Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/48/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v I. rade: X. B., nar. XX.X.F., bytom M. XX, F. XX O., štátna občianka SR, v II. rade: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 5 418,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu voči žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade z a m i e t a.

II. Súd žalovaným v I. rade a v II. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresom súde Skalica dňa 21.10.2014 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v I. a II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 418,99 eur, úrok z omeškania v sume 265,12 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 418,99 eur od 25.2.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a žalobcom bola pohľadávka voči žalovaným v I. a II. rade postúpená na žalobcu. Pôvodný veriteľ a žalovaní v I. a II. rade uzatvorili dňa 2.8.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej bol žalovaným v I. a II. rade poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania, splácania a podmienkami pri neplnení zmluvy s tým, že zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 8 989,78 eur, ktorá pozostávala z istiny 7 584,05 eur, úroku 1 272,15 eur, z úroku z omeškania 130,59 eur a ostatného príslušenstva 2,99 eur. Sumu 2,99 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a úrok z omeškania 130,59 si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovaným v I. a II. rade úver vo výške 6 638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 95,07 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.7.2015 v počte 57 a celkovej výške 5 418,99 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.3.2013 do 20.7.2015 sa stali splatnými dňa 24.2.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné splátky si v konaní neuplatnil, žalobca si tak uplatnil splátky splatné od 20.11.2010. Zo splatných splátok úveru si žalobca vyčíslil úrok z omeškania spolu v sume 265,12 eur vyčíslený z 28 splátok, každej v sume 95,07 eur vo výške 8,75 % ročne a to vždy od 21. dňa v mesiaci počnúc dňom 21.11.2010-21.5.2013 a pri každej z týchto splátok vždy do 24.2.2013. Ďalej požadoval úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 418,99 eur od 25.2.2013 do zaplatenia. Ako dôkazy predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.8.2005, Všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 s prílohou č. 1, pokus o zmier zo dňa 29.9.2014 a prehľad pohybov na účte. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.3.2015 doplnil žalobu tak, že pôvodný veriteľ

na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.8.2005 poskytol žalovaným v I. a II. rade úver vo výške 6 638,78 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 11,10 % ročne. Žalovaní v I. a II. rade sa zaviazali uhradiť úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 95,07 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.9.2005 a s konečnou splatnosťou dňa 20.7.2015. Žalovaní v I. a II. rade z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 4 737,65 eur, z ich úhrad bola na istinu započítaná suma 4 123,52 eur, na úrok z omeškania bola započítaná suma 481,35 eur a na poplatky suma 132,78 eur. Poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky boli vyčíslené v celkovej výške 257,59 eur a zmluvné úroky vo výške 4 811,20 eur. Istina predstavuje súčet položiek bezhotovostné čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou mínus úhrady žalovaných v I. a II. rade započítané na istinu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným v I. a II. rade zasielané dňa 5.2.2013. Mimoriadna splatnosť následne nastala dňa 24.2.2013 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná v I. rade sa k žalobe vyjadrila tak, že žalovanú pohľadávku nesplácala pravidelne, v neskoršom období sa s veriteľom dohodla na splátkovom kalendári na základe ktorého uvedenú pohľadávku pravidelne uhrádzala. Pre prípad, že by súd rozhodol o jej povinnosti uhrádzať pohľadávku, žiadala povoliť splácať dlh v splátkach.

3. Žalovaný v II. rade sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v I. rade, zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 5.2.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012, pokusom o zmier, podaním žalobcu zo dňa 5.3.2015 a zo dňa 2.9.2016, prehľadom pohybov na účte, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalovaná v I. rade pri výsluchu uviedla, že zmluvu o splátkovom úvere s pôvodným veriteľom v roku 2005 uzatvorila súčasne so svojim manželom ako dlžníkom. Úver splácali, niektoré splátky jej boli zrážané zo mzdy. Oznámenie o postúpení pohľadávky prevzala, rovnako dostala aj splátkový kalendár, na ktorom sa so žalobcom dohodli najskôr telefonicky a potom písomne. Úver naďalej splácala. Prevzala aj výzvu k uhradeniu celého dlhu, následne sa opäť so žalobcom dohodla na splátkach. Na každú výzvu a oznámenie zo strany žalobcu reagovala. Úver prestala splácať približne pred tromi mesiacmi. Iný úver v takomto rozsahu im nebol poskytnutý. Žalovaná v I. rade predložila súdu k nahliadnutiu poštové poukážky, z ktorých súd zistil, že dňa 19.2.2016 uhradila žalobcovi sumu 50,- eur, dňa 20.4.2016 sumu 50,- eur, 20.5.2015, 20.4.2015 a 26.1.2015 taktiež sumu 50,- eur. Rozporovala výšku žalovanej pohľadávky z dôvodu, že zhruba pred 4 rokmi jej pracovníčka pôvodného veriteľa uviedla, že dlžná suma je ešte približne 2.000,- eur.

7. Dňa 2.8.2005 uzatvorili žalovaní v I. a II. rade ako dlžníci s pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6 638,78 eur ako spotrebný úver- bez účelu s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 11,10 % ročne v deň podpisu zmluvy. V zmluve bol uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 132,78 eur, poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur mesačne, výška splátky 95,07 eur mesačne k 20 dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2005 a konečná splatnosť 20.7.2015. V článku IV. zmluvy bola uvedená RPMN vo výške 5,59 %.

8. Zo Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s. účinných od 1.8.2002 v znení dodatku č. 3 od 1.9.2004 súd zistil, že v zmysle bodu 7.6.1 ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta pod písm. a) až q), medzi tým aj pre prípad, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov alebo poplatkov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané žalovanými v I. a II. rade.

9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom,

ktorým je žalobca, súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok, vrátane jej príslušenstva, uvedených a špecifikovaných v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Dlžníkmi sú osoby, s ktorými postupca uzatvoril zmluvu o úvere a ktorí sú označení v úverovej zmluve ako dlžníci. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok sa jednalo o pohľadávku vo výške 8 989,78 eur s príslušenstvom na podklade zmluvy č. 252600387.

10. Podaním zo dňa 18.12.2012 pôvodný veriteľ oznamoval žalovanej v I. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu. Doručenka súdu predložená nebola.

11. Z podania žalobcu označeného ako ,,výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 5.2.2013 súd zistil, že žalobca oznámil žalobcovi mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 5.2.2013 a súčasne vyzval žalovanú v I. rade na okamžité uhradenie dlžnej sumy 9 187,49 eur najneskôr do 20.2.2013. Doručenka súdu predložená nebola.

12. Z podania žalobcu zo dňa 29.9.2014 označeného ako ,, pokus o zmier“ súd zistil, že žalovaní v I. a II. rade bol vyzvaní na zaplatenie celého záväzku vo výške 11 574,75 eur žalobcovi, a to najneskôr do 2.10.2014. Doručenky súdu predložené neboli.

13. Podľa výpisu z účtu žalovaných v I. a II. rade za obdobie od 2.8.2005 do 31.7.2011 súd zistil, že žalovaní v I. a II. rade začali úver vo výške 6 638,78 eur čerpať dňa 2.8.2005. Z výpisu je zrejmé, že popri istine úveru, sa táto zvýšila o sumy účtovaných poplatkov, úrokov z omeškania a vyúčtovaných úrokov. Spôsob ich napočítavania preukazuje predmetný výpis z účtu. Žalovaným v I. a II. rade bol najskôr účtovaný poplatok za vedenie účtu vo výške 1,66 eur mesačne, potom od 31.7.2006 vo výške 1,99 eur mesačne a od 31.10.2010 vo výške 2,99 eur mesačne.

14. Žalobca v podaní zo dňa 2.9.2016 sa vyjadroval ku svojej aktívnej vecnej legitimácii tak, že poukázal na oznámenie postupcu žalovaným v I. a II. rade o postúpení pohľadávky, pričom podľa neho by mal súd z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, pričom dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, uvedeného by sa mohol dlžník domáhať len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa žalobcu je relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho založená aj aktívn legitimácia žalobcu, z oznámenia treba vychádzať a prejudiciálne neskúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože z uvedeného ust. nevyplýva, že by podmieňovalo platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky a teda doručenie písomnej výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Cit. ustanovenie sa vzťahuje na ochranu bankového tajomstva, čiže aby pri postupovaní pohľadávok neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Vzhľadom ku skutočnosti, že omeškanie žalovaných v I. a II. rade trvalo viac ako rok sa domnieval, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda by neporušil bankové tajomstvo aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným v I. a II. rade nezasielal.

15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

22. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

23. Podľa § 2 písm. a ) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie po a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, po b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetom konania bola suma 5 418,99 eur, úrok z omeškania v sume 265,12 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 418,99 eur od 25.2.2013 do zaplatenia a trovy konania. V spore nebolo sporné, že pohľadávka voči žalovanému vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.8.2005, ani to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba, v danom spore dvaja spotrebitelia, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V spore bolo sporné, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia. Žalobca sa v spore po žalovaných v I. a II. rade domáhal splnenia záväzku titulom zmluvy o úvere tvrdiac, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. F./XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX novým veriteľom žalovaných v I. a II. rade. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaných v I. a II. rade, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosť, si túto svoju povinnosť aj splnil. Zákon v cit. ustanovení uložil postupcovi - banke pred postúpením pohľadávky vzniknutej z jeho bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na splnenie - úhradu pohľadávky písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa s tvrdením žalobcu o tom, že by súd nemal skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vzhľadom k tomu, že pôvodný veriteľ zasielal žalovaným oznámenie o postúpení pohľadávky nestotožnil, pretože súd má na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliadať aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Rovnaký názor je vyjadrení aj v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/110/2016 zo dňa 16.5.2016.

27. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, konkrétne uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalovaní v I. a II. rade sa dostali do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež z výpisu z účtu žalovaných v I. a II. rade je zrejmé, že žalovaní v I. a II. rade neplnili splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na ich strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkom, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach pôvodného veriteľa v bode 7.6.1 ako prípady porušenia zmluvy, kedy banka je oprávnená ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere alebo vo VOP, tiež ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo aj poplatkov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti, banka je oprávnená zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť. Tvrdenia žalobcu o tom, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách neukladal povinnosť pôvodnému veriteľovi vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pred postúpením pohľadávky žalobcovi sú irelevantné vzhľadom k Dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu, ktorá hovorí o tom, že cit. ust. „upravuje

možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

28. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným v I. a II. rade naňho postúpená, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Súd mal v spore listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný veriteľ - banka si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a to písomne vyzvať žalovaných v I. a II. rade k úhrade dlhu, resp. pohľadávku zosplatniť a bez tohto postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v I. a II. rade zo zmluvy o úvere. Možno síce považovať za preukázanú požiadavku 90- dňového omeškania žalovaných v I. a II. rade, nebolo však preukázané, že by boli žalovaní v I. a II. rade pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa písomne vyzvaní na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Splatnosť úveru vyhlásil následne až žalobca jednostranným úkonom smerujúcim k zosplatneniu úveru - oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 5.2.2013. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovaným v I. a II. rade bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani to, že postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovaným v I. a II. rade uplatňovať pred súdom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu zamietol.

29. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 C.s.p. a žalovaným v I. a II. rade nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že títo boli síce v spore plne úspešní, teda vznikol im nárok na trovy konania, avšak zo spisu vyplýva, že žiadne trovy konania im nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).