preto je dohoda neplatná aj z dôvodu rozporu s citovaným ustanovením zákona.
9. Z výsluchu žalobkyne zároveň vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej zároveň absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda, podľa názoru súdu, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným právnym úkonom.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi účastníkmi dňa 11.7.2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne. Takýmto výrokom rozhodnutia bude právne postavenie žalobkyne istejšie, pričom aj zamestnávateľ žalobkyne bude mať jasné, že na základe tejto dohody nemá vykonávať zrážky, aj keď mu bola doručená žiadosť o ich vykonávanie, keďže žalovaný na to nemá právo“.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 3 O. s. p..
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, pričom zmluva sa uzatvorila podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju na skutkovo relevantných právnych vzťahov aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 11. 07. 2012 je neplatná. Zdôraznil, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, žeby žalobca preukázal, žeby nebol o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Dohoda bola uzatvorená písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky sa nevykonávajú vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je toho názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere sa pripočítava prednostne na istinu (zmenkovú sumu), a teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Na základe uvedeného žalovaný má za to, že dojednanie predmetnej dohody je platné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 378 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
16. Vo veci niet akýchkoľvek pochybností a vyplýva to aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 07. 2015, č. k. 3Co/2/2015-129, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 11. 07. 2012 (č. l. 6 spisu), ktorá je zmluvou spotrebiteľskou uzatvoreniu v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Z výpisu z obchodného registra je nepochybné, že predmetom činnosti žalovaného je od 14. 03. 2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V právnom vzťahu so žalobkyňou teda žalovaný vystupoval v pozícií veriteľa a žalobkyňa v pozícií spotrebiteľa.
17. Keďže v danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
18. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
19. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.
20. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 11. 07. 2012 (č. l. 8 spisu) hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
21. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
22. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
23. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
24. Ako vyplýva z obsahu spisu predovšetkým z výpovede žalobkyne v rámci výsluchu pred súdom prvej inštancie, táto poukázala hlavne na to, že pri uzatváraní zmluvy o úvere jej zamestnankyňa žalovaného ukázala iba to, kde všade má podpísať dokumenty, pričom ju vôbec neoboznámila a nevysvetlila jej, čo znamená inštitút zrážok zo mzdy. Taktiež ju neoboznámila s tým, či je možné zmluvu o úvere uzavrieť bez toho, aby bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko zamestnankyňa žalovaného sa tým vôbec nezaoberala, iba vypísala predtlač zmluvy a žiadala žalobkyňu, aby všetko podpísala. Žalobkyňa sa zároveň vyjadrila, že pokiaľ by jej bola zamestnankyňa žalovaného vysvetlila obsah dohody o zrážkach zo mzdy, určite by takýto doklad nepodpísala (výpoveď žalobkyne, č. l. 75 - 76 spisu).
25. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je vyššie uvedené
ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vydaný vo veci 8MCdo 13/2014). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
26. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).