Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-1-2016.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. D., R.. XX.XX.XXXX O. N. D., R.. XX.XX.XXXX, D. B. K., zast. Kolíznym opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti matky: K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXX O. V.: U. D., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XXXX, Č. Q. o návrhu matky detí na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd maloleté deti U. D., R.. XX.XX.XXXX O. N. D.U., R.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky detí, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec detí U. D.U., R.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na každé z maloletých detí výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, s účinnosťou od 13.01.2016, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky detí.
III. Zročné výživné za obdobie od 13.01.2016 do 31.08.2016 vo výške 313,08 Eur je otec detí p o v i n n ý zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky detí.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 13.01.2016 sa matka domáhala, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec detí bol zaviazaný platením výživného v minimálnej zákonnej výške na každé z detí od podania návrhu. Kolízny opatrovník detí a otec detí s návrhom súhlasili.
2. Riadne a včas predvolaný otec maloletých detí sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca maloletých detí.
3. Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných dôkazov - rodných listov detí, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.08.2016, odpovedí na lustrácie rodičov detí v registri priestupkov, v Sociálnej poisťovni a v katastri nehnuteľností, správy obce Lubeník zo dňa 06.05.2016, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 03.05.2016, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 05.05.2016 a 09.08.2016, potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 12.05.2016, oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec detí žije dlhodobo v Českej republike.
5. Podľa správy kolízneho opatrovníka matka s maloletými deťmi býva u svojej matky, ktorá má v prenájme dvojizbový byt. Matka detí má ešte jedno dieťa, plnoletú N., ktorá žije v Č. W., kde si hľadá prácu. Byt je kompletne zariadený, matka s deťmi obýva jednu izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená potrebám maloletých detí. Elektrina a voda sú v domácnosti zavedené, hygiena je na požadovanej úrovni. Vykonaným šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti.
6. Z listinných dôkazov súd zistil, že matka detí je nezamestnaná, je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavky na deti vo výške 70,56 €, iné dávky nepoberá. Nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Neboli zistené žiadne priestupky matky detí, podľa správy obce jej správanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku.
7. Otec detí nie je v Slovenskej republike zamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá žiadne dávky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ani zo Sociálnej poisťovne, nevlastní nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo. Neboli zistené žiadne priestupky otca detí, podľa správy obce sa dlhodobo nezdržiava v obci, jeho správanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku.
8. Matka detí na pojednávaní uviedla, že s otcom detí nežijú spolu od roku 2014, vtedy otec detí odišiel do Čiech za prácou. Našiel si tam priateľku, s ktorou žije. S otcom detí predtým nebola v kontakte, komunikovať spolu začali opäť až po podaní návrhu na súd. Otec detí s jej návrhom súhlasil, uviedol, že je nezamestnaný. Po podaní návrhu uhradil otec detí výživné na deti vo výške 100,- €. Ona vykonáva dobrovoľnícku činnosť a poberá prídavky na deti, spolu jej príjem je 270,- €. Maloleté deti majú bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou a krúžkami, vážnejšie zdravotné problémy nemajú.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že u matky detí boli vykonané šetrenia a bolo zistené, že má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Preto žiadajú, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na zistenia ohľadne pomerov otca detí súhlasia s navrhovanou výškou výživného v minimálnej zákonnej výške na obe deti.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 65 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
12. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Rodičia maloletej v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka fakticky vykonáva potrebnú starostlivosť o maloleté deti a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením detí do osobnej starostlivosti súhlasil i otec detí a kolízny opatrovník. Takáto úprava starostlivosti o maloleté deti je v záujme maloletých detí.
15. Vzhľadom na uvedené súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
16. V súlade s ustanovením § 65 zákona o rodine súd upravoval vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletých detí a prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, ako aj na skutočnosť, že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o deti. Vykonaným dokazovaním nebol zistený žiaden zamestnávateľ ani žiaden príjem otca maloletých detí, preto má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca detí platiť výživné len v minimálnej zákonnej výške.
17. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca dieťaťa platiť na každé z maloletých detí výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne.
18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine možno výživné priznať odo dňa začatia súdneho konania, výživné na maloleté deti aj spätne 3 roky, ale len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka detí žiadala určiť výživné v súlade s uvedeným od podania návrhu, preto súd uložil otcovi detí povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od podania návrhu. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 13.01.2016, preto súd upravoval zročné výživné za obdobie od 13.01.2016 do 31.08.2016. Minimálne výživné na obe deti za uvedené obdobie predstavuje sumu 413,08 €. Na základe vyjadrenia matky detí bolo zistené, že otec od podania návrhu uhradil na výživné sumu 100,- €, preto zročné výživné za vyššie uvedené obdobie je 313,08 €. Túto sumu je otec detí povinný uhradiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky detí.
19. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej len Civilný mimosporový poriadok) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.