Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/539/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ú. XXX/XX, o vymoženie 942,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4Er/385/2015-15 zo dňa 03.05.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a žiadnemu zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 28.04.2015 exekútor predložil žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 942,61 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 942,61 eur a príslušenstva. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzal návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke dňa 31.03.1015. Exekučným titulom, na podklade ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok, sp. zn. KS-A/0912/0027, ktorý vydal dňa 04.01.2013 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882.

3. Následne súd prvej inštancie citoval § 104 ods.1, veta prvá O.s.p. a § 159 ods.3 O.s.p., a uviedol, že v registri „Er“ súdu prvej inštancie bolo zistené, že na tunajšom súde bolo vedené exekučné konanie, pod sp. zn. 11Er/214/2014, kde ako účastníci vystupovali totožné subjekty a predmetom konania bol nútený výkon nároku oprávneného pozostávajúcej z istiny 942,61 eur a jej príslušenstva priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava č. KS-A/0912/0027 zo dňa 04.01.2013. Uznesením č. k. 11Er/214/2014-36 zo dňa 22.10.2014 súd zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods.3 Exekučného poriadku po tom, čo bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne zamietnutá uznesením zo dňa 19.03.2014, potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa 31.07.2014 pre neprijateľnú zmluvnú podmienku- rozhodcovskú doložku. Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a následne zastavenia exekučného konania bola neprijateľná zmluvná podmienka - neplatná rozhodcovská doložka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo tunajším súdom v konaní 11Er/214/2014 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata,

pričom sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku. Súd prvej inštancie preto v zmysle citovaného ustanovenia § 161 ods.2 konanie zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.2 písm.a) O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.2 písm.e) O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods.1 písm.d) O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.h) O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods.4, § 159 ods.3, § 104 ods.1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinnej.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods.2 a k odvolaniu uvádza nasledovné.

9. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 942,61 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp.zn. KS-A/0912/0027 zo dňa 04.01.2013. Z predloženého spisu zároveň vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli Zmluvu o úvere č. 768728506 dňa 02.06.2006, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnej úver vo výške 1.327,75 eur a povinná sa zaviazala sumu vrátiť v 60-mesačných splátkach po 37,74 eur. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 4Er/385/2015-15 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.

k. 11Er/214/2014-15 zo dňa 19.03.2014 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko išlo o nulitný právny akt, a teda rozhodcovský rozsudok nebol materiálne vykonateľným exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2014, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/116/2014-32 zo dňa 31.07.2014. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods.2 CSP.

10. Podľa § 161 ods.1 CSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania. Zároveň namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci, ako aj aplikáciu § 251 ods.4, § 159 ods.3, § 104 ods.1 prvá veta a § 103 O.s.p., na exekučné konanie.

14. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods.1 CSP, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods.2 je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neobstoja námietky oprávneného, o tom že exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie ako aj nesprávnej aplikácií zmienených ustanovení na exekučné konanie.

15. Oprávnený ďalej namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.

16. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinná dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Následne rozhodnutie meritórneho charakteru o takejto veci má uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods.1 Exekučného poriadku prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

17. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje,

že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 11Er/214/2014-15 zo dňa 19.03.2014, ktorým súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2014, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 14CoE/116/2014-32 zo dňa 31.07.2014. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11Er/214/2014-15 zo dňa 19.03.2014 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 14CoE/116/2014-32 zo dňa 31.07.2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto námietka oprávneného.

19. Zo všetkých vyššie zmienených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 .

V dovolaní sa podľa § 428 popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 .