Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/27/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice 040 71, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému: O. V., G.. X.XX.XXXX, K. C. XXX, o vymoženie pohľadávky 111,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/191/2015-21 zo dňa 30.7.2015, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Stará Ľubovňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora B.. O. M. sp. zn. EX 1562/2015 zo dňa 30.3.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2) Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2928/2012 zo dňa 19.1.2012. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe uzavretej poistnej zmluvy uzavretej dňa17.5.2007. Tento zmluvný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Citoval ustanovenia § 52, § 53 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a články 2, 3, 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je dojednaná v časti XV. Všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/21007 k poistnej zmluve. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Prvoinštančný súd mal za to, že v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Všeobecných poistných podmienok ovplyvniť, pretože tieto boli spísané na predtlačenom formulári. Všeobecné poistné podmienky ako súčasť Zmluvy, mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora EU vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannom GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice č. 93/13/EHS, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy, súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho a dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá. Nekalou je už dojednanie príslušnosti všeobecného súdu v obvode sídla dodávateľa, nie v sídle spotrebiteľa. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka vo Všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi. Takto v spotrebiteľskej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

3) Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že súd si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Okresný súd týmto postupom prekročil svoju právomoc a porušil čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Listiny. Keďže neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, odňal mu právo konať pred súdom. Ďalej namietal, že exekučný súd vec nesprávne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatnou, rovnako, ako keď tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Tvrdí, že v čase uzavretia dotknutej poistnej zmluvy zákon individuálnosť dojednania inak neprijateľnej zmluvnej podmienky nepoznal (§ 53 ods. 1 upravujúci individuálne dojednanie inak neprijateľnej zmluvnej podmienky bol účinný od 1.1.2008). Konajúci súd sa tak dopustil neprípustnej právnej retroaktivity, keď aplikoval uvedené ustanovenie zákona (účinné od 1.1.2008) na predmetný skutkový stav (2007). Individuálnym dojednaním zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky - oprávnený konal nad rámec svojich povinností plynúcich mu zo zákona, avšak na prospech spotrebiteľa. Tento už v čase podpisu poistnej zmluvy mohol individuálne poistný vzťah ovplyvňovať. Poukázal na to, že povinný mal možnosť Osobitné zmluvné dojednania nepodpísať bez toho, aby bol dotknutý ďalší vzťah medzi ním a oprávneným. Ergo nie je dôležité, kto uvedenú podmienku navrhol, dôležitou je skutočnosť, že bola obom stranám daná možnosť sa rozhodnúť. Odvolateľ má teda za to, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 15 VPP bola nielenže platne dojednaná, ale bola i vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Oprávnený zastáva názor, že súd na základe nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci a že v konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny. Exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD EÚ. Nakoľko nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva skúmať podmienky, ktoré predchádzali exekučnému titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto konanie súdu hodnotiť jednoznačne ako neprípustné. Žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 podľa § 369 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle § ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že a) podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí t#nto zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5) Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l bez nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379 a § 380 podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6) Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka, uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 17.5.2007 nebola

individuálne dojednaná, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

7) Z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom napadnutého uznesenia, podľa ktorého pre rozhodnutie vo veci sú použiteľné ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007.

8) V období do 1.1.2008 právny poriadok Slovenskej republiky neobsahoval osobitnú úpravu pojmu „individuálne dojednané zmluvné ustanovenie“ v spotrebiteľskej zmluve. Avšak s účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii. Vnútroštátne súdy členských štátov Európskej únie sú považované za súčasť súdneho systému európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.

9) Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - ďalej len Smernica. V článku 3 ods. 1 uviedla, že: „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa“. V odseku druhom tohto článku Smernica uvádza, že „podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.“

10) Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C 17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smerníc). Podľa rozsudku Európskeho Súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

11) Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie, a nie práva národného.

12) V súvislosti s týmto problémom súdna prax považuje zmluvnú podmienku (rozhodcovskú doložku) za individuálne dojednanú, len ak uzavretiu zmluvy predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálna možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu alebo dá prednosť konaniu pred všeobecným súdom. Veriteľ musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybnosti preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

13) Oprávnený nepreukázal, či a v akom rozsahu poučil povinného o nevýhodách rozhodcovského konania. Preto sa táto zmluvná podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú.

14) Právnym dôsledkom toho, že výlučná rozhodcovská doložka nebola s povinnými ako spotrebiteľmi individuálne dohodnutá, je oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať, či takáto zmluvná doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v rámci súdneho konania.

15) Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 13, § 14 . Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nepredpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude ústne. Ustanovenia Zákona o

rozhodcovskom konaní, ktoré stanovujú zásadu neverejnosti, jednoinštančnosti, prevažne písomné formy konania, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnám so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16) Konanie pred rozhodcovským súdom voči spotrebiteľovi sa môže odchýliť od procesných práv a povinností priznávaných spotrebiteľovi Civilným sporovým poriadkom, týkajúcich sa miesta konania rozhodcovského konania len v prospech spotrebiteľa. Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach, či v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu (§ 14 ZoRK vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky) v porovnaní s Civilným sporovým poriadkom, v konaní proti spotrebiteľovi, týkajúcich sa sídla rozhodcu, ako aj ďalších uvedených ustanovení, je výrazne v neprospech spotrebiteľa, je treba považovať individuálne nedohodnutú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

17) Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolateľa je potrebné uviesť, že na podstatnú časť jeho odvolacích námietok dal odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 v právnej veci toho istého oprávneného.

18) Najvyšší súd SR v citovanom uznesení uviedol, že „skúmaním platnosti - rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou), súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezávažnosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“

19) „Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. l písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilafitibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.“

20) „Dôvodom pre záver o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Je tomu tak v prípade, keď rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) „Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie ....“ a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie

predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach“.

21) Vychádzajúc z tohto právneho názoru Najvyššieho súdu SR, nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu podpísanú toho istého dňa, ako bola podpísaná poistná zmluva, a to na vopred pripravenom formulári, za individuálne dojednanú.

22) Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd „nesprávne postupoval a neúplne zistil skutkový stav, lebo vykonal dokazovanie niektorými z listín relevantných pre poistný vzťah bez toho, aby nariadil pojednávanie a umožnil oprávnenému preukázať, že povinný mal možnosť ovplyvniť dojednanie o rozhodcovskej doložke“, opätovne odvolací súd poukazuje na dôvody uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, v ktorom sa konštatuje, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.). Postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnou účasťou oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

23) Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne.

24) Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z., § 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .