Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37Ro/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo: Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. L. P.N.L., narodený: XX.X.XXXX, bytom: W. Č.. X, H., 2. S. P.N.L., narodená: X.XX.XXXX, bytom: V. Č.. XX, H. a 3. N. V., narodený: XX.X.XXXX, bytom: G. Č.. XX, H., za účasti intervenienta: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, sídlo: Námestie legionárov č. 5, Prešov, zastúpený advokátkou: JUDr. Monika Marjanovič, sídlo: Urbánkova č. 1526/6, Košice, IČO: 35 561 734, v konaní o zaplatenie 17.478,55 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným a intervenientovi trovy ich konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.3.2013 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 17.478,55 eur titulom nárokov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 530769343 zo dňa 25.11.2004, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.. Uplatnená pohľadávka 17.478,55 eur predstavovala: 1. v sume 14.891,91 eur zostatok nesplatenej úverovej istiny a 2. v sume 2.586,64 eur úrok z omeškania. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14.891,91 eur od 12.9.2012 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že tieto nároky získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú ako postupník uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 18.12.2008. Žalobný nárok voči žalovanému v 3. rade si žalobca uplatnil z dôvodu, že tento žalovaný sa za vrátenie poskytnutého úveru zaručil.

2. Neskôr žalobca s ohľadom na procesnú obranu žalovaných navrhol zmeniť žalobný petit a to tak, že ním navrhovaný rozsudok je nasledovný: „Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.478,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14.891,91 eur od 12.9.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.029,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78

eur od 21.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 132,78 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.“ Konajúci súd navrhovanú zmenu žalobného petitu pripustil svojim Uznesením zo dňa 10.4.2015.

3. Žalovaný v 1. rade na svoju obranu uviedol, že nesúhlasí so žalobou. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: Predmetný úver vybral pre svojho brata na jeho naliehanie, pričom pôvodne mali žalovaní v 1. a 2. rade v tomto vzťahu vystupovať len ako ručitelia a dlžníkom mal byť žalovaný v 3. rade. Úverovú zmluvu podpisovali v pobočke Slovenskej sporiteľne v Starej Ľubovni, kde mu osoby, ktoré ich tam doviezli, povedali, že dôjde k zmene a to tak, že dlžníkmi budú žalovaní v 1. a 2. rade a žalovaný v 3. rade bude iba ručiteľom. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že po podpise zmluvy si všetky peniaze od neho prevzal jemu neznámy pán, ktorý tam bol s nimi a ktorého nepoznali a ktorý im uviedol, že peniaze odovzdá jeho bratovi. Podľa žalovaného v 1. rade jeho brat mu za výber úveru vyplatil 10.000,- Sk a prisľúbil mu, že každý mesiac mu donesie 4.000,- Sk na splácanie úveru. Brat 3-4 mesiace platil poctivo, čo sa neskôr zmenilo. Žalovaný v 1. rade neskôr na svoju obranu vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na skutočnosť, že Dohodu o uznaní záväzku, ktorú predložil žalobca nepodpísal a že žalovaná v 2. rade nemala vedomosť o premlčaní záväzku pri podpísaní tejto dohody.

4. Žalovaná v 2. rade uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť a to z rovnakých dôvodov ako uviedol žalovaný v 1. rade.

5. Žalovaný v 3. rade sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadených pojednávaní sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, t.j. žalovaný na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Na strane žalovaných sa konania zúčastnil intervenient (pôvodne podľa Občianskeho súdneho poriadku v postavení vedľajšieho účastníka - jeho účasť bola súdom pripustená uznesením zo dňa 17.2.2015). Intervenient navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a to z dôvodu, že podľa neho ide o premlčaný záväzok, pričom v tejto súvislosti prezentoval svoje stanovisko, že spôsob uzatvorenia Dohody o splátkovom kalendári a o uznaní záväzku je nekalou praktikou zo strany žalobcu, čo zdôraznil aj skutočnosťou, že ide o spotrebiteľský vzťah, kde majú žalovaní zhoršené zmluvné postavenie. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že táto dohoda zo dňa 23.9.2009 bola uzavretá na vopred predformulovanom obsahu, kde sa nachádza ustanovenie o uznaní záväzku, z tohto intervenient usudzuje, že žalovaní nemali vedomosť o premlčaní záväzku a preto takéto uznanie nemohlo mať za následok nové predĺženie premlčacej lehoty. Neskôr intervenient namietal, že podľa Zákona o bankách, konkrétne podľa jeho § 92 ods. 8 je možné postúpiť iba splatný záväzok, respektíve, že k postúpeniu pohľadávky je možné pristúpiť iba po tom ako boli dlžníci, ktorí sú v omeškaní viac ako 90 dní vyzvaní bankou na úhradu záväzkov a zároveň upozornení na to, že banka pristúpi k postúpeniu pohľadávok. V tejto súvislosti intervenient namietal, že z tohto dôvodu môže byť zmluva o postúpení pohľadávok neplatná, pričom žalobca nepreukázal vyššie citované výzvy zo strany banky.

7. Dňa 25.11.2004 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci Zmluvu o splátkovom úvere č. 0530769343. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 132,78 eur (4.000,- Sk). Splátky mali byť podľa dohody uhradené vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci a posledná splátka mala byť uhradená dňa 20.11.2014. Tieto skutočnosti súd zistil zo Zmluvy o úvere (č.l. 3 a 4) a zo žalobného návrhu.

8. Veriteľ na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol žalovaným v 1. a 2. rade dohodnutý úver, pričom títo v rozpore s dohodou o splatení úveru neuhradili veriteľovi zostatok úveru vo výške 17.478,55 eur, ktorá predstavuje: 1. v sume 14.891,91 eur zostatok nesplatenej úverovej istiny a 2. v sume 2.586,64 eur úrok z omeškania. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej úverovej zmluvy, pričom

žiadny z účastníkov konania tento zostatok nerozporoval, preto súd toto skutkové tvrdenie žalobcu podľa znenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považuje za nesporné.

9. Žalovaný v 3. rade dňa 25.11.2004 podpísal so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Dohodu o ručení, v rámci ktorej sa ako ručiteľ zaručil za splnenie záväzkov žalovaných v 1. a 2. rade vyplývajúcich z vyššie citovanej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0530769343. Túto skutočnosť súd zistil z citovanej dohody (č.l. 4 a 5).

10. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila svoju vyššie uvedenú pohľadávku voči žalovanému postupníkovi, t.j. žalobcovi. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 11

- 15).

11. Žalovaná v 2. rade a žalobca dňa 23.2.2009 podpísali Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa ktorej žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka uznávajú záväzok z vyššie citovanej zmluvy a zaväzujú sa ho splatiť v mesačných splátkach vo výške 20,- eur. V bode 3.1 tejto dohody je ustanovenie, kde sa uvádza, že žalovaní v 1. a 2. rade majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Túto dohodu za žalovaného v 1. rade bez jeho súhlasu podpísala žalovaná v 2. rade. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej dohody (č.l. 10) a z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 17.2.2015.

12. Žalobca svojimi listami zo dňa 20.9.2010 oznámil žalovaným, že ako nový veriteľ podľa vyššie citovanej úverovej zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.9.2010. Táto skutočnosť je zrejmá z citovaných listov žalobcu (č.l. 137 - 139).

13. Žalobca svojimi listami zo dňa 21.8.2012 oznámil žalovaným, že ako nový veriteľ podľa vyššie citovanej úverovej zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.8.2012. Táto skutočnosť je zrejmá z citovaných listov žalobcu (č.l. 154 - 156).

14. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ svojimi listami zo dňa 2.1.2009 oznámila žalovaným, že svoju pohľadávku podľa Úverovej zmluvy č. 530769343 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila žalobcovi. Táto skutočnosť je zrejmá z citovaných listov (č.l. 23 - 25).

15. Súčasťou úverovej zmluvy boli jej všeobecné úverové podmienky. V bode 19.16. je ustanovenie, ktoré uvádza, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné. Tieto skutočnosti sú zrejmá z citovaných podmienok (č.l. 216).

16. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 17.2.2015 uviedol nasledovné skutočnosti. Oslovil ma môj brat, aby som mu pomohol s jeho podnikaním (potreboval finančné prostriedky na zakúpenie auta a pod.) a to tak, že by som mu išiel ručiť na nejaký úver, ktorý by si vybral. Sľúbil som bratovi, že mu aj s manželkou pôjdeme za ručiteľov a bolo to zorganizované tak, že nás zaviezli do Starej Ľubovne, kde sme mali ísť ručiť pánovi Remiášovi. V Sporiteľni v Starej Ľubovni nás čakali nejakí vyholení páni robustných postáv, z ktorých išiel strach. Nakoniec nám bolo povedané, že pán Remiáš ako dlžník nevyhovuje a tak musíme úver zobrať my a pán Remiáš bude ručiteľ. My sme mali strach z tých vyholených hláv a tak sme ten úver zobrali s tým, že to neskôr doriešime s bratom. Tie peniaze si rovno zobrali tie vyholené hlavy. V okienku v banke tie peniaze najprv vydali mne a ja som ich hneď odovzdal tým osobám, ktoré tam boli. Ja som neplatil banke nič, spočiatku môj brat uhrádzal nejaké splátky. Dohodu o splátkovom kalendári som nepodpísal a ten podpis, čo tam za mňa je nie je mojím podpisom.

17. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 17.2.2015 uviedla nasledovné skutočnosti. V zásade je to tak ako to všetko povedal môj manžel. Pri podpisovaní úverovej zmluvy v Starej Ľubovni sme mali doma v Košiciach malé deti a báli sme sa, či nás odvezú domov, keď odmietneme zmluvu podpísať. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 23.9.2009 som podpísala ja, a čo sa týka podpisu môjho manžela, tak ten som tam pripojila ja. Dohodu som podpísala u mňa doma, keď som bola sama iba s deťmi, ten pán sa mi predstavil, že je od žalobcu a povedal mi, že prišiel riešiť ten úver. Rozprával mi, že keď dohodu nepodpíšem

a nedohodneme si nejaké splátky, tak môže prísť exekútor. Zisťoval našu finančnú situáciu a predložil mi k podpisu dohodu, on ju vyplnil, pretože ja som vôbec nevedela aký je zostatok úveru. Ten pán ma vôbec neupozornil na to, že záväzok je premlčaný. Bála som sa exekútora a tak som dohodu podpísala. Dohodu mi ten pán nedal dopredu prečítať, ja som len bola informovaná, že budem platiť 20,- eur mesačne, súhlasila som a tak som dohodu podpísala.

18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

25. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

26. Podľa § 92 ods. 7 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v čase platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008): „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

27. Podľa § 89 ods. 1 tretia veta Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v čase platnom až od 10.6.2013): „Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; 72c) takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu 72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.“

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi veriteľom a žalovanými vznikol záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť veriteľa poskytnúť žalovaným finančné prostriedky vo forme úveru a im zodpovedajúca povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za podmienok stanovených zmluvou spolu s dohodnutým úrokom. Zmluva, ktorá je právnym titulom vzniku nárokov uplatňovaných v tomto konaní, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmá nesporná skutočnosť, že žalovaní svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver doposiaľ vo výške uplatnenej žalobcom nesplnili.

30. Je tiež nesporné, že pôvodný veriteľ a žalobca dňa 18.12.2008 uzavreli zmluvu, podľa ktorej v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka pôvodný veriteľ, t.j. banka, svoju pohľadávku z predmetného úveru voči žalovaným postúpil žalobcovi.

31. Intervenient zúčastnený na tomto súdnom konaní namietal platnosť postúpenia predmetnej pohľadávky, čo odôvodnil nepreukázaním skutočnosti, že pôvodný veriteľ ako banka pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaných na uhradenie svojich splatných pohľadávok. S ohľadom na znenie vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je zrejmé, že podľa tohto zákonného ustanovenia je možné zo strany banky pristúpiť k postúpeniu pohľadávky voči svojim klientom iba za splnenia podmienky, že títo boli ešte pred postúpením pohľadávky písomne vyzvaní na splnenie svojich splatných záväzkov. Vykonaným dokazovaním (predloženie vyššie citovaných písomných listín) nebolo preukázané, že banka pred postúpením predmetnej pohľadávky na žalobcu písomne vyzvala žalovaných na zaplatenie splatných pohľadávok.

32. Na základe dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia je na mieste vyvodiť skutkový záver, že k postúpeniu pohľadávky došlo bez predchádzajúcej písomnej výzvy žalovaným na zaplatenie splatnej časti úveru. Táto skutočnosť s ohľadom na znenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách má za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorou mal žalobca získať právo na zaplatenie pohľadávky z predmetného úveru voči žalovaným a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalobca nie je v tomto spore hmotnoprávne aktívne legitimovaný, pretože nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky voči žalovaným, a preto bola žaloba bez ohľadu na ostatné námietky (premlčanie, okolnosti uzavretia zmluvy a pod.) v plnom rozsahu zamietnutá.

33. Žalobca na podporu opodstatnenosti svojej žaloby poukázal na bod 19.16. Úverových podmienok, podľa ktorých bola banka oprávnená kedykoľvek postúpiť svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné. Možnosť a teda aj zákonnosť takejto odlišnej úpravy od zákona odôvodnil ustanovením v § 89 ods. 1 tretia veta Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Takáto argumentácia zo strany žalobcu nebola úspešná a to z dôvodu, že citované ustanovenie v Zákone o bankách bolo zákonodarcom prijaté až v čase od 10.6.2013, t.j. viac ako 4 roky po postúpení predmetnej pohľadávky.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

35. Žalovaní ako aj intervenient, ktorý vystupoval na ich strane, boli úspešní v plnom rozsahu, preto bolo o trovách konania rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že im

ako úspešným účastníkom súd priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

36. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

37. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.