Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne Ľ. H., Q.. XX.X.XXXX, XXX XX M. Q. U. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Stopka s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému R. J., Q.. XX.X.XXXX, XXX XX M. Q. U., zast. Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, v konaní o odstránenie drevenej garáže z nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý odstrániť stavbu bez popisného čísla aj so základmi stavby z pozemku žalobkyne CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U. v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v písomnom uznesení vyššej súdnej úradníčky prvostupňového súdu na účet prijímateľa náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Stopka s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké prostriedky procesného útoku použila: Žalobkyňa Ľ. H. podala žalobu dňa 9.2.2016. Uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U., a to parcely CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2. Na spornej nehnuteľnosti v minulosti žalovaný postavil garáž bez popisného čísla bez stavebného povolenia. Nemala betónový základ, bola celodrevená. Pred niekoľkými rokmi pod garážou urobil betónový základ a postavil na ňom drevenú búdu. Uvedená garáž bráni žalobkyni užívať predmet svojho vlastníctva - spornú nehnuteľnosť. Preto žiadala žalovaného, aby drevenú šopu i so základmi odstránil. Žalovaný nereagoval. Nárok uplatnila podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Z týchto dôvodov žiadala, aby odstránil žalovaný drevenú šopu, garáž bez popisného čísla i so základmi z nehnuteľnosti žalobkyne zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U. ako parcela CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a aby jej nahradil trovy konania. Na pojednávaní dňa 19.5.2016 (čl. 35) žalobkyňa uviedla. V čase nadobúdania vlastníckeho práva tam stála garáž, ale nebola to garáž, ale búda na drevo. Na pojednávaní dňa 9.8.2016 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla. Podľa právneho posúdenia súdu v nadväznosti na § 135c Občianskeho zákonníka navrhla stavbu odstrániť, pretože zo strany žalovaného nebola preukázaná dobromyseľnosť. Vyjadrenia žalovaného posúdila ako účelové a rozporuplné. Raz tvrdia tak, raz inak. Žalobkyňa listom vlastníctva preukázala vlastnícke právo k pozemku. Žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno. Ide o nepovolenú, neoprávnenú stavbu. Nemal na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov a nemal ani súkromnoprávne oprávnenie vzhľadom k tomu, že staval na pozemku niekoho iného. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/432/2002. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie poukázala na skutočnosť, že súd má prihliadnuť na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, na to, či vlastník stavby a rodina v stavbe býva, alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku a či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo naopak. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 9Co/606/2015, z ktorého vyplynulo, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo spracovaním pozemku, ktorý mu evidentne nepatril. Nepreukázal ani to, že by mu matka bola dovolila na nehnuteľnosti postaviť garáž. Nepreukázal dobromyseľnosť pri nadobúdaní sporného pozemku pod garážou. Bolo už právoplatne rozhodnuté o vlastníkovi pozemku. Žalobkyňa v podaní zo dňa 5.4.2016 čl. 28 spisu v reakcii na tvrdenia žalovaného uviedla, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo spracovaním pozemku, žalobcovi nepatril a nepreukázal, že by mu matka dovolila v roku 1962 postaviť garáž, nepreukázal dobromyseľnosť, nepreukázal ústnu dohodu, nepreukázal existenciu stavebného povolenia. O vlastníctve pozemku už bolo právoplatne rozhodnuté. Garáž stojí na cudzom pozemku.

2. Dôkazy predložené žalobkyňou, navrhnuté žalobkyňou: List vlastníctva č. XXXX čl. 3 na spornú nehnuteľnosť CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 kat. úz. M. Q. U.. Ďalšie dôkazy nenavrhla.

3. Vyjadrenie žalovaného, prostriedky procesnej obrany žalovaného: Žalovaný sa vyjadril dňa 23.3.2016 čl. 25. Žiadal žalobu zamietnuť. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaný podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Garáž začal stavať v roku 1962 a to už s betónovými základmi. Súhlas dala matka - G. J., N.. H.Á., ktorá bola vlastníčkou nehnuteľnosti CKN XXXX. Stavbu postavil dobromyseľne na základe ústnej dohody. Postavením garáže mohlo dôjsť k spracovaniu pozemku, mohlo dôjsť k vydržaniu podľa § 135a Občianskeho zákona platného do 31.12.1991, mohlo dôjsť aj k získaniu vecného bremena na pozemku. Vo veci odstránenia garáže poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Čadci sp. zn. 10C/805/1991. Garáž postavil dobromyseľne, žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňa keď pozemok nadobúdala, na pozemku už garáž bola postavená. Vedela, aký pozemok nadobúda. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.5.2016 čl. 35 spisu uviedol. Nemal stavebné povolenie, vtedy nebolo treba. Búdu začal stavať v 60. rokoch. Pozemok vlastnili rodičia. Od rodičov pýtal súhlas na výstavbu, s výstavbou súhlasili. Uviedol, že garáž vlastní jeho dcéra. Odkedy vlastní, k tomu sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že dcére daroval dom aj garáž. Daroval to zmluvou a nevie sa k tomu presne vyjadriť, kedy jej to daroval. Ku garáži nemá žiadne vlastnícke právo. Darovaciu zmluvu ku dňu rozhodovania súdu nepredložil. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 9.8.2016 (čl. 50) uviedol, že z iného konania vyplýva, že stavba i garáž majú betónové základy, teda ide o nehnuteľnosť. Na pozemku od roku 1962 stojí stavba, získal, došlo k zriadeniu vecného bremena. Žalobkyňa musí trpieť postavenie stavby. Bližšie tieto tvrdenia nekonkretizoval. V záverečnom návrhu uviedol, že žalobkyňa mala žalovať aj manželku žalovaného, garáž bola postavená počas manželstva v 70. rokoch, patrí do BSM. Žalovaný nepostavil garáž protiprávne a nedobromyseľne, preto nie je dôvod na odstránenie garáže.

4. Dôkazy, ktoré predložil, navrhol žalovaný: Žalovaný nepredložil darovaciu zmluvu, ktorou daroval dom aj garáž svojej dcére, ako tvrdil na pojednávaní dňa 19.5.2016, hoci tento dôkaz mal predložiť na základe výzvy právnej zástupkyne žalobkyne. Navrhol dôkaz výsluchom svedkov P. X., G. Y., R. F., J. U., J. R.. Žiadal pripojiť spis Okresného súdu v Čadci 10C/805/1991. V záverečnom návrhu ďalšie dôkazy nenavrhol.

5. Dôkazy, ktoré vykonal súd, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy: Súd vykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou i žalovaným pod bodmi 2. a 4. Ďalšie návrhy neboli na doplnenie dokazovania, preto ďalšie dôkazy súd nemohol vykonať. Žalovaný napriek tvrdeniu na pojednávaní dňa 19.5.2016, že rodinný dom i garáž daroval svojej dcére a nemá k nim vlastnícke právo, nedoložil darovaciu zmluvu, aj keď k tomu bol vyzvaný právnou zástupkyňou na pojednávaní dňa 19.5.2016 (strana 5 zápisnice čl. 36). Súd vykonal výsluchy navrhnutých svedkov R. J.Á., N.. J., U. J., N.. H., X. P., N.. J., Y. G., N.. J.. Vykonal dokazovanie pripojenými spismi 10C/805/91, 4C/75/2010, 4C/67/2008. Žalovaný nepredložil sobášny list a stavebné povolenie k svojmu tvrdeniu, že stavba patrí do BSM a mala byť žalovaná aj manželka. Nepredložil dôkaz, že došlo k zriadeniu vecného

bremena. Súd tieto dôkazy nezadovážil. Dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam má žalovaný (§ 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 185 ods. 2 CSP, § 186 ods. 1, 2 .

6. Preukázaný a nepreukázaný skutkový stav: Z LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U. čl. 3 súd mal preukázané, že na spornú nehnuteľnosť CKN XXXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria ako vlastníčka v podiele 1/1 je zapísaná žalobkyňa H. Ľ., N.. Š., na základe darovacej zmluvy V XXXX/XX zo 4.9.2002 a kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX z 15.10.2007. Z pripojených spisov 4C/67/2008 a 4C/75/2010 súd mal preukázané, že dcéra žalovaného T. X., N.. J., podala žalobu proti Ľ.Í. H. o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti CKN XXXX. V tejto žalobe tvrdila, že na spornej nehnuteľnosti je už 38 rokov postavená garáž, ktorú od roku 1965 užíval otec R. J. a od roku 1997 jeho dcéra T. X., N.. J., na základe darovacej zmluvy. Z týchto konaní zo znaleckého posudku súd mal preukázané, že parcela CKN XXXX je identická s pozemnoknižnou parcelou XXXX zapísanou v pozemnoknižnej vložke XXX a mal preukázané, že parcela CKN XXXX je identická s EN pred THM XXXX/X o výmere 64 m2, kde bol vedený ako užívateľ H. J. G. G., N.. J.. Sporná nehnuteľnosť výlučne patrila G. J., N.. H. (deti N., H., R., P.S., P., G.). H. nedaroval G. parcelu CKN XXXX (EN pred THM XXXX/X). Daroval mu parcelu EN pred THM XXXX. Sporná parcela nebola predmetom daru z H. na G., a preto platným spôsobom nemohla nehnuteľnosť nadobudnúť ani žalobkyňa H., čo súd uviedol už v záveroch rozsudku 4C/75/2010 zo dňa 2.7.2015. Vzhľadom k tomu, že ani R. J., ani T. X. nepodali negatórnu určovaciu žalobu proti Ľ. H., súd musí vychádzať zo záväznosti zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý svedčí H. Ľ., N.. Š.. Súd nemá právo prejudiciálne ustáliť vlastnícke právo za situácie, kedy nebola podaná negatórna určovacia žaloba, že H. Ľ., N.. Š., nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Skutkový stav, ktorý z toho vyplýva, je ten, že vlastníčkou bola G. J., N.. H., aj keď sporná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do zmluvy RI XXX/XX, následne dedičským rozhodnutím D XXX/XX po neb. G. J.K., zomr. XX.X.XXXX, aj pozemnoknižná vložka a v nej zapísaná PKN XXXX patriaca G. J. prešla vlastnícky na H. J.. Darovacia zmluva medzi H. J. a G. J. je na čl. 29 spisu 4C/67/2008, je z roku 1992. Osvedčením N 734/1993, Nz 169/94 nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam získaným od H. J. G. J., medzi nimi aj KN XXXX - zastavaná plocha o výmere 25 m2. G. J. uzavrel s Ľ.N. H. kúpnu zmluvu V XXXX/ XXXX čl. 109 spisu 4C/75/2010, vklad povolený 15.10.2007. Z výsluchu svedkov vo veci 4C/75/2010 totožných účastníkov konania vyplýva čo do postavenia garáže (predtým drevenej búdy) - z výsluchu svedkyne X. R., N.. H., v uvedenom konaní vyplýva, že šopu staval zať R. J. G. X.. Užíval ju R. J.. Výsluchom svedkyne J. H., N.. J., mal preukázané, že drevenú búdu postavil otec s bratom, teda R. J.. R. J. ju užíval. Výsluchom svedkyne U. J., N.. H.X., mal preukázané, že prvá búda na pozemku patrila matke R. J., užíval a opravoval ju R. J.. Výsluchom svedka F. R. v uvedenom konaní mal preukázané, že búda tam stojí 10 - 15 rokov. Starú búdu postavil otec R. J., aj ju užíval. Keď sa staval rodinný dom XXX, búda už bola postavená. Búda má základy 30 cm, možno aj pol metra do zeme, kamenie, šalovanie. Výsluchom svedkyne R. G., N.. H., v uvedenom konaní mal súd zistené, že nová šopa stojí 30 rokov, novú šopu staval zať R. J., užíval R. J. a jeho zať. Kým žil v dome G. J., užíval aj šopu. Výsluchom svedkyne F. W., N.. J., v uvedenom konaní mal súd preukázané, že stará šopa patrila otcovi R. J.. R. J. mal v šope stavebný materiál. R. J. so ženou dochovali otca, matku, tak im to matka dala. Novú šopu staval R. J.. Šopa môže mať 35 rokov. Výsluchom svedkyne J. G., N.. J., súd zistil, že jej manžel H. J. daroval G. J. nehnuteľnosti, ktoré však užíval spolu s R. J., bratom, pretože žili v spoločnej domácnosti, až kým sa G. J. neodsťahoval. Bol slobodný. Výsluchom svedkyne S. P., N.. J., mal zistené, že búdu postavil R. J.Š., druhú v poradí. Bolo to v roku 1960. Výsluchom svedkov vo veci 4C/30/2016 vo vzťahu ku garáži (drevenej búde) súd mal preukázané. Svedkyňa R. J., N.. J., uviedla, že je narodená v roku 1966 a bola dieťa, keď sa garáž stavala. Odjakživa búda patrila R. J.. Mala na mysli obnovu búdy. Búdu obnovoval R. J.. Svedkyňa U. J., N.. H., nar. XXXX uviedla. Pozemok pod búdou patril R. J., dala mu to mama. Pomáhali mu stavať garáž. Bolo to asi v 70. rokoch. Robila v D., pomohla mu zabezpečiť materiál, dosky, sololit. Jeho matka bola rada, že keď im to dala, stavajú dom aj garáž. R. J. užíval garáž a užíva ju aj teraz. Svedkyňa X. P., N.. J., nar. XXXX uviedla, že zo starej búdy garáž postavil približne v 70. rokoch R. J.. Svedkyňa Y. G., N.. J., nar. XXXX uviedla, že búda bola postavená na kameňoch. Búdu pováľali, postavili novú. Bol to R. J.. Zo spisu 10C/805/91, ktorý navrhol pripojiť právny zástupca žalovaného, vyplýva, že predmetom bolo odstránenie garáže. Vec bola zrušená

- Krajský súd v Žiline - 16Co/558/92 zo dňa 30.12.1992, z ktorého vyplývajú len pokyny pre prvostupňový súd bez právneho názoru, na základe akých skutočností bola garáž na pozemku postavená; len ak bola postavená nedobromyseľne a protiprávne, môžu žiadať o jej odstránenie; k stavbe mohlo dôjsť aj na základe dohody; mohlo dôjsť aj k spracovaniu, vydržaniu, k zriadeniu vecného bremena). Pokyny odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemajú charakter záväzného právneho názoru, keďže išlo len o pokyny v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, pričom po zrušení došlo k späťvzatiu návrhu a

zastaveniu konania uznesením č. k. 10C/805/91-53 zo dňa 19.4.1993. Rozsudok v žiadnom prípade súd nemohol vyhodnotiť ako právne relevantnú argumentáciu k tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného v nadväznosti na konkrétny skutkový stav v tomto konaní.

7. Právne posúdenie, odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax: Predmetom sporu bola žaloba na odstránenie drevenej šopy (garáže) bez popisného čísla so základmi z nehnuteľnosti žalobkyne CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U.. Žalobca nie je povinný nárok právne kvalifikovať. Právna kvalifikácia nároku bola opretá o ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Prvou podmienkou je preukázanie vlastníckeho práva. U hnuteľných vecí ide o vydanie veci, u nehnuteľných vecí ide o vypratanie nehnuteľnosti (ak sú na nehnuteľnosti hnuteľné veci). Špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je § 135c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ods. 1 - ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Ods. 2 - pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Ods. 3 - súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd aplikoval § 135c Občianskeho zákonníka. Nie je však viazaný žalobou v tom smere, že musí rozhodnúť len o vyprataní. V tomto prípade čo do poradia môže ísť nad petit vzhľadom ku kogentnému ustanoveniu o usporiadaní vzťahov a môže súd rozhodnúť o jednej z troch alternatív. Viazaný je len tou časťou žaloby, že je potrebné rozhodnúť o stavbe na cudzom pozemku. Pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka - právny režim stavby na cudzom pozemku mal teda súd preukázané všetky podmienky: 1. Stavba spojená pevným základom so zemou = nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka (túto podmienku okrem výpovedí svedkov, ohliadky na mieste samom v súvisiacom konaní mal súd preukázanú aj nesporným tvrdením účastníkov konania, keďže aj žalobkyňa priamo v rozsudočnom návrhu žiadala odstrániť stavbu so základmi, preto ďalšie dokazovanie v tomto smere bolo nadbytočné a na vyhodnotenie tejto časti skutkového stavu súd aplikoval § 186 ods. 2 CSP, vychádzal zo zhodných tvrdení strán. Vzhľadom k ostatným dôkazom (ohliadke, výpovedí svedkov) nemal súd dôvodnú pochybnosť o pravdivosti nesporných tvrdení. 2. Stavba na cudzom pozemku - a) vlastníkom pozemku pod stavbou je nesporne žalobkyňa (záväzný zápis na LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U. na parcelu CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 v nadväznosti na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Právoplatným rozsudkom č. k. 4C/67/2008-97 zo dňa 20.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2010, bol zamietnutý návrh T. X., N.. J., na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Rozsudkom č. k. 4C/75/2010-241 zo dňa 2.7.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2016, bol zamietnutý návrh R. J. na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Uvedené právoplatné rozsudky sú záväzné, nezmeniteľné, spôsobujú prekážku „res iudicata“ = nemožno o nich nanovo konať, rozhodovať (§ 226, § 228 ods. 1, § 230 . Z uvedeného dôvodu súd nemohol nanovo konať a dokazovať vlastnícke právo žalovaného k pozemku - čl. 25 (23.5.2016) „postavením garáže mohlo dôjsť k spracovaniu pozemku, mohlo dôjsť k vydržaniu podľa § 135a Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991, ...“. Uvedené strohé tvrdenie naviac nezodpovedalo ustanoveniu § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP, žalovaný neuviedol úplne a pravdivo všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia, preto aj z tohto dôvodu je strohé popretie vlastníckeho práva žalobkyne neúčinné, súd na také popretie neprihliadal. Naviac už z rozsudku 4C/75/2010-241 zo dňa 2.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/606/2015-263 zo dňa 12.11.2015 mu vyplynul záväzný právny názor v tejto konkrétnej veci, že vlastnícke právo možno nadobudnúť iba jedným zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie kumulatívne z viacerých dôvodov naraz. Nie je možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam súčasne nadobudnúť vydržaním, spracovaním, pretože viaceré tituly nadobudnutia vlastníckeho práva sa navzájom vylučujú. Nemohol byť žalovaný dobromyseľný zo všetkých nadobúdacích titulov naraz. Také tvrdenie vylučuje dobromyseľnosť žalovaného. Keďže uvedený právny názor bol daný v spore, ktorý sa týka totožnej nehnuteľnosti s nehnuteľnosťou vo veci 4C/30/2016, súd z tohto právneho názoru odvolacieho súdu vychádzal. Nevychádzal z právneho názoru v inom spore, iných účastníkov konania, k inej nehnuteľnosti - 10C/805/1991, z ktorého vychádzal právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 23.3.2016 čl. 25 (4C/30/2016), v ktorom len prevzal závery zrušujúceho uznesenia v uvedenej veci: „Postavením garáže mohlo dôjsť k spracovaniu pozemku, mohlo dôjsť k vydržaniu podľa § 135a platného do 31.12.1991, mohlo dôjsť aj k získaniu vecného bremena na pozemku.“ Keďže v nadväznosti na závery prvostupňového súdu v rozsudku

4C/75/2010 nepodal žalovaný negatórnu určovaciu žalobu proti žalobkyni, súd vychádzal ďalej zo záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, na ktorom stojí garáž, je daná jej aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa § 135c OZ, aby sa ako vlastníčka domáhala nápravy. b) Súd mal preukázané, že vlastníkom garáže na pozemku žalobkyne je žalovaný, je teda v spore pasívne legitimovaným subjektom. Tvrdenie, že garáž daroval dcére, počas celého konania nepreukázal predložením tvrdenej darovacej zmluvy. Tvrdenie, že garáž postavil žalovaný za trvania manželstva spolu s manželkou, ktorá by taktiež mala byť žalovaná, počas celého konania nepreukázal sobášnym listom, stavebným povolením. Také popretie (strohé) súd vyhodnotil podľa § 149, 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 ako popretie po skutkovej stránke neúčinné a po dôkaznej stránke žalovaným nepreukázané (§ 185 ods. 1, 2, § 191 ods. 1 . Pasívna legitimácia žalovaného je odvodená aj od skutočnosti, že žalovaný získal vlastníctvo k stavbe originálnym spôsobom, samotnou výstavbou (dôležitá je vôľová stránka staviteľa stať sa vlastníkom stavby, ktorú v konaní žalovaný prezentoval). 3. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potrebné skúmať, či žalovaný zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo, teda či bol, alebo nebol dobromyseľný v čase výstavby. Stavbou podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je nehnuteľnosť spojená pevným základom so zemou (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto súd nebral do úvahy časový moment výstavby drevenej šopy bez základov, ktorá predchádzala garáži - stavbe spojenej pevným základom so zemou. Bral do úvahy časový moment výstavby garáže so základmi. Súd líšil nepovolenú stavbu podľa stavebných predpisov od neoprávnenej stavby (R 2/1981 strana 73 ods. 1), teda od stavby postavenej bez súhlasu vlastníka pozemku, nedobromyseľne. Pre aplikáciu § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, že žalovaný postavil garáž bez stavebného povolenia (v tomto smere môže byť sankcionovaný podľa stavebných predpisov). Rozhodujúce je, či stavbu postavil po práve, dobromyseľne, so súhlasom vlastníka, alebo vlastník stavbu trpel. V nadväznosti na § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu bol rozhodujúci okamih výstavby stavby, od ktorého sa odvíja vlastníctvo k spornému zastavanému pozemku k momentu začatia a dokončenia stavby, aplikácia hmotného práva platného ku dňu začatia a dokončenia stavby a vyhodnotenie dobromyseľnosti žalovaného ku dňu začatia a dokončenia stavby. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v nadväznosti na § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka užíva pozemok pod stavbou po práve, pretože získal, došlo k zriadeniu vecného bremena, na základe ktorého žalobkyňa musí trpieť postavenie stavby (zápisnica o pojednávaní zo dňa 9.8.2016, strana 3 čl. 50, predposledný odsek, posledná veta), k tomu súd udáva. Uvedené strohé tvrdenie je po skutkovej stránke neúčinným prostriedkom obrany, neúčinným popretím tvrdení žalobkyne (§ 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 . Nedostatočný sumár rozhodujúcich skutkových tvrdení neumožnil súdu subsumovať tvrdenie pod príslušnú hypotézu právnej normy. Nebolo možné ustáliť, či tvrdené vecné bremeno bolo žalovanému zriadené rozhodnutím, dohodou, kedy, resp. či získal vecné bremeno vydržaním, na základe akých rozhodujúcich skutkových tvrdení a kedy uplynula vydržacia lehota, ako splnil podmienky nerušenosti, nepretržitosti, výkonu práva. V tomto smere nedostatočné skutkové tvrdenia ani nepreukázal dôkazmi (rozhodnutie, dohoda o zriadení vecného bremena a pod.). V nadväznosti na § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vyhodnotil aj druhé tvrdenie žalovaného, že garáž postavil po práve, za súhlasu matky G. J. ako vlastníčky. Tvrdenia žalovaného vo vyjadrení čl. 25 (23.3.2016) sú také, že garáž aj s betónovými základmi postavil žalovaný v roku 1962, za súhlasu matky G. J., N.. H.. V nadväznosti na § 185 ods. 2 CSP, § 186 ods. 1 súd pripojil súvisiace spisy, ktoré mu boli známe z úradnej činnosti, týkajú sa totožnej nehnuteľnosti a totožných strán konania a vychádzal z dôkazov v nich vykonaných (4C/75/2010, 4C/67/2008). Zo znaleckého posudku v uvedených konaniach bolo nesporne preukázané, že parcela CKN XXXX je identická s časťou PKN parcely č. XXXX zapísanej v PKN vložke XXX a zároveň je identická s EN pred THM č. XXXX/X o výmere 64 m2, kde bol ako užívateľ uvedený H. J. G. G., N.. J. (naposledy). Sporná nehnuteľnosť pôvodne patrila matke G. J., N.. H., (deti N., H., R., P., P., G.). Sporná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do zmluvy RI XXX/XX, ktorou matka darovala žalovanému nehnuteľnosti. Matka zomrela XX.X.XXXX a v dedičskom konaní pod D XXX/XX zdedil PKN parcelu č. XXXX syn H. J., ktorý ju v roku 1992 spolu s inými nehnuteľnosťami daroval G. J. (darovacia zmluva čl. 29 spisu 4C/67/2008). Táto darovacia zmluva tvorila základ osvedčenia N 734/1993, Nz 169/94, ktorým si osvedčil G. J. vlastnícke právo aj k spornej nehnuteľnosti. G. J. predal nehnuteľnosť žalobkyni kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX čl. 109 spisu 4C/75/2010 dňa 17.9.2007, vklad povolený dňa 15.10.2007. Z uvedeného chronologického prehľadu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti mal súd preukázané, že v roku 1962, keď žalovaný garáž začal stavať, sporná nehnuteľnosť patrila vlastnícky matke G. J., N.. H.. Aj keď ju nezahrnula do písomnej darovacej zmluvy v prospech žalovaného (RI XXX/XX - čím žalovaný nepreukázal, že získal vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti), nebránila mu vo výstavbe a užívaní garáže od výstavby v roku 1962 do úmrtia v roku XXXX (9 rokov). Žalovaný rodičov doopatroval do smrti, matka si bola vedomá, že postavil dom a garáž. Tým mal súd ustálené, že garáž postavil žalovaný

na cudzom pozemku (pozemku matky) dobromyseľne, s jej súhlasom. Žalobkyňa pozemok kúpila aj s garážou v roku 2007. Keďže má nehnuteľnosti v susedstve, muselo jej byť známe, že kupuje pozemok s garážou, ktorá stojí na pozemku od roku 1962 do kúpy v roku 2007 (15 rokov). Z uvedeného mal súd ustálené, že je potrebné aplikovať hmotné právo ku dňu dokončenia garáže, teda Občiansky zákonník č. 40/1964, ktorý upravoval režim neoprávnenej stavby v ustanovení § 221, podľa ktorého, ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť. K poslednej zmene právnej úpravy stavby na cudzom pozemku došlo zákonom č. 509/1991 Zb. (účinný od 1.1.1992), a to v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka, ktorého znenie platí doteraz. Podľa prechodného ustanovenia k tomuto zákonu § 868: „Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“ V nadväznosti na uvedené je potrebné brať do úvahy moment, kedy stavba na cudzom pozemku bola zrealizovaná pri rešpektovaní prechodných ustanovení (rozhodnutie sp. zn. 22Cdo/1875/1998 Najvyšší súd ČR). Uvedený skutkový stav zodpovedá aplikácii § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka - stavba je dobromyseľne postavená na cudzom pozemku. Súd mohol zriadiť v prospech žalovaného súdnym rozhodnutím vecné bremeno za náhradu v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Žalovaný však ani po oboznámení sporných a nesporných bodov v uvedenom smere nenavrhol zriadiť vecné bremeno za náhradu, nenavrhol dôkaz - znalecký posudok alebo geometrický plán, ktorým by rozsah vecného bremena bol presne vymedzený, aby vecné bremeno obsiahnuté v rozsudku bolo určité, zapísateľné na list vlastníctva, v katastri nehnuteľností, vykonateľné. Žalovaný v naznačenom smere neuniesol povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, preto súd žalobe vyhovel, nariadil, aby stavbu žalovaný odstránil na svoje náklady podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (tvrdenie žalovaného, že „získal, došlo k zriadeniu vecného bremena“, je iným tvrdením, než je tvrdenie podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, že v tomto konaní v rozsudku navrhuje zriadiť žalovaný vecné bremeno za náhradu). § 135c Občianskeho zákonníka neumožňuje vlastníkovi stavby priznať vlastníctvo k pozemku. Umožňuje iba vlastníkovi pozemku priznať vlastníctvo stavby (R 65/1972, strana 250, ods. 4). Súd neaplikoval § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože vlastník pozemku neprejavil súhlas s takým postupom a pretože žalovaný neprodukoval tvrdenia, dôkazy, z ktorých by súd mohol mať za preukázané, z akých konkrétnych ekonomických, resp. iných právne relevantných dôvodov nie je odstránenie stavby účelné. Preto súd vylučovacou metódou dospel k záveru, že je potrebné za tohto skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu (§ 217 aplikovať § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodol o odstránení stavby na pozemku žalobkyne na náklady žalovaného. V prípade neoprávnenej stavby neprichádza do úvahy zamietnutie žaloby, súd musí vždy upraviť pomery (R sp. zn. 22Cdo/1627/1999, R 42/2001 Najvyšší súd ČR). V nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/4667/2010 súd prihliadal aj na kritériá na vyporiadanie neoprávnenej stavby, prihliadol na povahu a rozsah hospodárskej straty odstránením drevenej garáže, aj keď so základmi, skutočnosti, že žalovaný ako stavebník v stavbe nebýva, prihliadol k rozsahu výmery pozemku žalobkyne, ktorý stavba zaberá a k tomu, v akom rozsahu žalobkyňa môže svoj pozemok užívať v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, prihliadol k tomu, že žalovaný ako vlastník stavby vedel, že stavia garáž na cudzom - matkinom pozemku a bez stavebného povolenia. Vlastníčka pozemku stavbe nemohla zabrániť, pretože v čase kúpy kúpila pozemok s neoprávnenou stavbou. V čase výstavby vlastníkom pozemku bol iný subjekt.

8. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe: Súd nezdôvodňuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože sa od ustálenej rozhodovacej praxe neodklonil.

9. Trovy konania: V konaní mala 100 % úspech žalobkyňa. Súd rozhodol o základe nároku na náhradu trov konania tak, že jej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyššej súdnej úradníčky prvostupňového súdu. Náhrada trov konania bude priznaná na účet príjemcu náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.