Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-14-2016.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. U., W.. XX.XX.XXXX a maloletú X. U., W.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov: matka - Y.. Y. U., W.. XX.XX.XXXX, Š., Č. Y., Q. XXX/X, zastúpená advokátskou kanceláriou: AS Legal, s. r. o., Bratislava, Hlučínska 1/11 a otec - C. U., W.. XX.XX.XXXX, F., K. XX, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 29.03.2016 sa otec domáhal zníženia výživného voči maloletým deťom na sumu po 100 eur mesačne od apríla 2016. Návrh odôvodnil tým, že naposledy mu bola výška výživného upravená v konaní o rozvod manželstva na sumu po 200 eur mesačne. Jeho príjem sa však znížil, spláca hypotekárny aj spotrebný úver a nemá toľko finančných prostriedkov, aby platil stanovené výživné. K návrhu pripojil potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2015. Ďalším podaním (zo dňa 24.05.2016) návrh tým, že podľa dohody s matkou maloletých detí mal platiť určené výživné, ale spoločné pohľadávky (zrejme záväzky) budú znášať (rodičia) v polovici. Platby z účtu otca, na ktorý mala matka hradiť polovicu splátok predstavovali v roku 2015: hypotéky 470,86 eur, spotrebný úver 284,86 eur, úver od ŠFRB 90,55 eur, lízing vozidla 313,17 eur, poistenie detí spolu 63,65 eur a platby na výdavkoch za služby spojené s bývaním a poistenie domu od 132,31 eur do 539,94 eur. Matka však prestala riadne splácať splátky, podľa vyčíslenia otcom platí v rozsahu okolo 25 percent z týchto záväzkov. Od júna 2015 si platí otec podnájom 200 eur mesačne. V roku 2016 do apríla boli splátky celkom v rozmedzí od 1.303,94 eur do 1.348,94 eur, matka z nich uhradila v jednom prípade 317,14 eur, v ostatných 304 eur. K podaniu pripojil vlastné počítačom zostavené tabuľky o svojich príjmoch a výdavkoch a daňové priznania za roky 2014 a 2015.
(2) K návrhu otca sa vyjadrila matka cestou advokátky písomným podaním z 16.06.2016 tým, že s návrhom nesúhlasí, poukázala na to, že otec okrem určeného výživného poskytuje priamo deťom minimálne sumu 60 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bol stav daňového priznania u otca taký istý. Otec podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti, prevádzkuje dve benzínové pumpy, venuje sa stavbárskej činnosti a vykonáva prácu asistenta trénera v hokejovom klube. Nemajú vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - rodinný dom, vozidlo Peugeot 3008, hypotekárny úver (ktorý splácajú rovnakou mierou, rovnako ako náklady spojené s domom a poistky pre deti). Od času poslednej úpravy výživného vzrástli náklady na deti, najmä v prípade maloletého Dominika, ktorý sa venuje hokeju, s ktorým športom sú spojené vyššie náklady na športové oblečenia a nároky na stravu, maloletá X. podrástla a zmenili sa jej záujmy. K podaniu pripojila zárobkový výkaz a výpisy zo svojho bankového účtu.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/90/2014-60 zo dňa 17.02.2015 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode boli dohodou rodičov obe deti zverené do starostlivosti matke, na výške výživného sa rodičia dohodli tak, že otec bude platiť 200 eur mesačne na každé dieťa. V tom čase mali deti necelých 13 a 8 rokov, chodili do 6. a 2. triedy ZŠ. V čase predmetnej úpravy matka vykázala príjem zo zamestnania (od novembra 2013 do októbra 2014) v priemere 551,73 eur mesačne, s deťmi bývala u svojich rodičov. Otec vykázal príjem z podnikania daňovým priznaním za rok 2013, podľa ktorého mal príjem 552,47 eur v priemere mesačne (príjmy mínus výdavky mínus daň na úhradu/12 mesiacov). Rodičia vlastnili spolu rodinný dom v Mliečne, nadobudnutý hypotekárnym úverom, platili lízing na vozidlo. Výdavky na deti a ich odôvodnené potreby v konaní neboli riešené.
(5) Matka vypovedala, že pracuje naďalej u toho istého zamestnávateľa, príjem má približne rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného (podľa zárobkových výkazov však mala za obdobie od augusta 2015 do júla 2016 príjem v priemere 727,13 eur mesačne), iný príjem nemá, poberá prídavky na dve deti. Zvýšené výdavky na deti má v rovnakom objeme ako v čase poslednej úpravy výživného, ich odôvodnené potreby sa zvýšili v súvislosti s ich vývojom a rastom. V čase poslednej úpravy bola ďalej evidovaná ako zamestnanec obchodnej spoločnosti otca (Vergel, s. r. o.), prácu však nevykonávala a príjem mala vykazovaný 550 eur netto mesačne. Vlastný majetok nemá, len spoločný s otcom maloletých detí. Cestou svojej advokátky poukázala na to, že otec maloletých detí vo svojich vlastných tabuľkách vykazuje príjem za prvé 4 mesiace tohto roka vo výške 2.000 eur mesačne a matka má príjem len zo zamestnania a podľa predloženého výpisu z jej bankového účtu spotrebúva finančné prostriedky výlučne na domácnosť a deti.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je síce konateľom obchodnej spoločnosti, bez garantovaného príjmu, prevádzkujúcej benzínové pumpy, zamestnáva 6 osôb (v čase poslednej úpravy výživného zamestnával 8 ľudí), ich prevádzkovanie sa odrazilo v daňovom priznaní za roky 2015 a 2016 (?). Je činný v hokejovom klube, v ktorom pôsobí aj jeho syn, je trénerom, zatiaľ pracoval bez nároku na odmenu a bez písomnej zmluvy, túto uzavrel od júna 2016 na odmenu 200 eur brutto mesačne. Je tiež pravdou, že vykázal príjem 2.000 eur mesačne, ale ide o príjem brutto. K majetkovým pomerom uviedol, že má iba spoločný majetok s matkou maloletých detí - rodinný dom, vozidlo Peugeot 3008, pričom náklady na vozidlo leasingové splátky znáša výlučne sám, okrem toho majú spoločné záväzky, ktoré tiež v poslednom čase znáša výlučne sám. Podľa predloženého daňového priznania za rok 2015 vykázal otec príjem netto 708,31 eur v priemere mesačne.
(7) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(9)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(10) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(11) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. (12) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
(13) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
(14) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k tvrdenej zásadnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky určenej vyživovacej povinnosti, pričom otec v podnikaní vykazuje vyšší príjem, než v čase poslednej úpravy výživného. Čo sa týka splátok na spoločných záväzkoch rodičov, k tomu súd uvádza, že tieto je potrebné riešiť vyporiadaním spoločného majetku, v tomto smere iniciatívu môže prevziať hociktorý z rodičov a nečakať na podnet druhej strany. Na strane maloletých detí, ktoré sú o 1,5 roka staršie (vo veku 14 a 9 rokov), došlo k zmene spôsobenej telesným a duševným vývojom, s prihliadnutím na ich vek, duševný aj fyzický vývoj majú vyššie nároky na už aj základných odôvodnených potrebách, pričom syn sa venuje aj mimoškolským (športovým) aktivitám, ktoré je potrebné podporovať, nakoľko sú prospešné pre jeho vývoj a budúcnosť, a znížením výživného otcovi (s prihliadnutím na výživné zo strany matky, ktorá v súčasnosti už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť výlučne osobnou starostlivosťou) by tak neboli kryté odôvodnené potreby ani jedného z maloletých detí. Na základe uvedeného súd návrh zamietol.
(15) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)