Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-247-2016.pdf
PDF · 111.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/247/2016
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. F.Á., A.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: N. F., A.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, X. a otca: Y. F., A.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:
„Mal. A. F., A.. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu mal. Nelly mesačne sumou vo výške 80,- eur k rukám matky vždy do 30. dňa v mesiaci vopred.“
II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Súd poučuje matku a otca, že si na Okresnom súde Piešťany môžu podať návrh na začatie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. F., A.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia v nadväznosti na rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v prípade, že k rozvodu manželstva nedôjde, zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.08.2016 sa matka mal. A. F., A.. XX.XX.XXXX domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí, na účet matky označený v návrhu a súčasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend od piatka 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. Matka v návrhu poukázala na skutočnosť, že maloletá pochádza z manželstva uzatvoreného dňa 05.04.2008, ktoré však toho času neplní spoločenskú funkciu, keď vzťahy medzi manželmi sú natrvalo rozvrátené z dôvodu, že niekoľko rokov dochádza k narušeniu v komunikácii, nezhodám v podstatných otázkach fungovania rodiny a v otázkach výchovy maloletej, ako aj čoraz častejšiemu požívaniu alkoholických nápojov u otca maloletej. S poukazom na uvedené matka uviedla, že je rozhodnutá podať návrh na rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Ako matka v návrhu ďalej uviedla, s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2015, kedy sa aj s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do Sokoloviec na adresu Školská 228/23, kde sa aj toho času zdržiavajú a kde aj maloletá navštevuje základnú školu; v domácnosti žijú spoločne so starými rodičmi maloletej, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o maloletú. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa otec s maloletou stretával priebežne podľa dohody, taktiež podľa situácie a potreby prispieval na výživu maloletej. Postupom času však otec prestáva dodržiavať dohodnutý čas, kedy má maloletú priviesť späť k matke, keď mešká, nezdvíha telefón, nereaguje, čo v matke vyvoláva obavu o maloletú. Rovnako otec prestáva prispievať na maloletú, čo vedie k ďalším konfliktom medzi rodičmi, ktoré nevplývajú pozitívne na maloletú. Matka v ďalšom uviedla, že v čase, kedy je otec v práci, necháva maloletú so starou matkou, pričom maloletá volá svojej matke, že sa jej stará mama nevenuje a chce ísť domov. Matka dôvodila, že nedodržiavanie času návratu maloletej narušuje harmonogram maloletej, nakoľko ide o školopovinné dieťa, ktoré má mať určitý režim, predovšetkým, aby si plnilo svoje školské povinnosti. V návrhu ďalej konštatovala, že vzťah maloletej k obom rodičom ja nateraz relatívne dobrý, existuje však obava, že v prípade, ak práva a povinnosti k maloletej nebudú aspoň dočasne riadne upravené, bude to viesť k ďalším intenzívnejším a častejším konfliktom medzi rodičmi, čo sa bude nepriamo prenášať na maloletú, pričom hrozí, že by táto situácia mohla viesť k narušeniu doterajšieho vzťahu maloletej k rodičom a ostatným členom rodiny, ako aj k zhoršeniu jej psychického stavu a vývinu a tým následne aj k zhoršeniu sústredenia a plnenia si svojich školských povinností. V súvislosti so zlou komunikáciou medzi matkou a otcom ohľadom základných otázok výchovy a starostlivosti o maloletú matka poukázala príkladmo na tú skutočnosť, že po odchode zo spoločnej domácnosti matka otca zrušila trvalý pobyt jej, ako i maloletej, pričom o tejto okolnosti ju nikto neinformoval, dozvedela sa to až dňa 10.08.2016 na Obecnom úrade v Ratnovciach. Na základe uvedených skutočností má matka za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
2. Dňa 25.08.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie otca k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec vo svojom podaní uviedol, že spočiatku bol manželský vzťah rodičov maloletej bezproblémový, čo sa však zmenilo v dôsledku opakovanej nevery zo strany matky, pričom po priznaní ďalšej nevery sa matka aj s maloletou po vianočných sviatkoch v decembri 2015 odsťahovala zo spoločnej domácnosti; tvrdenia matky o častejšom požívaní alkoholu otec označil za nepravdivé. Uviedol, že nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku, preto dňa 31.05.2016 podal na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 13P/177/2016. Otec s návrhom matky nesúhlasí . Uviedol, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti dobrovoľne prispieval na výživu maloletej mesačne po 100,- až 120,- eur (ktorú skutočnosť dokladoval predložením výpisu z účtu) s výnimkou mesiacov marec a júl 2016, kedy zohľadnil, že maloletá v porovnateľnej miere trávila čas ako s matkou, tak s otcom a zohľadnil tiež potrebu financovania rekonštrukcie detskej izby maloletej v júli 2016 v hodnote približne 800,- eur. Od augusta otec prispieva na výživu maloletej sumou 80,- eur, čo zabezpečil zriadením trvalého príkazu v banke. K priebehu styku s maloletou uviedol, že od januára prebieha tak, že otec vopred telefonicky požiada matku o termín, kedy si pre maloletú môže prísť a matka mu iba oznámi, kedy je to možné, pričom zvyčajne je to v dňoch, kedy je matka v zamestnaní bez ohľadu na to, či toto vyhovuje otcovi z dôvodu jeho zamestnania. Snaží sa pritom byť s maloletou čo najviac, preto žiada matku o styk na čo možno najdlhší počet dní nepretržite, čo mu je napokon umožnené. V ostatnom čase otec realizoval styk s maloletou v dňoch od 20.07.2016 (streda) nepretržite do 24.07.2016 (nedeľa), následne bola maloletá s matkou a jej priateľom na dovolenke v čase od 30.07.2016 do 06.08.2016, po návrate z dovolenky otec žiadal o styk, ktorý mu bol umožnený od 08.08.2016 (pondelok) do 14.08.2016 (nedeľa), t.j. celý týždeň nepretržite, aktuálne sa s matkou dohodli na styku v dňoch od 27.08.2016 (sobota) do 04.09.2016 (nedeľa) nepretržite. Na základe uvedeného otec dôvodil, že styk s maloletou mu bol doposiaľ umožňovaný i na viac dní nepretržite ako na dva víkendy v mesiaci, ktorý rozsah styku matka podaným návrhom navrhuje určiť. Zároveň uviedol, že i pred obdobím školských prázdnin prebiehal styk otca s maloletou obdobným spôsobom, teda otec matku požiadal telefonicky o styk s maloletou na obdobie viacerých dní nepretržite, čo mu aj bolo umožnené. Preto má za to, že takáto realizácia styku je príbuzná striedavej osobnej starostlivosti, do ktorej žiada maloletú zveriť na čas po rozvode. Podľa vyjadrenia otca sa maloletá na styk s ním teší, bývajú v domácnosti, v ktorej od narodenia vyrastala a kde má zariadenú samostatnú izbu, na dvore svoje hračky a dostatok priestoru na športové aktivity. Otec s maloletou realizuje výlety, prechádzky, navarí jej, hráva sa s ňou, od začiatku školskej dochádzky sa maloletej venuje (učí sa s ňou, pomáha jej s úlohami). Postupne nakúpil maloletej oblečenie, do ktorého maloletú oblieka v čase, kedy je s ním, pričom čisté oblečenie z domácnosti matky nepoužité vracia
späť matke po ukončení styku. V ďalšom otec označil situáciu, kedy maloletá volala matke, že sa jej stará matka nevenuje a chce ísť domov, za vytrhnutú z kontextu a ojedinelú, pričom opísal okolnosti, za akých k nej prišlo (otec v danom čase zabezpečoval údržbu domu, stará matka nechcela a ani objektívne nemôže s maloletou skákať na trampolíne, pričom maloletá sa tešila za psíkom, ktorého jej matka kúpila, avšak nedovolila jej ho vziať k otcovi; následne sa však maloletá sama rozhodla zostať u otca). Otec v tejto súvislosti dodal, že v situáciách, kedy nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletú, pretože je v práci, starajú sa o maloletú jej starí rodičia, rovnako, ako v prípade, kedy je maloletá s matkou a táto si musí plniť pracovné povinnosti. Podľa názoru otca problémy pri odovzdávaní a preberaní maloletej nie sú; dodal, že asi dvakrát sa stalo, že s odovzdaním maloletej meškal, pričom vopred o tom informoval matku. Rovnako považuje tvrdenia matky o nedostatočnej komunikácii za nezakladajúce sa na pravde, pretože nemá vedomosť o žiadnych vzájomných konfliktoch týkajúcich sa výchovy maloletej; zároveň k ňou uvádzanému príkladu o nedozvedení sa o odhlásení trvalého pobytu matky a maloletej z adresy H. XXX uviedol, že nehnuteľnosť, v ktorej žili rodičia s maloletou v spoločnej domácnosti, je vo vlastníctve jeho rodičov a je výlučne ich rozhodnutím, či ponechajú, alebo odhlásia ich trvalé bydlisko z predmetnej adresy. Záverom otec uviedol, že matka vo svojom návrhu neuviedla žiadnu skutočnosť preukazujúcu nedostačujúcu komunikáciu medzi rodičmi vo vzťahu k výchove maloletej, pričom otcovi nie je známy žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť dôvodná obava matky, že v prípade, ak práva a povinnosti nebudú aspoň dočasne upravené, bude to viesť k ďalším intenzívnejším a častejším konfliktom medzi rodičmi, čo by sa nepriamo prenášalo na maloletú. Má za to, že pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej je v jej záujme, aby plnohodnotne trávila s oboma rodičmi rovnaký čas a mohla si tak naďalej budovať vzťahy nielen s rodičmi, ale i členmi oboch rodín. Na základe uvedeného otec žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.
3. Zo súdom vyžiadanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej ÚPSVaR Piešťany) zo dňa 25.08.2016 vyplynulo, že šetrením v domácnosti matky na adrese Š. XXX/XX, X. bolo zistené, že mal. A. býva so svojou matkou v 3-izbovom byte, v spoločnej domácnosti so starými rodičmi zo strany matky S. Y. S. C.. Maloletá býva v izbe spolu s matkou, na spanie im slúži rozťahovací gauč, v izbe sa nachádza skriňa, stolík, stolička, počítač, množstvo hračiek. Konštatuje sa, že maloletá má dostatok priestoru na učenie a trávenie voľného času, v domácnosti má vytvorené vhodné podmienky. Matka pri šetrení uviedla, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala dňa 26.12.2015 a spočiatku fungovali tak, že sa s otcom na styku dohodnúť vedeli, neskôr však otec vracal maloletú zo styku neskôr ako sa dohodli, dokonca sa jej mal vyhrážať tým, že si maloletú nechá a matke ju nevráti (napr. mal ju vrátiť v piatok, ale vrátil ju až v nedeľu). Dodala však, že v prípade, že by otec dodržiaval určený čas, na určení styku by netrvala, mohol by zostať neupravený. Počas šetrenia bol vykonaný pohovor aj s maloletou, ktorá uviedla, že s mamou jej je u babky dobre, rada navštevuje otca, telefonujú si; ak matke povie, že chce ísť k otcovi, matka jej v styku nebráni. V záverečnom stanovisku ÚPSVaR Piešťany sa uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že rodiča maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti, je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. A., pričom odporúčajú ponechať maloletú v starostlivosti matky, otcovi určiť výživné minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a styk otca s maloletou dočasne upraviť v zmysle návrhu matky.
4. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z písomného podania otca zo dňa 25.08.2016, a síce, že rodičia maloletej sa dohodli na styku otca s maloletou v čase od 27.08.2016 (sobota) do 04.09.2016 (nedeľa), súd za účelom zistenia aktuálnych podmienok realizácie styku kontaktoval oboch rodičov maloletej (otca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne). Matka maloletej potvrdila, že s otcom boli dohodnutí na styku v uvedenom časovom rozmedzí, avšak nakoľko 05.09.2016 začínal školský rok a potrebovala ešte kúpiť maloletej topánočky, telefonovala otcovi, aby maloletú priviezol v piatok (02.09.2016); otec maloletú matke vrátil v piatok v zmysle dohody. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že maloletú mal v starostlivosti do piatka 02.09.2016, nakoľko mu matka volala, že potrebuje ísť s maloletou do protetiky, preto jej ju priviezol; podľa vyjadrenia právnej zástupkyne otca, aj v tomto prípade sa styk realizoval na základe dohody rodičov.
5. Z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa matke N. F., H.. C., A.. XX.XX.XXXX narodila dcéra A.. Ako otec dieťaťa je v rodnom liste uvedený Y. F., A.. XX.XX.XXXX.
