Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manželky P. B., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, zastúpenej JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, so sídlom 17.novembra 31, Stará Ľubovňa proti manželovi R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, B. C., zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. V. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. C., o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 19. 04. 2016, č. k. 4P/94/2015-121 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovné, cit.: „ I. Súd manželstvo účastníkov P. B., rod. M. a R. B. uzavreté dňa XX.X.XXXX v W. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Mal. V. B., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky P. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zatupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec R. B., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. B., nar. XX.X.XXXX sumou 140 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky P. B., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Styk otca R. B. s mal. V. B. sa neupravuje.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania“.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania viac ako rok

a pol nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základné práva a povinnosti manželov. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v odlišných povahových vlastnostiach účastníkov konania a v skutočnosti, že si nerozumejú, nemajú spoločné záujmy. Za danej situácie je manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.

3. Súd pri rozhodovaní o zverení mal. V. do osobnej starostlivosti matky vychádzal z toho, že otec súhlasil, aby bol maloletý zverený matke.

4. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané, že matka do júna 2015 poberala rodičovský príspevok 203,20 Eur, od júla 2015 bola nezamestnaná, vykonávala dobrovoľnú službu na Obecnom úrade v W., z ktorej mala príjem cca 198 Eur; od 04. 04. 2016 je zamestnaná u pani Q. M. s príjmom 465 Eur. Matka s maloletým býva pri svojich rodičoch, ktorým prispieva na chod domácnosti 50 Eur mesačne, má náklady na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a lieky, ktoré výdaje celkovo predstavujú 311 Eur mesačne.

5. Otec do 09. 06. 2015 bol nezamestnaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Od 26. 10. 2015 sa zamestnal v S. na základe živnostenského oprávnenia, kde zarobí cca 2 400 Eur mesačne. V súvislosti s výkonom práce v zahraničí má vysoké náklady napr. na ubytovanie 300 Eur mesačne, platí stravu, prepravnú službu, telefón, odvod zdravotnej poisťovni. V čase, keď je na Slovensku býva pri otcovi, ktorému na chod domácnosti prispieva sumou 50 Eur mesačne.

6. Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil predovšetkým potreby mal. V. a s prihliadnutím na príjem oboch rodičov určil výživné sumou 140 Eur mesačne. Takto určené výživné sa javí ako primerané odôvodňujúce potreby maloletého, ale aj schopnosti a možnosti povinného otca. Otec pri príjme, ktorý deklaroval pred súdom 2 400 Eur mesačne, aj po úhrade všetkých nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním práce v S. (ubytovanie, prepravná služba, odvody poisťovne, telefón a pod.) bude schopný platiť súdom určené výživné. Otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči synovi v rozsahu 140 Eur, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Je zdravý, zručný a keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, otec je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Určené výživné zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ktoré je vo veku X . rokov a navštevuje predškolské zariadenie.

7. Proti rozsudku, proti výroku o určení výživného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že zaviaže otca prispievať na výživu mal. V. sumou 130 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri určení výšky výživného sa zameral len na príjem otca, neprihliadal na výdavky otca a predovšetkým nezohľadňoval odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Aj s poukazom na výdavky, ktoré vyčíslila matka ako výdavky matky a maloletého vo výške 288,20 Eur, mal. V. vo veku X rokov nepotrebuje finančné prostriedky vo výške cca 200 Eur mesačne. Aj keď otec uviedol, že má príjem cca 2 400 Eur mesačne, má však aj vysoké výdavky spojené s prácou v zahraničí. Na ubytovanie v zahraničí prispieva sumou 300 Eur mesačne, na domácnosť rodičov 50 Eur, stravné 90 Eur, telefón 30 Eur, životná poistka 22,99 Eur, splátka úveru 105,60 Eur, odvodová povinnosť 50 Eur, cestovné v S. 120 Eur. Okrem toho jeho príjem nie je pravidelný, závisí od typu práce. Nie je pravdou, aby otec mal každý mesiac príjem 2 400 Eur a prácu v zahraničí mal len do júna 2016. Po tomto mesiaci nebude disponovať finančnými prostriedkami v takej výške, aby bol schopný uhrádzať výživné stanovené súdom. Ďalej poukázal, že matka sa zamestnala, pričom jej mesačný príjem je 465 Eur, ku ktorému poberá aj rodinné prídavky. Vzhľadom na výdavky, ktoré matka maloletého vyčíslila na sumu 288,20 Eur je suma výživného určená rozhodnutím prvostupňového súdu 140 Eur mesačne neprimeraná.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem pre plnenie určenej vyživovacej povinnosti. Aj keď jeho životné náklady sú v zahraničí vyššie ako by boli na B., je aj jeho príjem neporovnateľne vyšší. Tvrdenie, že otec má zmluvu v zahraničí len do júna 2016 nie sú dostatočným argumentom na to, aby nebol schopný platiť výživné v určenej výške. Je to v podstate len o 10 Eur viac ako platí doposiaľ. Možno sa na prvý pohľad javí ako banalita 10 Eur, ale pre matku,

ktorá sa sama stará o dieťa je aj suma 10 Eur dôležitá. Matka bez pomoci svojich rodičov by nemala kde bývať a nebola by schopná zo svojho príjmu zabezpečiť ani základné životné potreby pre zdravý, či už fyzický alebo psychický vývoj dieťaťa. Príjem matky 465 Eur mesačne je v porovnaní s príjmom bývalého manžela len „odrobinka“. Matka preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie otca preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 180 a zistil, že rozsudok v jeho napadnutej časti je vecne správny a odvolanie otca je nedôvodné.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a konštatuje správnosť dôvodu napadnutého rozhodnutia.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

19. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď určil výživné pre mal. dieťa v rozsahu 140 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičom. Z výpovede otca pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na základe živnostenského oprávnenia pracuje od 26. 10. 2015 v S. na stavbách, kde mesačne dosahuje príjem 2 400 Eur, má však aj vysoké výdavky spojené s prácou v zahraničí. Na ubytovanie v zahraničí prispieva sumou 300 Eur mesačne, na domácnosť rodičov sumou 50 Eur mesačne, strava 90 Eur mesačne, telefón 30 Eur mesačne, životná poistka 22,99 Eur mesačne, splátka úveru 105,60 Eur mesačne, odvodová povinnosť 50 Eur mesačne, cestovné v S. 120 Eur mesačne. Dôvody podaného odvolania poukazujú len na „nepravidelnosť príjmu“ a na výdavky otca, neobsahujú však výhrady proti schopnostiam otca mať príjem, z ktorého by plnil vyživovaciu povinnosť vo výške ako to určil súd prvej inštancie. K odvolacej námietke otca, že prácu v zahraničí má zabezpečenú len do mesiaca jún 2016, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie otec v konaní nijako nepreukázal. Súdom prvej inštancie určené výživné považuje odvolací súd za adekvátne vzhľadom na potreby maloletého v predškolskom veku, s ohľadom na osobnú starostlivosť matky a aj na reálne schopnosti otca, ktorý v odvolaní tvrdí, že je schopný platiť výživné vo výške 130 Eur.

20. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ako aj potreby mal. dieťaťa, ako aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a výživné určil v súlade s ust. § 62 ods. 2, § 62 ods. 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj dobu od kedy má otec hradiť výživné.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 CMP, lebo návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .