Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/167/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. R., H.. X.X.XXXX, K. XX, Č., N. E.onaní o zaplatenie 1.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 1.000 €, úrok vo výške 78,56 €, úrok z omeškania 1,38 € a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.078,56 € od 8.8.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 1.000 €, úrok vo výške 78,56 €, úrok z omeškania 1,38 €, úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.000 € od 8.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.000 € a nezaplatených úrokov 78,56 € od 8.8.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že dňa 14.3.2013 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1000 €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 14.3.2016. Žalovaná úver nesplácala, preto ju žalobca listom zo dňa 16.7.2013 vyzval na predčasné splatenie úveru. Po zosplatnení úveru žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 6.9.2016.

5. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 14.3.2013 uzavrel žalobca ako banka so žalovanou ako klientkou úverovú zmluvu č. 37644, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach a to výške úveru 1.000 € s fixnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne, výškou anuitnej splátky 37,29 €, termínom splatnosti prvej splátky 15.4.2013, počtom anuitných splátok 36. Splátky boli dojednané mesačne, konečná splatnosť úveru k 14.3.2016, výška RPMN 24,85 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 47,29 %. Celková čiastkou, ktorú musela žalovaná ako klient zaplatiť predstavovala 1.414,08 €. Podľa článku 4. bodu 4.1 úverovej zmluvy, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Podľa článku 4 bodu 4.2 úverovej zmluvy, ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1 alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Listom zo dňa 20.5.2013 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 14.3.2013. Súčasne žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, ktorá k 20.5.2013 predstavovala 1.068,51 €, bude požadovať jednorazové splatenie celej dlžnej sumy. Následne žalobca listom zo dňa 16.7.2013 oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ju na úhradu 1.130,74 € s prísl. najneskôr do 7.8.2013.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Zmluva o úvere č. 37644 uzavretá medzi stranami dňa 14.3.2013 je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípad upravený v ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., teda o prípad, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Z týchto dôvodov súd na uvedený právny vzťah použil ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie istiny 1.000 €, úroku vo výške 78,56 €, úroku z omeškania 1,38 € a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.078,56 € od 8.8.2013 do zaplatenia.

9. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaná po poskytnutí úveru v sume 1.000 € úver v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 37,29 € nesplácala. Súd preskúmal náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 14.3.2013 a zistil, že zmluva obsahuje obsahové i formálne náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 , 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Povinnosťou žalovanej bolo splácať úver v dohodnutých splátkach vo výške 37,29 € mesačne so splatnosťou vždy k 14. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná mala povinnosť prvú anuitnú splátku úveru uhradiť dňa 15.4.2013 a poslednú dňa 14.3.2016, avšak

žiadnu splátku nezaplatila, žalobca preto dňa 16.7.2013 po predchádzajúcej výzve rozhodol v súlade s článkom 4 bodom 4.2 zmluvy o predčasnej splatnosti úveru. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 1.000 €, zmluvný úrok z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru vyčíslený na 78,56 € a úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru podľa článku 4 bodu 4.1 zmluvy do dátumu predčasnej splatnosti úveru vyčíslený na 1,38 €.

10. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. V súlade s vyššie citovanými ustanovenia súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.000 € a úrokov vo výške 78,56 € a to od 8.8.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mala žalovaná na základe výzvy na predčasné splatenie úveru zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, až do zaplatenia.

12. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.000 € od 8.8.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 19,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobca na zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru nemá nárok. Súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, ktorého závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, a ktorý uvádza, že ... Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere....

Súd ďalej poukazuje i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho i prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd preto aj s poukazom na ustanovenie článku 2 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012 i rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, majúc za to, že závery uvedeného nálezu aj rozsudku sú aplikovateľné pre toto konanie a súd sa s nimi plne stotožňuje, žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.000 € od 8.8.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastali účinky zosplatnenia úveru) do zaplatenia z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.