6. Súdom bolo zistené, že výkon rodičovských práv a povinností k mal. A. F., A.. XX.XX.XXXX nebol doposiaľ upravovaný súdnym rozhodnutím. Súčasne súd zistil, že matka i otec si podali na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. A. na čas po rozvode manželstva,
pričom konanie o návrhu matky, ktorý bol podaný neskôr, bolo uznesením č.k. 13P/246/2016 - 9 zo dňa 30.08.2016 z úradnej moci zastavené pre prekážku listispendencie (skôr začatého konania iniciovaného otcom); uznesenie o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 13P/246/2016 nie je dosiaľ právoplatné, konanie o návrhu otca vedené pod sp. zn. 13P/177/2016 nebolo skončené a stále prebieha. Z obsahu návrhov na rozvod manželstva vyplýva, že zatiaľ čo matka na čas po rozvode manželstva žiada zveriť maloletú do svojej výlučnej starostlivosti, otec sa domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, poukazujúc na to, že v období po rozpade spoločnej domácnosti bola maloletá viac - menej v starostlivosti oboch rodičov podobajúcej sa modelu striedavej osobnej starostlivosti. Návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. na čas do rozvodu manželstva si doposiaľ nepodal ani jeden z rodičov, takéto konanie nebolo začaté ani z úradnej moci.
7. Lustráciou príjmových pomerov matky v systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka je od 28.12.2015 zamestnaná u zamestnávateľa S. X. s vymeriavacím základom od 534,08 eur do 559,24 eur a súčasne poberá invalidný dôchodok vo výške 134,30 eur mesačne. Na výzvu súdu matka dokladovala svoje príjmové pomery predložením výplatného lístku za mesiac júl 2016, z ktorého vyplýva, že čistá mzda matky za uvedený mesiac predstavovala sumu 451,53 eur (matka uviedla, že pracuje ako pracovník čerpacej stanice OMV, pracovisko Hlohovec), ako aj výpisom z účtu, z ktorého vyplýva, že matka poberá tiež prídavok na dieťa v sume 23,52 eur a invalidný dôchodok vo výške 134,30 eur. Lustráciou príjmových pomerov otca v systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec je od 01.08.2015 zamestnaný v spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o. s vymeriavacím základom v rozmedzí od 787,35 eur do 1.041,90 eur . Na výzvu súdu otec predložil potvrdenie zamestnávateľa o príjme za ostatný rok, z ktorého vyplýva, že otec za obdobie od 8/2015 do 7/2016 dosiahol príjem spolu vo výške 8.681,26 eur v čistom, t.j. 723,44 eur mesačne.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
19. Inštitút neodkladného opatrenia nahradil doterajší inštitút predbežného opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd na základe návrhu, alebo aj z úradnej moci, a to pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania - v danom prípade súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhodoval na základe návrhu matky pred začatím konania vo veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva), ktoré doposiaľ začaté nebolo. Ustanovenie § 330 ods. 1 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, vymedzenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Neodkladné opatrenie zaniká ex lege, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (takýto postup je však skôr výnimkou, a to vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523330'&ucin- k-dni='30.12.9999'>), v ostatných prípadoch o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd, a to spravidla v nadväznosti na skončenie konania vo veci samej; účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Okrem iného súd môže zrušiť nariadené neodkladné opatrenie aj vtedy, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).
20. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení (ako je tomu napokon i v tomto prípade). Neodkladné opatrenia týkajúce sa ochrany maloletých detí, osobnej starostlivosti o maloleté deti, vo veciach výživného a povolenia na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorý obsahuje niektoré osobitné ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu.
21. Súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj nevyhnutnosť vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je spravidla vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.
