Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1276/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. N. A., D. XXX, proti žalovanému: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, Banská Bystrica, Komenského 14419/18D, o zaplatenie 5.430,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 5C/183/2009 - 147 zo dňa 25. 04. 2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.354,77 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vo výške 3.354,77 Eur, pričom v prevyšujúcej časti nepovažoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú. Vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vo výške 50.000,- Sk, pričom súčasťou tejto zmluvy bolo to, že sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému splatnú sumu zvýšenú o 1 % za každý týždeň omeškania z tejto sumy. V rámci rozhodovania o nároku žalobcu zohľadnil v prospech žalovaného aj tie náklady, ktoré musel vynaložiť za účelom vymáhania svojho dlhu. Dospel tak k sume uvedenej vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Pokiaľ ide o trovy konania, rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., keď mal za to, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia bola dôvodná, avšak bolo potrebné v rámci konania ustáliť výšku tohto bezdôvodného obohatenia, pričom taktiež žalovanému vznikol nárok na ním uplatnené náklady, ku ktorým došlo v dôsledku omeškania so zaplatením dlžnej sumy, ale nie v takom rozsahu, ako si tieto uplatňoval.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Bol toho názoru, že bolo nesporne preukázané, že žalobca mal povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu škody vo výške 50.000,- Sk, pričom vo zvyšku nároku bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nesporne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pričom sa dohodli aj na zmluvnej pokutye vo výške 1 % týždenne z dlžnej sumy odo dňa omeškania až do zaplatenia. Podľa názoru žalovaného súd pri zmluvnej pokute z pôžičky postupoval nesprávne, lebo prepočtom mal za to, že žalovanému vznikol nárok od žalobcu požadovať okrem istiny aj zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 11. 10. 2004 do 25. 06. 2008, čo predstavuje sumu vo výške 3.219,81 Eur. Taktiež podľa jeho názoru pochybil, keď správna výška úrokov z omeškania by mala byť vo výške 554,11 Eur. V časti, v ktorej súd rozhodol o priznaní nákladov v súvislosti s uplatnením pohľadávky vo výške 783,03 Eur, rozhodnutie súdu prvej

inštancie nenapadol, a preto ho považoval za správne. Po uvedenom výpočte mal za to, že v konečnom dôsledku mal žalovaný nárok požadovať od žalobcu okrem istiny vo výške 50.000,- Sk aj príslušenstvo pohľadávky, spolu vo výške 4.553,95 Eur a nie tak, ako mu to priznal súd. Taktiež nesprávne súd potom rozhodol aj o trovách konania, pretože žalobca primárne nesplnil záväzok, na ktorý sa zaviazal, a preto mal postupovať podľa ustanovenia § 143 O. s. p. a žalovanému priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia v celom rozsahu.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Žalovaný sa na pojednávanie pred súd prvej inštancie nedostavoval, pričom mal za to, že napriek tomu súd vykonal dostatočné dokazovanie a zistenie skutkového stavu, ktorý správne vyhodnotil a vec aj správne právne posúdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Odvolací súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, ako nový procesný právny predpis. V ustanovení § 470 ods. 1, 2 sú uvedené prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo a bolo aj rozhodnuté súdom prvej inštancie do 30. 06. 2016. Súd prvej inštancie teda procesne postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p. jednak pri dokazovaní, vydaní rozhodnutia, pričom aj odvolacie konanie bolo začaté za účinnosti tohto právneho predpisu. Aj keď ustanovenie § 470 ods. 1 má aplikabilitu od 01. 07. 2016 tak pri rozhodnutí v danej veci bolo potrebné vychádzať a vziať do úvahy ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré boli platné do 30. 06. 2016, a to v dôsledku právnej istoty uvedenej v článku 2 ods. 1, 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., lebo bolo v legitímnom očakávaní strán sporu, že vec bude posúdená s ohľadom aj na platné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré existovali v čase konania súdu prvej inštancie, vydaného rozhodnutia, ako aj podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Primerane však už v čase rozhodovania musel krajský súd prihliadnuť aj na ustanovenia Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z., ktoré už mali byť použité v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu odvolacím súdom.

7. V danej veci krajský súd vypracoval výzvu na vyjadrenie podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. k právnemu posúdeniu dokladu označeného ako Zmluva o pôžičke zo dňa 24. 09. 2004. V tejto súvislosti v otázke iného možného právneho posúdenia uvedeného dokladu označeného ako Zmluva o pôžičke, ako aj tam uvedeného sankčného úroku za nezaplatenie dlhu z uvedenej Zmluvy o pôžičke, požiadal krajský súd o stanovisko tak žalobcu, ako aj žalovaného. Žalovanému bol uvedený prípis doručený dňa 09. 06. 2016, pričom na možnú zmenu právneho posúdenia tento nereagoval.

8. Vyjadril sa len žalobca, ktorý poukázal na to, že aj keď v trestnom konaní bol predložený doklad označený ako Zmluva o pôžičke zo dňa 24. 09. 2004, tak mu nebola poskytnutá žiadna finančná hotovosť vo výške 50.000,- Sk, k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov v danom prípade vôbec nikdy nedošlo. Od žalobcu prevzal veci v hodnote vo výške 50.000,- Sk.

9. V trestnom spise 2T/168/2007 Okresného súdu Brezno je založený doklad označený ako Zmluva o pôžičke zo dňa 24. 09. 2004, z ktorého vyplýva, že dole podpísaný W. C. si mal od W. K. zapožičať sumu 50.000,- Sk s tým, že sa ich zaviazal zaplatiť do 10. 10 2004 a pri nedodržaní termínu je navŕšená uvedená splatná suma o 1 % za každý týždeň omeškania splatenia dlžnej sumy.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď žalovaného z č. l. 40 vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1021/OSV-BR-2006, z ktorej vyplýva, že žalobca mal na dodávkovom automobile už naložené veci, ktoré chcel odkúpiť od žalovaného, avšak nemal potrebné finančné prostriedky. Uzavreli preto doklad, zmluvu o pôžičke, kde sa dohodli, že nebudú do tohto dokladu rozpisovať všetky veci,

ktoré si menovaný, teda žalobca, od žalovaného bral, ale že sa tam napíše len dohodnutá výška sumy za tieto veci. Z výpovede žalovaného teda nevyplýva, že by došlo k nejakej pôžičke peňazí, ale práve tento doklad mal byť potvrdením o tom, že žalobca od žalovaného prevzal veci v hodnote 50.000,- Sk.

11. Pôžička peňazí, ako reálna zmluva, predpokladá odovzdanie aj finančných prostriedkov. Ako vyplýva aj z výpovede žalovaného, k tomuto nedošlo a toto potvrdil aj samotný žalobca. Ak teda nedošlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov vo forme pôžičky peňazí, teda nevznikol základný právny vzťah, tak potom bol spochybnený aj základ ohľadne zmluvnej pokuty, ktorá mala byť dohodnutá práve za nesplatenie pôžičky finančných prostriedkov. Doklad zo dňa 24. 09. 2004 tak nesporne predstavoval doklad o tom, že žalobca prevzal od žalovaného veci v celkovej hodnote 50.000,- Sk, za ktoré na mieste samom nezaplatil, pričom plnenie poskytol až neskôr na základe súdneho konania.

12. Ak potom žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu 213.606,- Sk poštovou poukážkou zo dňa 25. 06. 2008, tak ako je to zachytené v spise Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/265/06 na č. l. 53 spisu a v dôsledku toho W. K. vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené, tak táto okolnosť potvrdzuje, že zaplatil žalovanému viac, ako prevzal veci v celkovej hodnote 50.000,- Sk.

13. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca požadoval od žalovaného vrátenie celkom sumy 5.430,71 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Krajský súd nespochybňuje, že žalovaný mal s uplatňovaním svojho nároku proti žalobcovi náklady, ktoré mu aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil. Pokiaľ však uplatňoval v podanom odvolaní zmluvnú pokutu vo väčšom rozsahu, ako mu túto priznal súd prvej inštancie, tak jeho odvolanie krajský súd nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov za dôvodné, pretože predmetná sankcia mala byť za nesplnenie zmluvy o pôžičke, teda za požičanie finančných prostriedkov, ktoré však nikdy nebolo uskutočnené, pretože doklad označený ako Zmluva o pôžičke, vlastne aj podľa vyjadrenia samotného žalovaného, predstavoval len doklad o tom, v akej sume si žalobca od žalovaného prevzal veci, pričom strany sa dohodli tak, že rozpis týchto vecí do uvedenej zmluvy nebudú dávať.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa však žalobca neodvolal. Preto pokiaľ aj súd prvej inštancie priznal žalovanému za určitú dobu zmluvnú pokutu za nesplnenie tohto záväzku a všetky náklady a sumy odpočítal od nároku uplatňovaného žalobcom, tak vzhľadom na to, že žalobca odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodal, nemohol túto okolnosť už krajský súd zohľadniť v prospech žalobcu, ovšem uvedená okolnosť mala právny význam v tej časti odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo väčšom rozsahu a potom aj vo väčšom rozsahu úrok z omeškania, ako bolo zohľadnené súdom.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku vo výroku za vecne správne, aj keď z iných právnych dôvodov.

16. Odvolanie žalovaného nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

17. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. V súlade s § 262 ods. 1 a v spojení s § 255 ods. 1 priznal krajský súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov, ak budú uplatnené, rozhodne podľa § 261 ods. 1 súd prvej inštancie.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .