Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-42-2012.pdf
PDF · 115.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13C/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: JUDr. Branislav Zuberec, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava proti žalovanému: G.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 1.020,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 30.09.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 104,09 eur a riadny úrok z úveru vo výške 38,87 eur, v splátkach po 50,-eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 11,04 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.12.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.020,45 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 663,88 eur vo výške 12,50 % ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 663,88 eur vo výške 9% ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 219,09 eur vo výške 9% ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, úrokom zo sumy 20,47 eur vo výške 25% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb zo dňa 11.07.2005 a Dodatku k tejto zmluve zo dňa 26.04.2007, na základe ktorého poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte do výšky úverového limitu 20.000,-Sk. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a dlh nezaplatil ani po tom, čo mu bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 01.02.2011, žalobca svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 04.04.2011 vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru žalovaného dňom 31.03.2011 za splatnú a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný ani po výzve v poslednom pokuse o zmier zo dňa 19.10.2011 svoj dlh nesplatil.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal o vypočutie k uvedenému dlhu s odôvodnením, že na predmetný účet nemohol vkladať žiadne finančné prostriedky, pretože ho mal zablokovaný z dôvodu prebiehajúcich exekúcií.
3. V podaní zo dňa 04.03.2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 žalobca špecifikoval dlžnú sumu, keď uviedol, že dlh pozostáva z istiny vo výške 663,88 eur, úroku z úveru vo výške 104,09 eur,
úrokov z omeškania vo výške 117,01 eur, poplatkov vo výške 115 eur a debetného zostatku vo výške 20,47 eur. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.020,45 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 663,88 eur vo výške 16,90 % ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 663,88 eur vo výške 9,5% ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 219,09 eur vo výške 9,5% ročne od 30.09.2011 do zaplatenia a úrokom zo sumy 20,47 eur vo výške 25% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia. Nakoľko sa žalobca pôvodne domáhal úroku z úveru vo výške 12,50 % ročne a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, súd toto podanie posúdil ako zmenu petitu, preto o nej rozhodol uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 06.09.2016, kde právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe v znení ako bola pripustená jej zmena.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb zo dňa 11.07.2005, Dodatkom č. 1 k Zmluve o bežnom účte zo dňa 26.04.2007, výpisom z účtu žalovaného, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 01.02.2011, posledným pokusom o zmier zo dňa 20.10.2011, históriou na účte žalovaného, úrokovými sadzbami zo dňa 01.02.2011, cenníkom platným od 01.10.2010, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu účinného od 01.01.2008, úrokovými sadzbami od 10.03.2010 a od 08.09.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 02.05.2005, obchodnými podmienkami banky pre maxikonto účinnými od 01.02.2004, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a zistil tento stav veci.
5. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 11.07.2005 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb a dňa 26.04.2007 Dodatok č. 1 k tejto zmluve, na základe ktorého žalovanému umožnil prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 20.000,-Sk s úrokovou sadzbou 12,50 % ročne platnou ku dňu podpisu dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dlžnej sumy, preto žalobca vyhlásil pohľadávku za splatnú dňom 31.03.2011 a vyzval žalovaného na zaplatenie, na čo žalovaný nereagoval a istina kontokorentného úveru vo výške 663,88 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 104,09 eur, úrokmi z omeškania vo výške 117,01 eur a poplatkami vo výške 115,-eur predstavovala ku dňu 29.09.2011 sumu 999,98 eur. Ku dňu 30.09.2011 bol na bežnom účte debetný zostatok vo výške 20,47 eur, ktorý si žalobca úročil 25%-nou ročnou úrokovou sadzbou podľa zmluvy o bežnom účte.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2015 žalobca okrem iného uviedol, že si uplatňuje úrok z úveru na základe článku III. bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu vo výške 16,90% ročne podľa tabuľky a v prípade úrokov z omeškania si uplatňuje výšku 9,5 % ročne, nakoľko úroková sadzba ECB bola ku dňu 30.09.2011 vo výške 1,50% ( 1,50%+8%).
7. Žalovaný vo svojej výpovedi nepoprel uzatvorenie zmluvy o bežnom účte a dodatku k tejto zmluve so žalobcom, uviedol, že si je vedomý dlžnej čiastky, ani sa nebráni jej zaplateniu, avšak sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, keď ako dôchodcovi mu sociálna poisťovňa zráža z jeho dôchodku na základe troch exekúcii určitú sumu, ktorú nevedel presne uviesť. Zostáva mu však len suma životného minimu tak pre neho, ako aj jeho maloletého syna, ktorý bude mať 13 rokov. Býva spolu s priateľkou a synom v spoločnej domácnosti, jeho priateľka pracuje v kúpeľoch, zarába okolo 500,-euro mesačne. Okrem dôchodku iný príjem nemá, snaží sa však aspoň nejakými brigádami si privyrobiť. Okrem troch exekúcií má ešte ďalšie záväzky voči CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., Intrum Justitia, KRUK, Cetelem a Provident, Consumer Finance Holding, a.s., pričom s každou touto spoločnosťou je dohodnutý na nejakých splátkach a snažím sa platiť tak, ako mu to vychádza. Spoločnosti CETELEM platí mesačne 45,-eur, spoločnosti Credit Expres 20,-eur, spoločnosti KRUK 72,-eur, spoločnosti Intrum Justitia 40,- eur, spoločnosti Provident 184,-eur, spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. 3,03 eur. Platí na domácnosť úhrady vo výške 192,64 eur, synovi stravu v škole vo výške 24,-eur mesačne, a každý 2 mesiac mu platí futbalový krúžok vo výške 40,-eur. Každý mesiac doplácam 20-30,-eur za lieky na prostatu. Dostal sa do bludného kolotoča a už sa to so s ním vezie, preto sa snaží nejakým spôsobom zvýšiť príjem, aby mohol splácať všetky dlžoby. Majetok nevlastní žiaden. Vzhľadom na svoju situáciu navrhol resp. požiadal súd o povolenie mesačných splátok po 10,- eur. Vo svojej ďalšej výpovedi žalovaný uviedol, že poberá aj výsluhový dôchodok, čo preukázal rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o výsluhovom dôchodku. Ďalej uviedol, že pod sp.zn. B. XXXX/XX vedie súdny exekútor U.. W. exekúciu v prospech Allianz - Slovenská poisťovňa na vymoženie istiny 73,87 eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Každý mesiac platí U.. F. E., advokátovi, sumu 100,-eur za právne zastúpenie vo veci vedenej na tunajšom súde proti odporcovi F.. W..
8. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol žalovanému priznaný výsluhový dôchodok v sume 734,64 eur a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie starobný dôchodok v sume 202,60 eur, z ktorého sú vykonávané exekučné zrážky v sume 1,50 eur. Z listinných dôkazov predložených žalovaným bolo zistené, že postupne žalovaný uzatváral úverové zmluvy s nebankovými spoločnosťami, pričom celkový záväzok žalovaného vo vzťahu k týmto spoločnostiam predstavuje sumu cca 15.700 eur.
9. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o bežnom účte v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 11.07.2005.
10.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11.Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
12.Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
13.Podľa § 52 ods. 2,3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
14.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
15.Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16.Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
18. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. Fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
19.Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20.Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
22.Podľa § 4 ods. 2, písm. a) - i) zák. č. 258/2001 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
23.Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
24.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25.Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 232 ods. 2,3,4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. Zo žalobcom predložených listín súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 11.07.2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb MAXIKONTA STANDARD, ako aj povolené prečerpanie na bežnom účte podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka a dňa 26.04.2007 uzatvorili strany dodatok č.1 k tejto zmluve. Žalovaný peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na bežnom účte čerpal, pričom čerpané peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil. Žalobca žalovaného
výzvou zo dňa 01.02.2011 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 01.02.2011 predstavovala sumu 159,60 eur. Žalovaný dlh voči žalobcovi neuhradil aj napriek výzve zo dňa 20.10.2011.
29. V danom prípade strany uzatvorili zmluvu o bežnom účte, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Súd preto posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka, pretože na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. V sporovom konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka nesplatenej istiny 663,88 eur a vyčísleného úroku do splatnosti dlhu v sume 38,87 eur za dôvodne podaný. Nakoľko žalovaný nevrátil riadne a včas žalobcovi sumu povoleného prečerpania na bežnom účte, je povinný žalobcovi dlžnú istinu v sume 663,88 eur vrátiť, rovnako je povinný zaplatiť žalobcovi aj riadny úrok z úveru vyčíslený podľa tabuľky sumarizácie k 29.09.2011 predloženej žalobcom ( č. listu 37 súdneho spisu) ku dňu zosplatnenia, t.j. 31.03.2011 v sume 38,87 eur. Pri určení splatnosti dlžnej sumy vychádzal súd z osobných pomerov žalovaného, ktorý nie je schopný zaplatiť celú dlžnú istinu spolu s príslušenstvom naraz, preto s použitím ust. § 232 ods. 4 CSP povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach 50 eur pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak žalovaný niektorú zo splátok včas neuhradí, žalobca má právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu. Takto určená výška mesačnej splátky nemôže ohroziť finančnú situáciu žalovaného aj napriek jeho mesačným výdavkom v súvislosti so splácaním viacerých úverov, pretože žalovaný má okrem starobného dôchodku aj výsluhový dôchodok a podľa jeho vyjadrenia si privyrába i brigádnicky. Vzhľadom na výšku priznanej istiny a príslušenstva, súd dospel k záveru, že mesačná splátka 50 eur nie je sumou, ktorá by znevýhodnila žalobcu ako veriteľa, pretože pri určených mesačných splátkach bude dlh žalovaného splatený do dvoch rokov.
31. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania jednak vo vyčíslenej výške, ako aj vo výške 9,5 % ročne zo sumy 663,88 eur od 30.09.2011 do zaplatenia v súlade s § 517 OZ a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..
32. Žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 30.09.2011, teda až po zosplatnení úveru. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 31.03.2011 sa istina úveru, v danom prípade povoleného prečerpania, ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca poskytuje zmluvne finančné prostriedky žalovanému iba po dobu platnosti zmluvy o povolenom prečerpaní a pokiaľ po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť, nie je oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania.
33. Žaloba nie je dôvodná ani v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaného úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy úrokov z úveru a poplatkov. Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov a poplatkov) Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník nepripúšťa.
34. Z dôvodov uvedených o odsekoch 33. a 33. súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 663,88 eur od 30.09.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 219,09 eur od 30.09.2011 do zaplatenia a úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 20,47 eur od 01.10.2011 do zaplatenia zamietol, nakoľko podľa názoru súdu, žalobca nemá právo požadovať úrok z úveru i do budúcnosti a taktiež i úrok z debetu po splatnosti dlhu a zrušení účtu. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. Nárok v časti 16,90 % ročného úroku zo sumy 663,88 eur od 30.09.2011 do zaplatenia a 25 % ročného úroku zo sumy 20,47 eur od 30.09.2011 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti ( platnosti) dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi.
35. Súd zamietol aj nárok žalobcu ohľadne sumy 115 eur v časti poplatkov. Žalobca si uplatňoval poplatky za upomienku v sume 10 eur, výzvu 1 v sume 35 eur ( v tom istom mesiaci december 2010), výzvu 2 v sume 35 eur a poslednú výzvu v sume 35 eur. Žalobca svoj nárok na zaplatenie poplatkov uplatnil podľa Sadzobníka účinného v danom čase, avšak predložil súdu Sadzobník platný až k 01.10.2010 a 10.03.2010, pričom zmluva o bežnom účte bola uzatvorená 11.07.2005 a dodatok č. 1 dňa 26.04.2007 a z ich ustanovení nevyplýva, že bol žalovaný oboznámený s vtedy platným Sadzobníkom. Keďže uvedené poplatky sú neprimerane vysoké a žalobca svoj nárok na ich zaplatenie nepreukázal, neostalo súd iné ako jeho nárok v tejto časti zamietnuť. V súvislosti s uvedenými poplatkami súd dodáva, že poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver ( úrok z úveru) a poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce (rozsudok KS v BA z 22.05.2014 sp.zn. 9Co 350/2012).
36.Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37.Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 11,04 % ( 55,52% mínus 44,48%). Žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 2.014,82 eur ( istina 1.020,45 eur + úrok z úveru 16,90%
ročne zo sumy 663,88 eur od 30.09.2011 do 06.09.2016 v sume 554,52 eur + úrok z omeškania 9,5% z 663,88 eur od 30.09.2011 do 06.09.2016 v sume 311,71eur + úrok z omeškania 9,5% z 219,09 eur od 30.09.2011 do 06.09.2016 v sume 102,87 eur + úrok 25% z 20,47 eur od 01.10.2011 do 06.09.2016 v sume 25,27 eur), úspešný bol v sume 1.118,55 eur ( istina 663,88 eur + 104,09 eur + 38,87 eur + 9,5 %-ný úrok z omeškania zo sumy 663,88 eur od 30.09.2011 do 06.09.2016 vo výške 311,71 eur), teda hrubý úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení rozsah 55,52 % a jeho neúspech je v sume 896,27 eur, teda 44,48 %. Teda konečný čistý úspech žalobcu je 11,04 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Súd v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 (porov. tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 26.07.2006, sp. zn. 7Cmo 507/2005) zohľadnil aj žalovaný úrok a úrok z omeškania, keďže v danom prípade práve príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo predmetom konania rovnako ako jej istina, predstavuje nie nepatrnú časť, ktorý rozsah by odôvodňoval jej nezohľadnenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a preto je nutné zohľadniť ho pre ustálenie úspechu strán v konaní.
40. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.