22. Po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, písomným vyjadrením otca k podanému návrhu, ako i obsahom ostatného spisového materiálu dospel súd k záveru, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Nelle Pavlovičovej, nar. 21.08.2008 neodkladným opatrením je sčasti dôvodná. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že mal. Nella pochádza z manželstva jej rodičov, ktorí toho času spolu nežijú, keď matka v decembri 2015 odišla aj s maloletou zo spoločnej domácnosti. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov sa výkon rodičovských práv a povinností k maloletej po odchode matky uskutočňoval na základe ich vzájomnej dohody (maloletá zostala vo faktickej osobnej starostlivosti matky, otec matke prispieval na výživu maloletej a na základe dohody s matkou sa s maloletou pravidelne stretával). Matka podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že postupom času otec prestáva dodržiavať dohodnutý rozsah styku s maloletou a prispievať na výživu maloletej, čo vedie ku konfliktom medzi rodičmi a má to negatívny vplyv na maloletú. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že od času, čo s matkou spolu nežijú, výživné na maloletú pravidelne posielal (z otcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že v mesiacoch január a apríl 2016 prispel na výživu maloletej vo výške 120,- eur, v mesiacoch február a máj 2016 vo výške 100,- eur, v mesiaci jún a august 2016 vo výške 80,- eur), pričom nezaplatenie výživného v mesiacoch marec a júl 2016 odôvodnil tým, že maloletú mal v tomto
čase v približne rovnako dlho trvajúcej starostlivosti ako matka. Súčasne deklaroval, že výživné na maloletú bude uhrádzať aj naďalej, a to vo výške 80,- eur mesačne. S ohľadom na túto skutočnosť, keď matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala určenia vyživovacej povinnosti otcovi vo väčšom rozsahu, než je otec sám ochotný dobrovoľne ju plniť (matka požaduje sumu 150,- eur mesačne, zatiaľ čo otec uviedol, že výživné mieni uhrádzať vo výške 80,- eur mesačne), súd uzavrel, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej, neodkladným opatrením je dôvodná. V zmysle § 366 CMP súd neodkladným opatrením môže nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu určenom na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnených osôb, ktorým je v tomto prípade maloleté dieťa. V danom prípade súd po oboznámení sa s pomermi účastníkov v rozsahu vyplývajúcom z listinných dôkazov tvoriacich súdny spis uzavrel, že úprave vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP v tomto prípade zodpovedá určenie výživného v sume 80,- eur mesačne, majúc za to, že týmto spôsobom bude výživa maloletej v nevyhnutnej miere zabezpečená , pričom súd dodáva, že pri svojom rozhodnutí zohľadnil tú skutočnosť, že v takomto rozsahu otec v ostatných mesiacoch výživné uhrádzal a mieni v tom i naďalej pokračovať, a preto v záujme maloletej neurčil otcovi vyživovaciu povinnosť v menšom rozsahu, než ako sám prejavil vôľu ju plniť. Keďže právnym podkladom pre rozhodnutie o výživnom je súčasné vyjadrenie úpravy výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa tým rodičom, ktorému súd výživné neurčuje, v súdnom rozhodnutí, súd v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov rozhodol zároveň aj o ponechaní maloletej v starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie reflektuje faktický stav výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, na ktorom za daných okolností nie je dôvod nič meniť.
23. Pokiaľ ide o úpravu styku, v tejto časti súd návrh matky vyhodnotil ako nedôvodný . Matka dôvodnosť žiadanej úpravy odôvodnila len konštatovaním, že otec prestal dodržiavať dohodnutý čas, kedy jej má maloletú vrátiť a keď mešká, nezdvíha telefón a nereaguje; toto svoje konštatovanie však bližšie neodôvodnila najmä opisom konkrétnych skutkových okolností tak, aby si súd mohol urobiť spoľahlivý záver o rozsahu a dôvodoch nerešpektovania dohody rodičov zo strany otca a posúdiť ich vážnosť v kontexte potreby úpravy styku neodkladným opatrením. Matka pritom pri sociálnom šetrení uviedla, že v prípade, ak by otec dodržiaval určený čas, na určení styku by netrvala, mohol by zostať neupravený. Otec tvrdenia matky spochybnil, keď uviedol, že k omeškaniu pri odovzdaní došlo asi dvakrát, pričom matku vždy vopred telefonicky informoval. Na základe takto zisteného skutkového stavu preto súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu upraviť styk otca s maloletou neodkladným opatrením, a to nielen v matkou navrhovanom - v porovnaní s doterajšou realizáciou styku v užšom rozsahu , ale ani v akomkoľvek inom rozsahu, keď za podstatné považoval, že rodičia sa na styku doposiaľ vždy vedeli dohodnúť; dohoda rodičov je pritom nesporne efektívnejším nástrojom realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý umožňuje zohľadniť špecifické situácie v živote rodičov i maloletého dieťaťa. Napokon i zistenia súdu o ostatne realizovanom styku otca s maloletou, kedy rodičia opätovne potvrdili svoju kompetentnosť pri dohadovaní podmienok a rozsahu styku, potvrdzujú záver, že v záujme maloletej bude za daných okolností ponechať styk s otcom bez úpravy súdnym rozhodnutím a preto návrh matky v časti úpravy styku ako nedôvodný zamietol . Záverom súd uvádza, že v konaní vo veci samej (či už pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletej, ak takéto konanie bude začaté, alebo na čas po rozvode) je možné upraviť podmienky a rozsah styku otca s maloletou, ak na základe vykonaného dokazovania budú zistené okolnosti odôvodňujúce takúto úpravu.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Zároveň súd rodičov poučil o možnosti podať si návrh vo veci samej, ktorý bude smerovať k úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením .